Tragédia urýchlila rozvoj dátových centier, videokonferencií aj bezpečnostného priemyslu. Priniesla drahšiu logistiku, prísnejšie bankové pravidlá a nepriamo pomohla novej generácii módnych návrhárov.
So zrútením newyorských mrakodrapov sa presne pred 25 rokmi zrútil aj starý svet. Teroristické útoky na Spojené štáty z 11. septembra 2001 pretvorili globálny poriadok a zásadne ovplyvnili prakticky všetky stránky života. Z trosiek newyorských Dvojičiek vyrástla nová a odlišná éra, samozrejme, aj tá podnikateľská.
Howard Lutnick najprv odviedol syna prvýkrát do materskej školy a až potom sa s oneskorením vybral do sídla maklérskej spoločnosti Cantor Fitzgerald, ktorú viedol. Kým tam dorazil, sídlo už neexistovalo. Respektíve v tej chvíli horelo po náraze lietadla do veže Svetového obchodného centra v New Yorku, odkiaľ firma riadila svoj biznis.
Spoločnosť Cantor Fitzgerald v ten deň, teda 11. septembra 2001, stratila viac ako sedemsto zamestnancov. Bol medzi nimi aj Lutnickov mladší brat Gary.
Lutnickovi vtedy vlastne zachránil život jeho malý syn. Muž, ktorý útok prežil, venoval bezprostredne po katastrofe milión dolárov, teda približne 861-tisíc eur, nadácii Cantor Fitzgerald Foundation a o mesiac neskôr založil fond Cantor Fitzgerald Relief Fund, ktorý finančne podporuje rodiny zasiahnuté útokom. Doteraz im poskytol už 180 miliónov dolárov, v prepočte približne 155 miliónov eur.
Nebyť vtedajšieho Lutnickovho meškania, Spojené štáty by dnes mali iného ministra obchodu. Nebyť oneskorenia, Howard Lutnick by v nasledujúcich rokoch nemohol rozbehnúť biznis, ktorý mu zabezpečil majetok presahujúci osemsto miliónov dolárov, teda zhruba 689 miliónov eur, a podiely v spoločnostiach ako GE Aerospace, Walt Disney či Nasdaq.
Howard Lutnick je veľký hráč s mocou ovplyvňovať svetovú politiku a ekonomiku. Jeho príbeh spojený s 11. septembrom je osobitý, zároveň však univerzálny v tom zmysle, že prostredníctvom vlastných príbehov všetci ľudia vstúpili do obdobia, v ktorom už nič alebo takmer nič nie je ako predtým.
Lietadlá unesené radikálnymi islamistickými fundamentalistami postupne narazili do oboch veží Svetového obchodného centra v New Yorku, ďalšie zasiahlo Pentagon neďaleko Washingtonu, D. C., štvrté sa zrútilo do neobývanej oblasti v Pensylvánii počas zápasu medzi cestujúcimi a únoscami.
Zomrelo takmer tritisíc ľudí a celý svet prišiel o nevinnosť, ak tak možno charakterizovať viac-menej pokojný dojem zo „zavŕšenia dejín“ po páde komunistického bloku.
V septembri 2001 však Dvojičky brutálne padli k zemi a rachot ich zrútenia oznámil, že žiadny koniec dejín sa nekoná. Že spomínaný pokojný dojem bol omylom a veľmi úzko súvisel s naivitou. Dejiny sa, naopak, ocitli v turbulentnom víre, ktorý už neustal a zničil dovtedajšiu paradigmu. Pravidlá, podľa ktorých sa dovtedy nazeralo na svet, prestali platiť.
Zmena pravidiel sa týka všetkých oblastí. Všetky zasiahli pretrvávajúce obavy z terorizmu, ktoré za štvrťstoročie nezmizli a napokon ani nemohli, keďže na rôznych miestach sveta nasledovali ďalšie teroristické útoky. Pred 25 rokmi bola západnej civilizácii vyhlásená vojna a jej dôsledky sa premietli do všetkého.
Teda aj do biznisu. Po bezprecedentnom teroristickom čine, ktorý aj symbolicky zasiahol srdce globálneho podnikania, za ktoré bolo možné Dvojičky považovať, prišli okamžité dôsledky.
Newyorská burza a Nasdaq zostali zatvorené až do 17. septembra, najdlhšie od hospodárskej krízy v roku 1933, a po opätovnom otvorení zaznamenali trhy prudký prepad. Úder dostal aj miestny biznis. Priamo na dolnom Manhattane bolo zničených alebo nútene ukončilo činnosť takmer 18-tisíc malých podnikov a živností.
Obrazne aj doslova bolo uzemnené letectvo. Komerčné lety boli v Spojených štátoch prvýkrát v histórii úplne zastavené, a keď sa nebo opäť otvorilo, strach z lietania a zdĺhavé bezpečnostné kontroly spôsobili masívny pokles dopytu. Americkému leteckému priemyslu trvalo až do júla 2005, kým sa objem dopravy vrátil na úroveň spred 11. septembra.
S lietadlami sme sa preniesli od bezprostredných dôsledkov katastrofy k dlhodobým, v niektorých prípadoch trvalým.
Prišiel koniec rýchlej a lacnej globálnej logistiky.
