Magnus Lindkvist svoje zamestnanie futurológa berie s humorom. Bez problémov vysvetlí, čo vlastne robí. A ochotne porozpráva aj o svojej najhoršej predpovedi.
Autor desiatich kníh, medzi ktorými je aj bestseller ako Everything we know is wrong, je jeden z najpovolanejších ľudí na diskusiu o trendoch a budúcnosti v tejto hektickej AI dobe.
Začnime slovom futurológ. Je to dosť zvláštne povolanie. Ako by ste ho opísali vlastnými slovami?
Mám o tom vtip: futurológ je niekto, kto si nevie nájsť prácu v prítomnosti. (smiech) Vyštudoval som ekonomiku. Pracoval som v manažérskom poradenstve a v reklame, ale už 20 rokov som futurológ. Venujem sa umeniu a vede možného. Čo dokážeme dnes? Čo budeme vedieť zajtra? A v čom máme v týchto predpovediach pravdu a v čom sa mýlime? Napísal som o tom 10 kníh, veľa prednášam a vediem vlastnú poradenskú firmu.
Môžete mi povedať svoju najhoršiu a najlepšiu predpoveď za posledné dve desaťročia?
Najhoršia predpoveď: hotelierska konferencia v Londýne v roku 2020. Hovoril som o tom, aký fantastický rok nás čaká v cestovnom ruchu a aké nové príležitosti sa otvárajú hotelom. Asi o štyri týždne neskôr prišli covidové lockdowny a hotely začali krachovať. To bola zďaleka moja najhoršia predpoveď. Najlepšia? Tri roky po sebe som vo švédskej televízii správne predpovedal laureátov Nobelovej ceny. Trafil som neurónové siete, trafil som Demisa Hassabisa, trafil som Jennifer Doudna a Emmanuelle Charpentier. Takže s nobelistami mám dobrú bilanciu.
Budeme sa veľa rozprávať o umelej inteligencii. V akom stave je podľa vás umelá inteligencia práve teraz?
Ak použijem jazyk spoločnosti Gartner, je na vrchole prehnaných očakávaní a začína klesať do údolia dezilúzie. Mňa však vždy zaujíma dlhodobé uvažovanie. V reporte Mastercardu, ktorý som napísal, nás zaujíma iba dlhodobý potenciál a možnosti.
Myslíte si, že ide o najrýchlejší rozbeh technológie v histórii?
Rozhodne. Spomeňme si, aké boli chatboty pred tromi rokmi. Neustále halucinovali. Obrázky, ktoré vytvárali, boli zlé. V najnovších verziách je výsledok veľmi často lepší než čokoľvek, čo by som dokázal vytvoriť ja. Nie je to dokonalé – veľké kreatívne projekty zatiaľ nezvláda. Ak ho požiadate, aby napísal celý článok alebo hoci len celú kapitolu knihy, je dosť zlý. Ale myslím si, že sme v dobe, keď tri roky sú nové desaťročie.
Ste spisovateľ, máte na svojom konte 10 kníh. Myslíte si, že umelá inteligencia bude písať knihy porovnateľné s tými, ktoré píšu ľudia?
Myslím, že tam už sme. Ale ide o toto: keď čítate knihu, zaujíma vás zámer autora. Ako príklad vždy používam Odysea od Jamesa Joycea. Bola to veľmi nebezpečná kniha a Joyce v nej vynašiel nový štýl, ktorý sa volá prúd vedomia. Vyhodil všetky čiarky a bodky. Keby som vám povedal, že to napísal ChatGPT, povedali by ste, že je to blbosť. Ale pretože to vytvoril človek, zaujíma nás zámer a význam.
