Burzy sa zľakli Trumpovho oznámenia o zavedení vysokých ciel na susedné krajiny. Kryptomeny ešte viac.
Politickí a ekonomickí komentátori z celého sveta si minulý týždeň lámali hlavu. Myslí to prezident USA Donald Trump vážne? Naozaj zavedie vysoké clá na Kanadu, Mexiko a Európsku úniu? Zvýši už existujúcu taxu na čínske produkty?
Investori dúfali, že hrozbu vysokých poplatkov republikánska hlava štátu používa ako vyjednávací nástroj alebo že zvolí pomalší, postupný prístup.
S Kolumbiou využil clá ako páku. Keď juhoamerická krajina pristúpila na jeho požiadavky, stiahol ich.
Situácia sa však cez víkend zvrtla.
Americký prezident oznámil, že sa rozhodol uvaliť 25-percentné clá na dovoz z Mexika či Kanady – s výnimkou energetických komodít, ktoré budú zaťažené iba desiatimi percentami – a zvýšiť taxu na čínske výrobky o 10 percentuálnych bodov.
Novinárom tiež povedal, že „veľmi skoro“ zavedie poplatky aj na európsky import. Hlava štátu predtým označila Úniu za „mini Čínu“ a sľúbila, že prijme „recipročný obchodný zákon“ zameraný na starý kontinent.
„Americký prezident ukončil sebaklam na trhoch, v médiách aj v politickom svete, že jeho hrozby clami treba brať s rezervou. Stačili mu len tri týždne od inaugurácie, aby zvýšil taxy na Kanadu, Mexiko a Čínu,“ napísal v nedeľnej správe Philip Marey, hlavný stratég pre USA v Rabobanke.
Keďže správa vyšla cez víkend, svetové burzy boli zavreté a prvé reakcie investorov sa dali spozorovať na vývoji hodnoty bitcoinu a iných digitálnych mincí.
Najväčšia kryptomena, ktorá sa v piatok obchodovala približne za 101-tisíc dolárov, sa za dva dni prepadla na 95-tisíc dolárov a dnes sa predáva za zhruba 92-tisíc dolárov, čiže o deväť percent nižšie.
Hodnota druhej najdôležitejšej mince, ethereum, sa zase znížila o 30 percent. Obrovské zlacnenie sa dá čiastočne vysvetliť tým, že táto digitálna mena koncom vlaňajška zažila 70-percentnú rally – báza tak bola omnoho vyššia.
Šok Trumpovho oznámenia v každom prípade motivuje investorov k tomu, aby hľadali „bezpečnejšie prístavy“. Rizikovejšie aktíva sa, prirodzene, vypredávajú, čo prispieva k poklesu bitcoinu a etherea pod kľúčové technické úrovne.
Na kryptografických trhoch sa navyše často používajú vysoké páky a s aktuálnou volatilitou niet divu, že sa mnohé pozície – v hodnote niekoľko miliárd dolárov – museli v dôsledku margin callu uzavrieť.
„Nasledovali memecoiny a altcoiny, keďže sa aj títo obchodníci chránili pred rizikom. Ešte pred niekoľkými týždňami Trumpov prokrypto postoj vyvolával optimizmus, teraz však trhom otriasa neistota,“ napísali analytici brokerskej platformy eToro.
V červených číslach
Futures taktiež cez víkend padali, obzvlášť akcie polovodičových spoločností. V noci z nedele na pondelok gigant Nvidia po ťažkom minulom týždni odpísal sedem percent, Super Micro Computer o jeden percentuálny bod viac, Broadcom šesť percent a AMD 4,5 percenta.
„Akcie čipov za posledný týždeň stratili viac ako 1,5 bilióna dolárov. Trhy sa pripravujú na odvetné opatrenia Číny v rámci obchodnej vojny, obmedzenia predaja polovodičov zo strany USA a väčšiu konkurenciu v oblasti umelej inteligencie,“ poznamenávajú analytici z portálu The Kobeissi Letter.
Japonský index Nikkei dnes klesol o 2,66 percenta, podobne ako kórejský Kospi. Ako jedna z mála na celom svete sa hongkongská burza Hang Seng udržala iba v plytkom mínuse.
SITA/Ethan Cairns/The Canadian Press
Kanadskí obchodníci bojkotujú americký tovar.
Európske indexy rozhodne nie – prepadajú sa. Francúzsky index CAC 40, ktorý zažil fantastický január so ziskom vyše siedmich percent, o druhej hodine odpisoval 1,4 percenta – podobne aj nemecký DAX a európsky EURO STOXX 50.
Po otvorení Wall Streetu širší index S&P 500, technologický Nasdaq a priemyselný Dow Jones strácajú 1,57 percenta, respektíve 1,73 a 1,33 percenta.
Perspektíva obchodnej vojny ťahá akcie a iné aktíva považované za rizikové nadol hlavne preto, že podnecuje obavy z inflácie. Najväčším nebezpečenstvom zostáva odvetná špirála ciel, ktorá by mohla zabrániť americkému Federálnemu rezervnému systému pokračovať v cykle znižovania sadzieb.
Že by ešte bola nádej?
Hoci trhy zareagovali na avizované clá prudko, stále existuje istý priestor na nádej. Prezident USA totiž uviedol, že dnes plánuje rokovať s lídrami oboch susedných krajín.
Tí už stihli reagovať na Trumpovo rozhodnutie. Kanadský premiér Justin Trudeau v sobotu neskoro večer vyhlásil, že jeho krajina zavedie odvetné clá vo výške 25 percent na dovoz z USA.
SITA/AP/The Canadian Press
Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil, že jeho krajina zavedie odvetné clá.
Mexiko zase pohrozilo podobnými taxami, zatiaľ čo čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vláda tento krok rozhodne odsudzuje a zavedie potrebné protiopatrenia, ako aj podá žalobu na Svetovú obchodnú organizáciu.
Podľa mexických analytikov bánk Barclays a BBVA, ktorých cituje Bloomberg, Trump iba blufuje a clá na ich krajinu nakoniec neuvalí, alebo len na veľmi krátky čas, kým nezistí ich drvivý dosah, napríklad na ceny potravín v USA.
Až 40 percent poľnohospodárskeho dovozu Spojených štátov zabezpečuje Mexiko. Práve preto Trump vraj clá zavedie až od utorka. Ešte čaká, že južný sused ustúpi a prijme opatrenia v otázke migrácie či pašovania fentanylu.
Ako sa zdá, analytici, ktorí sa dnes ráno vyjadrili, mali pravdu – americké clá na mexický tovar sa o mesiac odkladajú. Oznámila to na svojom účte na sieti X mexická prezidentka Claudia Sheinbaum po rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý to taktiež potvrdil.