14. januára 2020

Využívanie nevýhodných sporiacich produktov, predčasný výber úspor či nevhodne zvolené investičné produkty. Takéto chyby robia najčastejšie Slováci, keď sa rozhodnú odkladať si finančné prostriedky bokom. Ukázal to prieskum finančno-sprostredkovateľskej spoločnosti FinGo.sk.

V prieskume makléri zhodnotili, aké najčastejšie chyby robia klienti v oblasti investovania a sporenia. „Až 72 % klientov na sporenie využíva staré a nevýhodné sporiace produkty s nízkym úročením. Šesť z 10 klientov nedodržiava investičný horizont a viac ako polovica ľudí má na investičné ciele zvolené nevhodné produkty,“ priblížil riaditeľ pre investície a zlato vo FinGO.sk František Burda.

Zlou správou je aj to, že až 56 % klientov si nevie správne sporiť ani na dôchodok. „Klienti nemajú založený druhý dôchodkový pilier alebo si v ňom sporia v nesprávnych fondoch. A to by sa dalo označiť za jeden z najväčších finančných prešľapov, ktorého následky si však uvedomia až o 25 či 35 rokov, keď budú odchádzať do dôchodku,“ konštatuje Burda.

Priemerná mzda Slovákov stúpla o tri percentá. Vyšplhala sa na takmer 1400 eur

Bežné sporiace produkty, ako boli vkladné knižky, neskôr sporiace účty alebo termínované vklady v súčasnosti podľa FinGo.sk ponúkajú slabé alebo takmer žiadne zhodnotenie, a tak na nich viac ľudia strácajú ako zarábajú.

Ľuďom sa nevypláca ani nedodržanie investičného horizontu, keď vyberajú peniaze zo sporiacich produktov predčasne. Takto koná až 60 % Slovákov. „Ľudí často vyplaší zopár negatívnych správ, a tak húfne rušia investície alebo vyberajú len malé zisky. Čas však zohráva v investovaní podstatnú rolu a čím dlhšie nechajú peniaze zarábať, tým lepší výnos môžu dosiahnuť,“ vysvetľuje Burda. Akcie, akciové fondy, indexové fondy a investičné zlato patria do dlhodobého investovania, čiže na týchto sporiacich produktoch si podľa Burdu treba sporiť päť a viac rokov.

Problém robí aj dôchodok

Prieskum tiež ukázal, že 56 % ľudí nevie správne sporiť na dôchodok. Nemá druhý pilier alebo si v ňom sporia klienti v nesprávnych fondoch. „Väčšina ľudí si v druhom pilieri sporí v garantovaných fondoch, ktoré ich peniaze zhodnocujú veľmi konzervatívne. Niektoré nezarábajú vôbec a ich zhodnotenie v súčasnosti neprekoná ani infláciu. Sú určené skôr pre staršiu generáciu, ktorá dovŕši dôchodkový vek v horizonte kratšom ako 15 rokov,“ vysvetľuje Burda s tým, že negarantované fondy ponúkajú podstatne vyšší výnos, vhodné sú pre toho, kto si na dôchodok bude sporiť dlhšie ako 15 rokov. Na zmenu fondu v druhom pilieri pritom stačí jednoduchý formulár, ktorý je možné stiahnuť si napríklad z internetovej stránky dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Slováci majú mesačne na sporiacich účtoch v priemere o 111 eur viac, mnohí však sporiť nedokážu

Nevhodné produkty a nerozlišovanie medzi krátkodobými a dlhodobými investíciami sa týka 55 % Slovákov. Úspory nerozdeľuje do viacerých produktov alebo investuje len do jedného produktu až 38 % Slovákov. „Investičné portfólio klienta by malo byť širšie a rozdelené na produkty s kratším sporením, na ktoré môžu siahnuť v prípade nepredvídaných udalostí a produkty s dlhším sporiacim horizontom, kde nechajú peniaze zarábať,“ dodáva Burda.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk