Angus Buchanan začínal ako scénograf a podieľal sa na niekoľkých veľkých kampaniach, jeho manželka Charlotte si vybudovala kariéru v spolupráci s populárnymi značkami. Dnes má pár vlastné štúdio, v ktorom navrhujú odvážne a zároveň príjemné interiéry. Nový nábytok dopĺňajú starožitnými aj retro kúskami a obaja milujú dizajn 70. rokov.
Ako vo vašich projektoch spájate funkciu so štýlom?
Angus Buchanan: Pri všetkých našich projektoch existuje dôležitá súhra medzi funkčnosťou a štýlom. Povedal by som, že je to jadro našej úlohy ako dizajnérov. V rezidenčných aj komerčných projektoch je štýl priestoru často charakterizovaný nejakým praktickým alebo funkčným prvkom.
Napríklad v reštauráciách, na ktorých pracujeme, radi robíme z kuchyne ústrednú časť dizajnu s barovými sedadlami a otvoreným priestorom, ktorý je viditeľný pre hostí. To isté platí o rezidenčnom projekte; dom musí byť praktický a nenáročný, ale aj krásny.
Veľká škola u známeho fotografa a scénografa
Angus, často hovoríš, že si bol „predurčený na kreatívnu kariéru“. Ako ťa ovplyvnila spolupráca so svetoznámym fotografom Mariom Testinom a scénografom Michaelom Howellsom?
Práca s Mariom v časoch rozkvetu luxusnej módy bola hektická a bol som neustále pod veľkým tlakom. V mojom okolí však boli neskutočne talentovaní a vplyvní ľudia a tiež som mal možnosť navštíviť časti sveta, ktoré som nikdy predtým nevidel. Myslím, že to vo mne vybudovalo hlbokú flexibilitu a otvorenosť.
Kozub a vaňa v jednej miestnosti? Prečo nie! Foto: Alicia Waite
Michael mi ukázal, že existuje spôsob, ako mať kreatívnu rolu, ktorá sa podobá chameleónovi. Jeden deň sme robili módnu prehliadku haute couture, druhý deň set pre speváka či skupinu a potom cez víkend balet. Vyžadovalo si to množstvo rôznych kreatívnych nápadov a dalo mi to túžbu založiť si štúdio, ktoré by bolo otvorené všetkým tvorivým výstupom a nezodpovedalo by len jednému „house štýlu“.
Aké je vaše obľúbené dizajnové obdobie a prečo?
Vždy sme milovali 70. roky – éru, ktorá zaviedla koncept otvoreného bývania s dôrazom na maximalizáciu vnútorného svetla a priestoru prostredníctvom strešných okien a vysokých stropov. Tiež milujeme všetky vnútorné záhrady zo 70. rokov a odvážne použitie farieb a vzorov.
Projekty v Tokiu aj vo Versailles
Cestoval si po svete a navrhoval divadelné a módne sety – na aké najinšpiratívnejšie mestá alebo pamiatky si narazil?
Mal som to šťastie, že som videl všetky druhy neuveriteľných miest. Nikdy nezabudnem, keď som prvýkrát pracoval v Tokiu a navrhoval obchod pre Comme des Garçons. Bol to útok na všetky zmysly, neuveriteľné nové pohľady, zvuky, vône, neónové svetlá a technológie.
V ostrom kontraste s tým bol ďalší moment, ktorý pre mňa veľa znamená, práca na výročnej akcii The Dior vo Versailles. V podstate sme využili celý palác, aby sme vytvorili absolútne neuveriteľnú couture šou.
Nemáš formálne vzdelanie z dizajnu. Pomohlo ti to, alebo si to pociťoval ako prekážku v kariére?
S Mariom som začal pracovať ako 18-ročný a mám pocit, že moje praktické skúsenosti s ním a potom s Michaelom boli pre mňa osobne cennejšie, než by bola univerzita. Nikdy som nebol „akademik“, navyše som dyslektik, takže reálne skúsenosti v tomto odvetví boli pre mňa dokonalé.
Vždy hovorím, že čas strávený s Michaelom bol mojou „univerzitou“. On bol vzácnym a výnimočne tvorivým talentom, ktorý sa rád podelil o svoj čas, skúsenosti a nápady.
Vízie premenené na realitu
Ako sa vám spolupracuje s manželkou?
Máme rôzne prednosti a ovládame rôzne časti podnikania, čo je pre nás kľúčové, no nie vždy sa vyhneme konfliktom, preto je kľúčový aj zmysel pre humor. Radosť zo spoločnej práce je pre nás možnosťou zdieľať naše sny a spoločné túžby.
Interiér domu Kensington Mews, ktorý navrhovali Buchananovci. Foto: Buchanan Studio
Manželia kombinujú nový nábytok so starožitnosťami aj s retro kúskami. Foto: Buchanan Studio
Niekedy je problematické pretaviť víziu klienta do hmatateľného priestoru? Ako to vyvažujete s vašou túžbou s túžbou dať projektu vlastný šmrnc?
Máme veľké šťastie na mimoriadne kreatívnych klientov, s ktorými spolupracujeme. Sú to často tiež dizajnéri alebo umelci, ktorí sú otvorení novým nápadom a ich vízie nás prinútia myslieť trochu inak.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je prispievateľka Bridget Arsenault.
