Viac fanúšikov má v Spojených štátoch či Veľkej Británii, než v rodnej krajine. Žije v Lučenci, no jej podpis získate skôr na autogramiáde v Tokiu, Berlíne či Chicagu. Martina Pilcerová je svetoznáma výtvarníčka a umelkyňa žánru sci-fi a fantasy. Ilustrovala prebaly kníh, podľa ktorých vznikla séria Hra o tróny, zberateľské a herné karty pre herné štúdiá Blizzard Entertainment či Wizards of the Coast. Najviac si však váži ocenenie Najlepší sci-fi výtvarník v Európe.
Svetoznáme fantasy projekty
Kedy a ako ste prerazili na svetovom trhu?
Pomaly a postupne. Na Slovensku vychádzalo málo pôvodných sci-fi a fantasy diel, takže som sa uchádzala aj o prácu na českých knihách, ilustráciách a komiksoch.
V Prahe som vďaka komunite, ktorá je v našom žánri veľmi zovretá a priateľská, získala kontakt a zákazku na hru Waste World. To boli Američania, ale vydavateľstvo mali v Prahe.
Neskôr ma oslovili ľudia zo spoločnosti Fantasy Flight Games od Georga R. R. Martina (americký spisovateľ, tvorca knižnej série Pieseň ľadu a ohňa, predlohy Hry o tróny, pozn. red.), aby som pre nich urobila maľby na zberateľské karty Game of Thrones. To bol asi prielom.
Ako sa to začalo
Ako sa umelcovi stane, že pracuje pre jedného z najlepšie platených autorov sveta?
Myslím si, že ide najmä o networking. Musíte sa pohybovať medzi ľuďmi v brandži a prezentovať svoje práce. Cestujete na celosvetové podujatia pre fanúšikov sci-fi a fantasy, kongresy alebo skôr „conventions“ a „cony”, kde máte možnosť stretnúť aj tvorcov – spisovateľov, výtvarníkov, hercov, režisérov… Keď vás spoznajú, máte šancu sa dostať k zákazkám.
Spisovateľ G. R. R. Martin skúpil od M. Pilcerovej väčšinu originálov ilustrácií pre svoje knihy. Tento sa volá Stena a originál existuje len v digitálnej podobe. Foto archív: M. Pilcerovej
Kedy ste začali?
Prvýkrát sa mi podarilo dostať na konferenciu World Science Fiction Society, kde sa udeľujú najprestížnejšie ceny Hugo za sci-fi a fantasy tvorbu. To bolo v roku 1995 v Glasgowe, o rok nato som išla na Worldcon v Los Angeles a odvtedy som navštevovala USA skoro každý rok. Postupne som začala chodiť aj na Comic cony, ktoré sa konali spočiatku len v kalifornskom San Diegu.
Tak to bolo ešte na vysokej škole. Nebolo to pre vás ako študentku drahé, cestovať do USA či Škótska?
Áno, bolo to finančne veľmi náročné. No keď máte priority (smiech). Celý rok „žrglošíte“, menej jete, šetríte, kde sa dá, aby ste mali na letenku a týždňový pobyt. Dali sme sa vždy dokopy partia, aby nás vyšlo lacnejšie ubytovanie a aj bola väčšia sranda.
Stretnutie s ikonami
Čiže niekto chodí do zahraničia na koncerty hviezd alebo športové zápasy a vy ste chodili na stretnutia sci-fi a fantasy fanúšikov?
Presne tak, pretože tam som mohla stretnúť naživo svoje idoly, vidieť ich naživo a aj ich práce. Stretla som takto spisovateľa Ray Bradburyho, Ridleyho Scotta, Quentina Tarantina, množstvo výtvarníkov, ktorých mená vám asi nič nepovedia a desiatky ďalších.
To sú také zážitky, že už na prvom cone som si hovorila: „Tak teraz už môžem pokojne zomrieť“ (smiech).
Fanúšikovské podujatia sú pre umelcov zážitok aj príležitosť na networking. S hercom Richardom Hatchom zo seriálu Battlestar Galactica. Foto: archív M. Pilcerovej
Na týchto podujatiach ste ukazovali ľuďom z brandže svoje práce?