Tieto dôsledky, samozrejme a neprekvapivo, súvisia s bezpečnosťou. Pred rokom 2001 malo napríklad iba minimum firiem záložné plány pre prípad, že im zo dňa na deň fyzicky zmizne centrála aj s dátami a ľuďmi. Od šoku v Amerike sa datuje masívny rozmach vzdialených dátových centier, ktorý neskôr viedol k prechodu na cloud.
Koniec starých čias znamenal aj koniec rýchlej a lacnej globálnej logistiky. Náklady na ňu skokovo a dramaticky vzrástli, pretože sa zaviedli stopercentné kontroly lodných kontajnerov, dôkladné preverovanie nákladnej dopravy a vznikol americký Úrad pre bezpečnosť dopravy.
Firmy sa museli rozlúčiť so štíhlymi dodávateľskými reťazcami a boli nútené vytvárať primerané skladové zásoby pre prípad náhleho uzavretia hraníc či vzdušného priestoru.
„Obchodné a prepravné spoločnosti sú v dôsledku regulačných opatrení po 11. septembri konfrontované s dodatočnými nákladmi, predovšetkým v oblasti dopravy, manipulácie s tovarom, poistenia a colných konaní. Tieto trvalé výdavky predražujú medzinárodný obchod,“ konštatovali vo svojej štúdii Peter Walkenhorst a Nora Dihel, ekonómovia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Pred 25 rokmi boli bežné aj cesty cez polovicu sveta kvôli polhodinovému rokovaniu. Tomuto trendu odzvonilo. Strach z lietania a vyčerpávajúce kontroly prinútili spoločnosti k prvým väčším investíciám do videokonferenčných systémov.
Nešlo pritom iba o technologický posun, ale aj o zmenu myslenia – vytvorilo sa podhubie pre rozmach práce na diaľku, pričom túto premenu definitívne dokončila pandémia covidu.
Nasledoval tiež rozmach súkromných bezpečnostných agentúr, výrobcov skenerov, biometrických pasov, kamerových systémov s rozpoznávaním tvárí a sledovacieho softvéru. Bezpečnosť sa stala pevnou a nákladnou položkou v rozpočte každej firmy, budovy alebo napríklad letiska.
Ani tu nemožno problém zúžiť na čisto technologickú stránku – opäť sa dotýka aj tej mentálnej. Prítomnosť „veľkého brata“, ktorého oko nás vidí takmer všade, bola v dôsledku teroristických hrozieb akosi automaticky legitimizovaná, hoci niet pochýb, že ide o kontroverznú záležitosť.
Začali sme budovať masívne bezpečnostné divadlo.
V tejto súvislosti sa často cituje výrok svetového odborníka na bezpečnosť a kryptografiu Bruca Schneiera: „Bezpečnosť je vždy výmenný obchod – stojí peniaze, čas, pohodlie a slobodu. Po 11. septembri sme však začali budovať masívne bezpečnostné divadlo: opatrenia navrhnuté tak, aby navodili pocit bezpečia, ktoré však skutočnú bezpečnosť nijako nezvyšujú. Je to neuveriteľne drahá hra na schovávačku, ktorá zbytočne zaťažuje rozpočty.“
Svieže slnečné ráno v New Yorku v osudný deň zahalili temné mračná z výbuchov, ktoré priniesli zúfalstvo a chaos. Bankový sektor sa však v reakcii na tento deň musel chaosu, naopak, zbaviť. Hrozba obrovských sankcií dotlačila banky k zavedeniu prísnych pravidiel na overovanie pôvodu peňazí a identifikáciu konečných vlastníkov firiem.
Bola to, pochopiteľne, záťaž, ale zdá sa byť prijateľnou kompenzáciou: sledovanie finančných tokov sa stalo hlavným nástrojom boja proti terorizmu.
Obavy z terorizmu už, žiaľ, nikdy „nevyšli z módy“. Keď už však spomíname módu, začínajúci návrhári môžu svoj talent podoprieť finančným vankúšom aj mentoringom vďaka programu CFDA/Vogue Fashion Fund, ktorý vytvorila Rada amerických módnych návrhárov (Council of Fashion Designers of America, CFDA) spolu s magazínom Vogue. Ide o jeden z najprestížnejších amerických programov na podporu veľkých talentov v odvetví.
Proenza Schouler, Thom Browne, Alexander Wang, Telfar, Christopher John Rogers či Bode – to sú dnešné absolútne hviezdy globálneho módneho biznisu. Komerčne úspešné značky, ktoré určujú trendy, obliekajú svetové celebrity a generujú miliardové obraty, boli finalistami alebo priamo víťazmi programu, ktorý sa stal jedným z najlepších odrazových mostíkov ich žiarivých kariér.
CFDA/Vogue Fashion Fund pritom vznikol v priamej reakcii na 11. september a drastický prepad módneho trhu. Je to vlastne veľká, možno až euforicky povzbudivá správa: nepriatelia nášho chápania sveta chceli tento svet udusiť, namiesto toho prispeli k jeho väčšej kreativite a farebnosti.
Pôsobivo to vystihujú slová Anny Wintour, ktorá bola 37 rokov šéfredaktorkou magazínu Vogue a aj po minuloročnom odchode zostáva veľmi mocnou a vplyvnou postavou módneho priemyslu.
„Hoci sa CFDA/Vogue Fashion Fund zrodil z jedného z najtemnejších okamihov našej histórie, pre mňa vždy predstavoval prejav optimizmu a pozitívneho prístupu,“ hovorí Wintour. „Celé odvetvie sa totiž spojilo, aby vytvorilo budúcnosť.“