Tak to s technológiami zvyčajne býva: na začiatku si vždy myslíme, že ide o náhradu. V skutočnosti je to syntetizátor. Umožní nám robiť iné veci, veci, ktoré boli predtým nemožné. Nebude robiť veci za nás. Keď bolo rádio nové, ľudia si mysleli, že nahradí školy, pretože učiteľa bolo možné jednoducho počúvať v rádiu. Dnes vieme, že to naozaj nie je najlepšie využitie verejnoprávneho vysielania.
Mastercard / Chris Lanaway
Čítali ste Joyceovho Odysea?
Nebudem predstierať. Pokúšal som sa prečítať Odysea asi osemnásťkrát. Zvyčajne to vzdám okolo stej strany. Je to fenomenálne náročný a hutný román. A vy, Ľubo?
Skúšal som to, myslím, dvakrát. Možno som sa dostal na dvojstú stranu.
Uzavrime dohodu, že v najbližších troch rokoch to skúsime znova a nevzdáme to tak ľahko.
Dobre, skúsme to. Skúšal som aj Infinite jest od Wallacea…
Infinite jest Davida Fostera Wallacea alebo Muža bez vlastností Roberta Musila by som si veľmi rád prečítal. Ale keď to spomínate, napadá mi jedna zaujímavá vec. Myslím, že umelá inteligencia bude skvelým čitateľom kníh. Pri čítaní Odysea by ste ju naozaj mohli použiť ako kopilota.
Namiesto toho, aby sme ju vnímali ako automatizovanú náhradu, je tento aspekt kopilota – najmä pri čítaní náročného diela, keď vám pomáha zorientovať sa, kam sa pozerať – fantastickým využitím umelej inteligencie.
V čom je najlepšia? Prirovnávam ju k niečomu, čo nazývam makroskop. Mikroskop nám umožnil vidieť malé veci. Teleskop veci, ktoré sú ďaleko. Makroskop nám pomáha rýchlo sa pozrieť na nekonečne zložité – na obrovské množstvá textu a dát.
Takže všade tam, kde máte veľké množstvo textu – samozrejme, napadá mi Odyseus, ale aj dokumentácia ku compliance, alebo report od Mastercardu, ktorý máte na stole, alebo množstvo informácií a možností, ktoré potrebujete na nákupné rozhodnutie, tam je to ideálne pre makroskop, ktorým je umelá inteligencia.
Každý sa bojí, že ho umelá inteligencia nahradí; samozrejme, aj novinári. Je tento strach logický?
Vždy hovorím, že vo Švédsku sú ľudia vo všeobecnosti veľmi skeptickí, pretože ľudia vo Švédsku sú tí, ktorí v 19. storočí nenastúpili na loď a neodišli do Ameriky. My sme tí skeptici, ktorí zostali doma. Myslím, že keď je niečo nové, je to normálne. Keby sme si mysleli, že nová vec dokáže robiť veci lepšie, museli by sme si priznať, že naše životy boli trochu nešťastné. Takže máme v sebe zabudovanú túto rovnicu: žijeme v najlepšom zo svetov, nová vec ho teda môže iba zničiť.
Myslím, že tu musíme preradiť a uvedomiť si, že mnoho vecí, ktorými sa obklopujeme, je nefunkčných. Plytvajú naším časom. Plytvajú našimi peniazmi. A existujú spôsoby, ako to všetko zlepšiť. Takto pristupujem k novým technológiám. Neznamená to, že každá nová technológia je dobrá, ale rozhodne si myslím, že umelá inteligencia má schopnosť zlepšiť žurnalistiku, zlepšiť nakupovanie a tak ďalej.
Veľkou otázkou je prasknutie bubliny okolo umelej inteligencie. Čo si o tom myslíte?
Nemyslím si, že umelá inteligencia je bublina. Myslím, že je to balón. Realitná bublina vo Švédsku v 80. rokoch – to bola bublina. Peniaze sa jednoducho stratili. Keď bublina praskne, zmizne. Balón sa dá nafúknuť znova. Internetová bublina 90. rokov bola balón. Mnoho firiem skrachovalo – Pets.com – a cena akcií Cisca klesla.