Áno. V tom čase ešte neboli e-maily veľmi rozšírené. Práce sa posielali odfotené na diapozitívy, bolo to drahé a strašne dlho trvalo, kým prišla odpoveď, niekedy aj mesiac, prípadne neprišla vôbec. Takže som to riešila osobne.
Chodila som s portfóliom pod pazuchou počas vydavateľských večierkov a vystavovala som svoje maľby na conoch. Človek postupne rozhadzuje siete, robí menšie veci a získava meno.
Ako vyzerá takáto spolupráca?
Tvoríte aj pre svetovo najrozšírenejšiu kartovú hru Magic: The Gathering, ktorá ročne vygeneruje tržby vyše zhruba pol miliardy dolárov. Ako ste sa dostali ku spolupráci s herným štúdiom Wizards of the Coast?
Práve vďaka kontaktom z podujatí. Kamarát z conov, ktorý pre nich pracoval mi hovoril, že pripravujú nový set kariet založený na téme strojov a kovových štruktúr. Ja som v tom čase mala také metalické obdobie, že som kreslila kozmické rakety, lode pokryté hrdzou a podobne. To sa im zapáčilo a angažovali ma.
Ako vyzerá taká spolupráca?
Vydavateľstvo mi dá zákazku a zmluvu, v ktorej opíše svoju predstavu, rozmery maľby a detaily, ktoré sú spoločné pre vymyslený svet, v ktorom naše výtvory existujú.
V sete je viac ako 200 rôznych kariet, ktoré zobrazujú rôzne príšery, bojovníkov, kúzla, zbrane či krajiny. Maľby tvoria rôzni umelci s odlišnými štýlmi, ale niektoré prvky musia byť spoločné. Pre prvý set som robila päť obrazov rôznych krajín.
Medzi fanúšikmi sú originály malieb na zberateľských kartách veľmi žiadané. Foto: archív M. Pilcerovej
Zjavne sa im páčili, pretože ste odvtedy vytvorili pre Magic takmer 70 malieb.
Asi áno (smiech). Dokonca ma pozvali do Seattlu, kde malý tím výtvarníkov vymýšľal návrh sveta, v ktorom sa odohrával ďalší set kariet Ravnica.
Z našich malieb a skíc sa potom vytvorila brožúra, ktorú dostanú ostatní výtvarníci, aby sa dokázali naladiť na atmosféru a charakter daného sveta, druh a detaily postáv. Tam som robila asi 15 druhov krajín, v podstate všetky duálne landy, ktoré v sete premiérovo vyšli.
Plat výtvarníka
Môžete prezradiť, koľko platí vydavateľstvo za jedno dielo?
Nie až tak veľa, ak by ste z toho mali vyžiť, pretože taká zákazka chodí párkrát za rok. Avšak počíta sa s tým, že Magic: The Gathering je celosvetovo veľmi populárna hra a výtvarník môže predávať tzv. Artist Proofs a originály svojich diel.
Aktuálne fungujú aj dražby originálov, na ktorých je možné získať slušné sumy. To mi veľmi pomohlo, keď sa mi narodil syn a nemala som čas tvoriť. Dokonca som sa vrátila z počítačov na akryl, aby som mohla dražiť originály.
O akých sumách, aspoň rádovo, sa bavíme?
Niektoré aukcie sú doposiaľ dostupné na Facebooku, tam išlo o približne päť- až 10-tisíc dolárov. Keď sa však predá originál súkromnému zberateľovi, cena sa nezverejňuje. Môžem povedať, že originál pre kartu Mox Opal sa vydražil za sumu, vďaka ktorej som si kúpila nové auto.
Originály malieb na zberateľské karty dražia umelci aj na Facebooku, ako tento Runewing pre hru Magic: The Gathering od Wizards of the Coast. Foto: archív M. Pilcerovej
Artist Proof
Čo je to Artist Proof?
Artist proof je špeciálna karta, ktorá nemá klasické pozadie s logom hry, ale čistú plochu na podpis alebo kresbičku. Každý umelec dostane 50 kusov z každej edície svojej maľby a môžete ich voľne predávať.
