Tvorba Kristíny Šipulovej je jedinečná tým, že oblečenie vyrába úplne od základu. Na storočných krosnách tká látky z lokálnych ľanových vlákien zo Slovenska alebo hodvábnych z Japonska. Je to aj niekoľkomesačný proces, kým odev navrhne, utká si naň látky a ušije konečný produkt. Práci na krosnách sa priučila na stáži v Dánsku, kde má remeslo obrovskú hodnotu. Po návrate na Slovensko sa rozhodla remeslo oživiť aj v našich končinách. Okrem vlastnej značky založila spolu s Paulínou Blahovou projekt Kanava, kde podporujú remeselnú výrobu.
Kristína bola od mala obklopená folklórom. So záujmom vyhľadávala miestnych remeselníkov v rodnom Telgárte. Fascinovali ju remeslá a ručné práce, čo zohralo úlohu aj pri výbere školy.
„Ťahalo ma to k odevu, ale nie až tak pre vizuálny efekt ako pre materiál. Chcela som spraviť niečo tradičné, povýšiť folklór, no nie dekorom, ale výrobou a ľudskými príbehmi, ktoré sa okolo toho točia,“ rozpráva absolventka textilného dizajnu VŠVU. S touto myšlienkou pracuje dodnes.
Za remeslom do zahraničia
Jej pohľad na remeslo ovplyvnila najmä stáž pre dánske textilné štúdio Beck & Kinch. Štúdio, ktoré založili mama s dcérou má dnes medzi klientmi aj luxusné módne domy Chanel a Dior.
Všimla si odlišné vnímanie remesla. Zatiaľ čo u nás bolo v úzadí, tam malo obrovskú hodnotu. Klienti boli ochotní za ním cestovať aj z opačného konca sveta.
Okrem tkania látok vie pliesť zo šúpolia či ovláda techniku macramé. Foto: Nora a Jakub Čaprnka
V štúdiu hlbšie prenikla do technickej zručnosti tkáčskeho remesla a do detailov procesu. „Videla som ako sa dá s jednoduchými drevenými krosnami vyrobiť niečo exkluzívne. Vtedy som si povedala, že veď toto máme aj na Slovensku,“ vysvetľuje.
Remeslo má budúcnosť
V roku 2016 odišla stážovať do Paríža ako vizuálna výskumníčka do štúdia Edelkoort/Trend Union. Stáž jej dala množstvo inšpirácie a zmysel pre estetiku. Najmä sa však utvrdila v tom, že venovať sa remeslu má zmysel. V štúdiu zameranom na módu, interiérový dizajn a architektúru bolo remeslo aktuálnou témou.
Po škole si odišla plniť sny do Paríža, kde prednášala na prestížnej International Fashion Academy. Túžila však rozvíjať svoju tvorbu na Slovensku a tak sa presunula ako lektorka na Školu dizajnu v Bratislave. Neskôr si tu otvorila aj vlastný ateliér.
Storočné krosná a historické vlákna
Odvtedy trávi veľa času pri storočných drevených krosnách, ktoré dostala do daru od bývalej remeselníčky. Pre svoje textílie používa historické bavlnené a ľanové vlákna zo Slovenska alebo hodvábne vlákna z Japonska.
Výrobky predáva na svojom webe, v obchode Rajón a zahraničnom e-shope Prelude.store. Foto: Nora a Jakub Čaprnka
Výroba jednotlivých kúskov jej trvá aj niekoľko mesiacov. Začína rešeršou, výberom vlákien a prípravou krosien. Kým sa dostane k samotnému tkaniu, musí si pripraviť osnovu a navliecť osnovné vlákna. Tvorba strihov, šitie, skúšky a úprava, tvoria druhú časť výroby.
Látky nepredáva samostatne, vyrába ich len pre vlastné použitie. Ceny hotových kúskov sa pohybujú od 350 eur. Jej tvorba bola vystavená aj počas Design weeku v Miláne, Londýne a Paríži v rámci spoločnej inštalácie s milánskym dizajnovým štúdiom Flatwig.
Sústreďuje sa skôr na menšie množstvo výrobkov, ktorým venuje dostatok času a veľkú dávku trpezlivosti. Zákazník často ani len netuší, koľko prebdených nocí a lásky k remeslu sa ukrýva za výrobkom, nehovoriac o technickej zručnosti, výbere a vypestovaní materiálu. Myslí si však, že ak zákazník pozná krok za krokom ako sa produkt vyrába, lepšie porozumie cenotvorbe, ale aj filozofii remesla. Zmeniť tento prístup sa snaží v novovzniknutom projekte Kanava.
Lokálnu tvorbu si cenia najviac
Projekt založila spolu s kamarátkou Paulou Blahovou, absolventkou Amsterdam Fashion Institute. „Počas štúdií a stáží naprieč Nórskom, Dánskom, Francúzskom a Holandskom sme si všimli, že v každej krajine si cenia lokálnu tvorbu viac ako tie ostatné. Zdalo sa nám, že potenciál remeselnej tvorby nie je na súčasnom slovenskom trhu dostatočne využívaný. Hoci kvalitou a spracovanosťou je na vysokej úrovni,“ hovorí Kristína.
Spoluzakladateľky projektu Kanava, Kristína Šipulová a Paulína Blahová. Foto: Kvet Nguyen
Cieľom projektu je prezentovať remeslo širšej verejnosti, nielen zopár nadšencom. Remeslo vnímajú ako návrat k ručnej práci a k prírodným materiálom. Snažia sa hľadať remeselníkov s podobným zmýšľaním nielen zo Slovenska. Zapojili sa k nim aj tvorcovia z Čiech a nevyhýbajú sa aj ďalším krajinám. Ešte viac ako „lokálnosť“ je pre nich dôležitý proces výroby.
Príbehy remeseníkov
Viacerí autori svoje výrobky začali vyrábať, pretože ich nevedeli nájsť na trhu. Kým však dospeli k tomu, že sa chcú venovať remeslu prešli si dlhým procesom rozhodovania. „Veľa mladých ľudí sa teraz dáva na túto cestu. Myslím si, že je to dobrý životný štýl. Oveľa lepšie je tvoriť niečo vo svojom ateliéri, ako robiť niečo, čo človeka nebaví. Tým, že ho to nebaví, ovplyvňuje aj svoje okolie, to ako sa správa a ako koná,“ myslí si Kristína.
Zatiaľ na vlastné náklady spustili web a začali postupne prezentovať príbehy jednotlivých remeselníkov. Predaj výrobkov vidia v limitovaných edíciách, aby zachovali filozofiu remesla. Kristína svoje odevy predáva aj na vlastnom webe, v bratislavskom dizajnovom obchode Rajón či zahraničnom e-shope.
Nápad s názvom Kanava zatiaľ skúšajú v malom. Koncom novembra začali predstavovať remeselníkov s výrobkami na Instagrame, kde si ich zákazník mohol kúpiť cez správu. Kolekcia sa predala behom týždňa.
Plány do budúcna
Plán Kanavy je robiť osvetu remesla. Chcú zmeniť spôsob, ako je remeslo vnímané v každodennom živote, pomáhať remeselníkom s prezentáciou doma aj v zahraničí a nájsť udržateľný model predaja.
Ručne robené výrobky od Zheni studio, Rurozo, štúdio Kořeny, Kornélii Lohyňovej, Karolíny Kučerovej, Jadoli, Atelier Objectora a Tri Nite. Foto: Kvet Nguyen
Kristína by sa chcela v tvorbe viac venovať textilnému umeniu. „Teraz spolupracujem s maliarkou Ritou Koszorús na ručne tkanej tapisérii, ktorú by sme mali vystavovať na budúcoročnom festivale Design Week v Miláne, ak bude situácia priaznivá,“ vraví dizajnérka.
„Čaká ma spolupráca s jednou značkou zameranou na remeselné techniky. Zvyknú pracovať s remeselníkmi z Himalájí či Indie.“ Výsledok by mal byť medzinárodne prezentovaný.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