Ale základná myšlienka zostala: nápady, sny a tak ďalej. A skutočný úžitok sa začal práve po finančnom prepade. Ľudia, ktorí boli v 90. rokoch bábätká, Mark Zuckerberg a ďalší – vtedy vstúpili na scénu a povedali: počkajte, mali by sme veci stavať z inej perspektívy. Myslím, že to isté sa stane s umelou inteligenciou. O tri až päť rokov príde servisná vrstva umelej inteligencie. Dnes vy aj ja používame chatboty.
Ak sme veľmi napred, používame možno jedného agenta. Servisnú vrstvu sme teda ledva začali škrabať. Posuňme to ďalej a uvidíme, ako môžeme vylepšiť mnoho skúseností: okolo nakupovania, okolo kupovania vecí, čo čítať, s kým randiť, kam ísť, ako byť šťastný, ako nájsť zmysel a tak ďalej. Takže si myslím, že je to balón, nie bublina.
Medzi nami, chlapmi v našom veku: čo robíme s umelou inteligenciou zle a mladší to možno vedia lepšie? S technológiami sú zručnejší. Čo by mali ľudia nad 40 robiť lepšie?
Jedna vec, ak sa zamyslíte nad agentnou umelou inteligenciou: dnes s umelou inteligenciou zaobchádzame, akoby bola aplikáciou v telefóne, takmer ako vyhľadávač. Vojdete tam… Ide však o to, aby sme tieto procesy automatizovali, aby sme povedali: vlastne chcem, aby si pracovala, aj keď sa na teba nepozerám. Chcem, aby si pre mňa robila veci, aj keď do teba nepíšem. Súvisí to aj s tým, že keď bol internet nový, používali sme ho na stolových počítačoch. Mali ste možno jeden v práci alebo jeden doma a sadli ste si k nemu. Nemalo zmysel používať Google Maps, Uber alebo Tinder – nielen preto, že neexistovali, ale preto, že sme internet nemali so sebou. Stále ste si museli robiť plány.
Potom prišiel smartfón a odomkol potenciál všetkého internetového. Podobne dnes používame smartfóny na umelú inteligenciu. Píšete, vyhľadávate a zaobchádzate s ňou, akoby bola len ďalšou aplikáciou. Odomknutie príde vtedy, keď bude schopná pracovať, kým sa nepozeráte. V tom je krása agentov. A môže to znamenať, že o pár rokov budete používať – môže to byť prsteň, môže to byť niečo tu, možno okuliare, možno len kamienok vo vrecku, ktorý zavibruje, keď stojí zato sa na niečo pozrieť. To bude určite vzrušujúce sledovať.
Myslíte si, že je tu potenciál pre nové zariadenie?
Nielen potenciál – môžem vám rozhodne zaručiť, a o pár rokov si vyhodnotíte, či to bola moja najlepšia alebo najhoršia predpoveď, že vznikne zariadenie postavené primárne na umelej inteligencii. V najbližších piatich rokoch niečo nahradí smartfón.
Mastercard / Chris Lanaway
Viete pomenovať niečo, čo umelá inteligencia robí práve teraz, nejakú aplikáciu, ktorá bude o 20 rokov pôsobiť absurdne?
Myslím, že je to celá tá myšlienka používať ju na to, aby bola kreatívna za vás. Pripomína mi to časy, keď bol PowerPoint nový a každý doň dával animačné efekty a potlesk, človeku z toho bolo nevoľno a vyzeralo to hlúpo. Keď sa na to pozriete dnes, vyzerá to ako niečo z 90. rokov. A to sa deje, keď umelú inteligenciu požiadate, aby vytvorila obrázky alebo napísala text. Nie je to niečo, v čom je obzvlášť dobrá. Nie je to jej najlepšie využitie. Je to syntetizátor, ale potrebuje človeka v popredí, aby dal kreativite zmysel. To je asi miesto, kde by som začal špekulovať.
Zaostáva Európa v umelej inteligencii?
V používaní nie. V infraštruktúre umelej inteligencie sú dnes USA číslo jeden a Čína, ktorá kopíruje, číslo dva. Ale infraštruktúra nie je z dlhodobého hľadiska taká dôležitá. Zaujímavá je servisná vrstva a podnikavosť, ktorá za ňou stojí. Švédsko nikdy nebolo gigantom v internetovej infraštruktúre. Nemali sme Cisco. Nemali sme staviteľov širokopásmových optických káblov. Ale boli sme naozaj dobrí v budovaní servisnej vrstvy – firmy ako Spotify a podobne.
A štatistiky používania sú v skutočnosti dosť vysoké. Sú vysoké na Slovensku, sú vysoké vo Švédsku. Niektoré z najvyšších štatistík používania na svete pochádzajú z globálneho Juhu. India: naozaj vysoké používanie umelej inteligencie. Spojené arabské emiráty, Singapur, Keňa: fantasticky vysoké. A myslím, že to je oveľa dôležitejšie, pretože ak s ňou ľudia experimentujú a začínajú premýšľať o nových službách, ktoré sú potrebné, otvárate brány ďalšej hranici, v ktorej nejde o GPU ani o dátové centrá.
V jednom webinári ste povedali, že musíme čakať 10 rokov, kým sa umelá inteligencia posunie od osobného asistenta k celofiremnému nástroju. Na čo čakáme? Čo sa musí zmeniť?
To nemá nič spoločné s umelou inteligenciou. Súvisí to s podnikmi a s tým, ako fungujú. Na individuálnej úrovni sa veci zvyčajne dejú naozaj rýchlo. Vy aj ja veciam rozumieme. Keby sme vy a ja založili firmu, Ľubo a Lindkvist, s. r. o., ľahko by sme ešte dnes popoludní mali nové nápady a mohli by sme skúšať veci. Ale podniky sa už z definície snažia veci spomaľovať. Majú väčšiu viskozitu; sú hustejšou tekutinou, cez ktorú sa treba prebiť. Odtiaľ pochádza tých 10 rokov. To je zvyčajne dôvod, prečo dominujú outsideri. Daniel Ek, zakladateľ Spotify, neprišiel z hudby. Zakladateľ Sheinu neprišiel z módy; prišiel z optimalizácie pre vyhľadávače. Demis Hassabis nie je chemik, ale získal Nobelovu cenu za chémiu. Outsideri často dominujú, pretože ich nespomaľuje tá viskozita.
Myslíte si, že Švédsko má potenciál na nové Spotify v oblasti umelej inteligencie?
Myslím, že ho má Slovensko.
Naozaj, vážne?
Začiatkom tohto roka som sa zúčastnil na Retail Summite v Prahe. Myslím, že asi 20 percent účastníkov bolo zo Slovenska; je to tak trochu spoločná konferencia. Hlad a chuť podnikať, množstvo experimentov, ktoré sa robia – myslím, že tam sa treba pozerať. Môže sa to stať kdekoľvek, to je moja pointa. V pitnej vode nie je nič, čo by vyžadovalo, aby to bolo švédske, americké alebo české. Takže hovorím Slovensko.
Turbulencie historicky vytvorili mnoho nových príležitostí. Začiatkom tohto roka som zostavil index turbulencie a dá sa na ňom vidieť, že v globálnom meradle sme v najturbulentnejšom období za 150 až 170 rokov. Ale zostavil som aj index inovácií, a ten za turbulenciou vždy zaostáva o niekoľko rokov, čo znamená, že turbulencia je akousi matkou tvorby. Preto som ohľadom Slovenska optimista.