Zvyčajne sa predávajú na autogramiádach, ale v čase pandémie si ich fanúšikovia pýtajú cez sociálne siete a posielam ich poštou. Lenže sa mi už tak rozrástla fanúšikovská základňa, že to nestíham riešiť. Musím si vždy vybrať – buď sa budem venovať fanúšikom alebo tvorbe (smiech).
Čo to znamená?
Ľudí, ktorí mi píšu je už tak veľa, že nestíham reagovať a niektorí čakajú na odpoveď aj pol roka. Keďže väčšinou sú z Ameriky, spolupracujem s človekom, ktorý zozbiera kartičky od mojich fanúšikov a naraz mi pošle celú krabicu. Potom hodiny a hodiny podpisujem.
Podpísané zberateľské karty sú pre fanúšikov poklad, pre umelca tvrdá práca. Foto: archív M. Pilcerovej
Autogramiády
Kedysi ste na konferencie chodili ako fanúšik, teraz ako žiadaná umelkyňa. Sú tieto autogramiády povinné zo zmluvy?
Nie. Autogramiády nerobia „Wizardi“, ale iné pridružené firmy, ktoré organizujú napríklad turnaje alebo „cony“. Výtvarníkov pozývajú ako bonus a preplatia nám cestu, pobyt a stravu.
Kto nechce, nemusí chodiť. Ale je to fajn a mám po tých rokoch dosť veľa fanúšikov, ktorí očakávajú, že budú mať možnosť nechať si podpísať karty alebo diela, ktoré majú radi. A nechcem ich sklamať.
Máte taký poklad doma aj vy?
Mám skicu od Johna Harrisa, ktorý robí nádherné, monumentálne kozmické lode. A som veľký fanúšik Duny od Franka Herberta, tak netrpezlivo čakám na pripravovaný film.
Poznám sa s výtvarníkom, ktorý spolupracoval na pôvodnom filme Duna od Davida Lyncha. Urobili sme výmenný obchod – on dostal moju maľbu a ja filmovú rekvizitu, nôž zo zuba šaj-hulúda, púštneho červa. To je moja relikvia.
Práca s filmovými štúdiami
Dočítal som sa, že spolupracujete aj s filmovými štúdiami. Je to pravda?
V Nemecku som kreslila ilustrácie pre autorku Myru Cakan, ktorej sci-fi kniha sa mala sfilmovať. Pozvali ma, aby som pripravila pre film vizuály, urobila som šesť produkčných malieb, ale z filmu zišlo. Maľby však videl Volker Engel, ktorý robil špeciálne efekty do filmov Godzilla a Deň nezávislosti a ozval sa mi, že by mal záujem spolupracovať na projekte. Ani ten sa však nerealizoval.
Film je pre mňa asi zakliaty, pretože zatiaľ spí aj tretí projekt, ku ktorému ma prizvali – Black Angel od Rogera Christiana, ktorý sa podpísal pod vizuály Votrelca a Hviezdne vojny. Keď bolo všetko pripravené, prišiel covid a odvtedy sa natáčanie odkladá.
S držiteľom Oscara za špeciálne efekty V. Engelom (vľavo) a režisérom D. Trumbullom, ktorý dohliadal na špeciálne efekty vo filmoch Blade Runner či 2001: Space Odyssey. Foto: archív M. Pilcerovej
Čo ste robili pre projekt Čierny anjel?
Plagát, koncepčné maľby, návrhy šperkov, zbraní a brnení. Mrzí ma to o to viac, že mi sľúbili rolu v komparze a film sa mal natáčať v Maroku, kam by som sa hrozne rada išla pozrieť. Ale v tomto biznise je vraj bežné, že 90 percent projektov sa odkladá alebo sa nikdy nezrealizujú.
Pre Slovákov je komplikované pracovať v tejto brandži, lebo musíte byť viac osobne k dispozícii. Na jednom z „conov“ mi napríklad producent seriálu Battlestar Galactica rovno povedal, že by mi ihneď dal prácu, keby som bývala v USA.
Veľkomesto verzus Lučenec
Doposiaľ pracujete a žijete v Lučenci. Nemali ste ambíciu sa presťahovať do Ameriky alebo aspoň väčšieho mesta?
