Luxusné módne domy zažívajú náročný rok. Výrobcovia špičkovej módy, prémiových koňakov či hodiniek s cenovkou v desiatkach tisíc eur hlásia ďalší prepad dopytu. Hlavným dôvodom je Čína a jej pomalší hospodársky rast.
Bernard Arnault bol vlani najbohatším človekom na planéte, no aktuálne je v rebríčku Forbes najväčších boháčov sveta na štvrtom mieste – s medziročným poklesom majetku o zhruba 60 miliárd dolárov.
Forbes
Zdroj jeho bohatstva a ikona luxusu, spoločnosť LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton, totiž ďalej klesá na hodnote. V júni Arnaultova firma ohlásila medziročný prepad zisku o 14 percent a negatívny vývoj sa jej nepodarilo otočiť ani počas leta. Minulý týždeň cena akcií klesla na najnižšiu úroveň za dva roky.
Slabé výsledky francúzskej korporácie sú len čriepkom širšieho obrazu – prepadu čelia aj ďalšie luxusné značky. Výrobcovia hodiniek Girard-Perregaux a Ulysse Nardin podľa agentúry Bloomberg požiadali švajčiarsku vládu o pomoc zo štátneho programu na udržanie pracovných miest. Polovica z vyše tristo zamestnancov už pracuje na skrátený úväzok, ďalších 15 percent čerpá dovolenku.
Britský módny dom Burberry vypadol z indexu stovky najcennejších firiem londýnskej burzy, trhová hodnota výrobcu legendárneho trenčkotu klesla za posledný rok o 70 percent. Vlastník značiek Gucci, Balenciaga či Yves Saint Laurent, francúzska spoločnosť Kering aj nemecký Hugo Boss za posledný rok stratili viac ako polovicu svojej hodnoty.
Čo sa vo svete luxusu deje? Analytici upozorňujú na viaceré dôvody, tým hlavným je však ekonomické ochladenie a následný pokles dopytu po luxuse v Číne.
Luxus za 58 miliárd dolárov
V krajine draka vznikla vďaka dlhodobému hospodárskemu rastu silná vrstva ľudí ochotných míňať veľké sumy za prémiové tovary. Podľa konzultačnej spoločnosti Bain sa v rokoch 2017 až 2022 tržby za luxusný tovar v krajine strojnásobili a vlani sa v Číne minulo 16 percent z globálnych výdavkov na luxus, teda 58 miliárd z 362 miliárd eur.
Pre mnohé európske luxusné značky sa Čína stala veľmi dôležitým trhom. „Spomínaná LVMH napríklad dosahuje v USA aj v Európe zhruba štvrtinu svojich tržieb, v Japonsku sedem percent a vo zvyšku Ázie, čo je primárne Čína, ich vygeneruje takmer tretinu,“ hovorí analytik brokerskej spoločnosti XTB Tomáš Vranka.
Hospodársky rast druhej najväčšej ekonomiky sveta však v ostatných rokoch – po kovidových lockdownoch – výrazne spomalil. Dopyt po čínskych tovaroch oslabila globálna inflácia, mnohí výrobcovia prehodnotili výrobu v ázijskej krajine. Analytici hovoria tiež o vysokej nezamestnanosti medzi mladými Číňanmi, slabnúcej domácej spotrebe, nižších štátnych výdavkoch a problémoch v realitnom sektore. „Čínsky spotrebiteľ celkovo nie je vo veľmi dobrej kondícii,“ vysvetľuje analytik Vranka.
Náznaky problémov podľa neho prichádzali už vlani. Tempo rastu ekonomiky spomaľovalo aj v Európe či v USA, do Číny však prišlo neskôr. Čína bola totiž počas pandémie kovidu zatvorená dlhšie a otvorila sa neskôr. „Takže aj ten útlm prišiel do krajiny o niečo neskôr,“ dodáva Vranka.
Ani výhľad na najbližšie mesiace pritom nie je pozitívny. Analytici očakávajú, že Číne sa tento rok nepodarí rozhýbať ekonomiku k silnejšiemu rastu. Rizikom pre obrat v spotrebe luxusných tovarov z Európy sú aj novembrové prezidentské voľby v USA.
„Ak by vyhral Trump, je dosť pravdepodobné, že by na niektoré čínske tovary zvýšil clá. Čína by následne mohla uvaliť nejaké odvetné protiopatrenia, ktoré by sa mohli dotknúť amerických, ale aj európskych spoločností,“ odhaduje analytik XTB Tomáš Vranka.
Rizikom je podľa neho tiež čínska odveta za zavedenie ciel EÚ na elektromobily. „Čína podľa doterajších správ rozbieha napríklad antidumpingové vyšetrovanie v oblasti koňaku,“ spomína Vranka s odkazom práve na žiadanú značku Hennessy, ktorá patrí koncernu LVMH.
Zrejme sa tak naplní predpoveď konzultačnej spoločnosti Bain, ktorá v júni predpovedala, že tento rok bude pre svetový luxusný trh najslabší od vrcholu pandémie. Bude budúci rok pre výrobcov luxusných značiek úspešnejší? „Žiadnu tragédiu by som za tým nehľadal, ide v podstate o cyklickosť tohto trhu, ktorý vykazuje známky spomalenia až mierneho poklesu po veľmi silných rastových rokoch 2020 až 2022,“ uzatvára analytik XTB.
Číslo dňa
2,4 miliardy eur
Súdny dvor EÚ potvrdil pokutu pre Google vo výške 2,4 miliardy eur. Spoločnosť mala zneužívať dominantné postavenie na trhu tým, že vo svojom internetovom prehliadači zvýhodňovala vlastnú službu porovnávania produktov. Európska komisia vymerala americkej spoločnosti pokutu v roku 2017.
Krátke správy
Brusel uspel s odvolaním. Apple musí doplatiť 13 miliárd eur na daniach. Súdny dvor EÚ dal za pravdu tvrdeniam komisie, že Írsko poskytlo spoločnosti Apple neoprávnenú pomoc v rozsahu 13 miliárd eur a firma musí tieto peniaze vrátiť.
Dôvodom je porušenie pravidiel v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo nižším zdaňovaním dcérskych firiem Apple v Írsku. Americká firma dôvodila, že príjmy dcér primárne zdaňovala v USA.
Do roku 2030 by mala AI priniesť globálnej ekonomike asi 14,2 bilióna eur. Dôvodom rastu má byť zvýšená produktivita, automatizácia a nové odvetvia ekonomiky. Za odhadom sú údaje a prepočty s ktorými prišla Americká obchodná komora na Slovensku.
„AI je v popredí transformácie našej spoločnosti a ponúka obrovský potenciál na revolúciu v priemyselných odvetviach, ako aj zlepšenie kvality nášho života,“ uviedol prezident AmCham SR Martin Maštalír.
V Bošanoch šijú milióny turistických topánok. Nosí ich aj exprezident Barack Obama. Vedeli ste, že Slovensko je svetovým premiantom nielen vo výrobe áut, ale aj outdoorovej obuvi? V Bošanoch neďaleko Topoľčian ušijú ročne zhruba tri milióny párov turistických topánok.
Ide o prakticky celú produkciu značky Lowa, ktorá exportuje topánky ušité na Slovensku najmä do USA, Nemecka či Švajčiarska. Vlani v Bošanoch vyprodukovali „pohorky“ za rekordných 115 miliónov eur, medzi klientov slovenských šičiek patrí dokonca aj bývalý americký prezident Barack Obama.