Poďme sa rozprávať o nakupovaní a umelej inteligencii. Asi pred šiestimi mesiacmi som bol na tlačovej konferencii, kde nám ukazovali, ako vám umelá inteligencia kúpi bicykel, a bolo to naozaj skvelé. Ale kde sme práve teraz s umelou inteligenciou a nakupovaním?
Dovoľte mi začať tým bicyklom, pretože pre väčšinu ľudí je kúpa bicykla veľká vec, príjemná vec, koníček. Je to nový spôsob dopravy. Pri tom chcete naozaj byť. Vec sa má s umelou inteligenciou a agentným nakupovaním tak, že existuje veľmi veľa vecí, ktoré nie sú nakupovanie. Nakupovanie v zmysle zábavy, pôvabných, zaujímavých webov alebo značky, ktorú milujete. Je to kupovanie vecí: obnovenie predplatného, kúpa mlieka, kúpa oblečenia pre štvorročné dieťa, ktoré z neho stále vyrastá, a tak ďalej. Je to časovo náročné. Je to mätúce. Nie vždy pri tom máte najlepšiu náladu a robíte nesprávne alebo zlé rozhodnutia. To je fantastické územie, pretože s agentným obchodom už nebudete sami.
Zostali sme sami len s tou kilovou fašírkou v hlave, ktorá sa volá mozog, a z toľkého premýšľania sme vy aj ja oplešiveli (autor tohto článku bol len nakrátko ostrihaný). Teraz môžete mať tohto kopilota alebo niečo iné, ruku na pleci, ktorá povie: Ľubo, možno nechceš míňať každý piatok večer 30 eur na nápoje. Alebo: Ľubo, možno nebudeš šťastný, keď pôjdeš v júli na Malorku. Možno by si bol šťastnejší, keby si v júli išiel na sever Švédska. Takže ak to dovolíme, je to partner, kopilot, vďaka ktorému sme menej osamelí. A nemyslím si, že bicykel je ten prvý prípad. Sú to práve tie stále, nudné nákupy, ktoré sa časom nazbierajú, kde môže byť najužitočnejšia.
Existujú veci, pri ktorých chceme tráviť čas a viesť rozhovory, a tie môžeme rozhodne viesť aj s umelou inteligenciou. Ale slovo nakupovanie znamená aj zážitok. Môj otec mal jedno múdre porekadlo: najlepšia chvíľa pri kúpe nového auta je tá chvíľa predtým, než ste ho kúpili, keď máte ešte všetko pred sebou. Ale to je dosť vzácne. Nový gramofón, nový bicykel, nové auto – to sú výnimočné príležitosti.
A veľká časť toho – obnovovanie môjho predplatného Netflixu a Amazon Prime – sa už deje automaticky. Tieto transakcie som zveril svojej Mastercard karte a jednoducho prebiehajú. Takýchto vzťahov môžeme mať oveľa viac. Môžete skutočne povedať: sleduj, uč sa z mojich transakcií, vytvor si obraz o tom, kto som, a pomôž mi ho optimalizovať.
Buď tu preto, aby som ušetril peniaze, alebo aby veci, ktoré kupujem, lepšie sedeli, a tak ďalej. Alebo ak máte rastúce dieťa – ja mám štvorročné – takto je vysoké, takto široké, toľko váži. Sleduj trajektóriu a automaticky mi kupuj veci. Neminieš viac ako 50 eur mesačne.
Mastercard / Chris Lanaway
Hrozí firmám ako Amazon alebo iným nákupným stránkam nejaké nebezpečenstvo, že ich umelá inteligencia nahradí? Alebo ich bude len využívať na nákupy?