S internetom je to jedno. Ono sa to nezdá, ale keď maľujete, tak ste aj tak stále doma, pretože si to vyžaduje veľmi veľa času. Do Ameriky som sa chcela presťahovať odmalička, ale potom som sa tých veľkomiest nasýtila a skôr mi padne dobre sa zašiť niekde do prírody. Bratislava ma neláka, stačilo šesť rokov na vysokej škole.
Už ako päťročná ste vyhrali medzinárodnú výtvarnú súťaž. Kedy ste zistili, že rada kreslíte?
No, bola to československá súťaž, ešte za komunizmu, medzi deťmi zo základných umeleckých škôl. Spomínam si len to, že téma bola „Bez energie niet života“ a kreslila som nejakých baníkov (smiech). Kreslím vraj od dvoch rokov, ja si pamätám len to, že ma to bavilo odjakživa.
Martina Pilcerová si najviac váži cenu Najlepší sci-fi výtvarník Európy. Foto: archív M. Pilcerovej
Kedy si ostatní všimli, že máte talent?
Prvá asi mama, pretože som bola neposedné dieťa a dala som pokoj, len keď mi dala papier a pastelky. Potom asi v základnej umeleckej školy, keďže ma vzali o rok skôr ako sa bežne chodí.
Sny ukryté v maľbách
Čím vás dostalo sci-fi a fantasy?
Skôr ako výtvarníčkou bolo mojím snom byť kozmonautkou. Vesmír ma zaujímal už od začiatku základnej školy a k technike som mala blízko vďaka otcovi, ktorý pracoval ako televízny technik. Aj preto som najprv kreslila kozmické lode a vesmírne základne, až neskôr, s Winnetuom, prišli kone a Indiáni.
K vesmíru a sci-fi tematike som sa vrátila, keď som videla prvé Hviezdne vojny, na maďarskej televízii, lebo u nás sa nesmeli premietať. To je ďalší dôvod, totiž, keď som bola tínedžerka, sci-fi a fantasy zo Západu boli underground. A keďže to bolo zakázané ovocie, stretnutia fanúšikov sci-fi a fantasy mali nádych vzbury a boli veľmi vzrušujúce.
Obľúbená téma svetoznámej sci-fi ilustrátorky M. Pilcerovej sú kozmické lode. Foto archív: M. Pilcerovej
Kto vás inšpiroval zo slovenských a českých autorov?
Zdeněk Burian je asi boh pre každého výtvarníka, ktorý robí sci-fi alebo fantasy, či u nás, ale aj v Amerike. Český výtvarník Teodor Rotrekl, ktorý sa preslávil sci-fi dielami, to asi neutajím, keďže sa tak volá aj môj syn (smiech). Tých umelcov, ktorých sledujem a obdivujem je viac.
Výtvarnícka krv
Maľuje aj syn?
Áno. Dokonca už má publikovanú ilustráciu. Volali mi, že by mu chceli odovzdať knihu osobne, tak som sa to dozvedela a bola som na neho hrozne pyšná. Maľuje tanky, je nimi posadnutý, predtým to boli rakety. Obdivuje Elon Muska a chcel by urobiť lepšiu raketu ako on.
Do šatníka fanúšika sci-fi patrí aj kombinéza NASA. Foto: Renáta Murgaš Banášová
Skúšate aj NFT?
Každý sa s tým pohráva. Frfle na to alebo je nadšený, ale nepoznám nikoho, kto z toho žije. Aj tí, ktorí to riešia, tvoria naďalej aj klasicky. Ale je to téma a zrejme časom sa to rozšíri aj masovo.
Na čom aktuálne pracujete?
Robím zberateľskú kartu pre jednu hráčsku firmu. Pre Wizardov pripravujem špeciálnu vec, o ktorej nemôžem hovoriť. A rozbieham tvorbu 3D tlačených šperkov vytvorených v počítači – vlastnej tvorby ale aj replík vikingských nálezov. Experimentujem a plánujem niečo nové s rozšírenou realitou. A rada by som dokončila román, na ktorom robím už tridsať rokov (smiech).
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