Z krátkodobého hľadiska ich bude využívať. S Amazonom som sa stretol niekoľkokrát. Sú to milí ľudia. Sú dosť skromní. Experimentujú s množstvom nových vecí. Sú dobrí v zlyhávaní a v učení sa zo zlyhaní. Ale samozrejme, každá nová zmena mala svojich nových hráčov. A z knihy Transforming Nokia od Rista Siilasmaau som sa naučil, že úspech je toxický. Venuje tomu celú kapitolu. Ak ste veľmi úspešní, máte tendenciu byť trochu pomalí a byrokratickí a začnete hovoriť nie novým veciam. Takže by som tomu zostal otvorený, ale z krátkodobého hľadiska budú agenti využívať existujúcich predajcov, ktorí majú dobré skladové zásoby a sú známi ako dôveryhodní.
Čo by mala stredne veľká firma, slovenský alebo švédsky predajca, robiť práve teraz, aby bola v bezpečí?
V prvom rade si nanovo zadefinovať, kto je. V Amerike teraz vidia vzostup jednoosobových firiem, ktoré zarábajú milión dolárov. Inými slovami, jeden človek, ktorý vedie nejaký biznis, dokáže mať taký dosah, aký predtým mali len stredne veľké firmy. Vezmime si sólo firmu: povedzme, že ste maliar na Slovensku alebo vo Švédsku. Maľujete domy a účtujete si za to možno 100 alebo 200 eur na deň, niečo také. Vďaka umelej inteligencii by ste teraz mohli ľuďom lacno poskytovať aj dizajnové tipy a pomáhať im kupovať lepšie farby a služby a začať okolo toho plánovať svoje podnikanie, pretože máte prístup k väčšiemu množstvu mozgov.
Tak ako nás industrializácia urobila menej závislými od koní a bicepsov, umelá inteligencia nás robí menej závislými od mozgu. Práve teraz máte vo vrecku prístup k približne stovke mozgov, rovnako ako ja. A malý alebo stredný podnik má prístup k približne 100-tisíc mozgom, hoci môže mať len 20 až 100 zamestnancov. To naozaj mení veci. Mení to, čo môžete robiť, ako môžete veci plánovať. Mení to, čo môžete predávať. Umožňuje vám to stať sa akousi mini poradenskou firmou alebo získať okamžité znalosti a tak ďalej.
Takže stredne veľkému podniku by som povedal: začnite experimentovať. Nájdite časť svojho biznisu, ktorá je práve teraz možno príliš časovo náročná, a nájdite spôsob, ako ju automatizovať. Nájdite ďalšiu časť, o ktorej máte pocit, že má potenciál, a začnite na ňu aplikovať agentnú umelú inteligenciu. Ale ako sme povedali, tri roky sú nové desaťročie. Deje sa to tak rýchlo. Cena konania klesá, ale cena čakania rastie.
Morgan Stanley predpovedá, že do roku 2030 bude umelú inteligenciu používať takmer polovica online nakupujúcich. Myslíte si, že je to správne, alebo to potrvá dlhšie?
V reporte Mastercardu Short History of the Future, kde som bol hlavným futuristom, hovoríme, že približne 70 až 80 percent tínedžerov chce v budúcnosti používať agentov na nakupovanie. A to nie je rok 2030, to je rok 2027. Už dnes 30 až 50 percent ľudí hovorí, že umelú inteligenciu používajú pri nákupných rozhodnutiach. Takže by som povedal, že budúcnosť ako zmysluplný pojem možno umiera. Možno, slovami Williama Gibsona, budúcnosť je už tu – len je nerovnomerne rozložená.
Máte nejakú odvážnu predpoveď pre budúcnosť nakupovania? Napríklad, že už nebudú kníhkupectvá alebo niečo také, že všetko budeme kupovať online, alebo že kníhkupectvo bude niečo luxusné a výnimočné?
Ide o to, že chuť na ľudské podujatia a zážitky je väčšia než kedykoľvek predtým. Odysea v IMAX kine je vypredaná a bola vypredaná celé leto. Tapiséria z Bayeux v Britskom múzeu: vypredané. Vypredalo sa to za sekundu. Vidíme, že chuť na živé podujatia a zážitky získava vďaka automatizácii a technológiám ešte väčšiu hodnotu.
