Baťovo dedičstvo žije v Bošanoch naplno. Šijú tu topánky, ktoré nosí aj exprezident Barack Obama

Vedeli ste, že Slovensko je svetovým premiantom nielen vo výrobe áut, ale aj outdoorovej obuvi? V Bošanoch neďaleko Topoľčian ušijú ročne zhruba tri milióny párov turistických topánok určených na export.

Značka Lowa je fanúšikom hôr dobre známa. Na trhu je už vyše sto rokov a vďaka trvácnosti a spoľahlivosti v náročných podmienkach si získala dôveru niekoľkých generácií turistov. Na svojom konte má dokonca aj historicky najpredávanejší turistický model na svete.

Málokto však vie, že takmer celá produkcia značky sa už roky šije na Slovensku. Milióny topánok, ktoré brázdia Alpy, Pyreneje či americké Skalnaté vrchy vyrábajú v hornonitrianskej obci Bošany. Spoločnosť Lowa Production tu vlani vyprodukovala „pohorky“ za rekordných 115 miliónov eur a jej tržby posledných päť rokov nepretržite rastú. Medzi klientov bošianskych šičiek patrí dokonca aj bývalý americký prezident Barack Obama – na letisku ho odfotili práve v topánkach zo Slovenska.

Lowa Production v Bošanoch šije turistické topánky, ktoré smerujú najmä na trhy USA, Nemecka a Švajčiarska. Foto: Miro Nôta

Súčasť talianskej skupiny Tecnica

Lowa Production z Bošian je súčasťou obrieho koncernu Tecnica Group. Holding talianskej rodiny Zanattovcov vyrába okrem topánok Lowa aj lyžiarsku výstroj Tecnica, Blizzard a Nordica, kolieskové korčule RollerBlade či snehule Moon Boot. Vlani talianska rodinná firma dosiahla celkové tržby 540 miliónov eur. Podiel 80 percent v nemeckej značke Lowa kúpila Tecnica v roku 1993.

Bošianska fabrika leží pri rieke Nitra, v tieni komína s hráškovo zeleným nápisom Lowa. Nové výrobné a skladové haly ostro kontrastujú s rozpadávajúcim sa zvyškom areálu bývalých socialistických koželužní za betónovým plotom. Do závodu denne dochádza zhruba osemsto ľudí, ďalšie stovky šijú horné časti topánok v pobočkách v Nitrianskom Pravne, Handlovej a Klenovci na Gemeri.

„Je to veľmi náročná práca, jedna topánka sa skladá z 50 až 120 drobných častí, z ktorých väčšinu je potrebné zošiť ručne,“ hovorí šéf výroby Eduard Daubner. Pohľad na zástupy žien sklonených nad šijacími strojmi mu dáva za pravdu. Zvršky topánok vznikajú postupným vykrajovaním kožených a textilných dielcov, ktoré ľudia následne zošívajú. „Máme veľký podiel ručnej výroby, pretože firma dlhodobo uprednostňuje kvalitu produktu pred objemom,“ zdôrazňuje finančná riaditeľka spoločnosti Lowa Production Michaela Juhászová.

Takmer tri milióny ročne

Automatizovaná výroba prichádza na rad až pri nastrekovaní polyuretánovej peny. „Pena zatvrdne po šiestich sekundách, vytvorí medzipodrážku a v ďalšom kroku pevne spojí zvršok topánky s vibramovou podrážkou,“ vysvetľuje chemik závodu Radovan Eliáš. Topánky sa v závode finalizujú na dvanástich strojoch v tempe necelú minútu na jednu topánku.

Turistická topánka vzniká z 50 až 120 drobných častí z kože, textilu či gumy, z ktorých väčšinu je potrebné zošiť ručne. Foto: Miro Nôta

Cena jedného stroja je viac ako milión eur a kvôli efektivite pracujú všetky stroje prakticky nepretržite – na tri zmeny. Jeden stroj denne sfinalizuje tisíc kusov topánok. Kým šitie je doménou žien, nepretržite rotujúce stroje obsluhujú takmer výhradne muži.

Väčšina topánok má podrážku od talianskeho výrobcu Vibram, 99 percent z nich aj nepremokavú goretexovú membránu od americkej spoločnosti Gore. „Zvyšný materiál, najmä kože, dovážame z Poľska, Nemecka, Chorvátska či Talianska,“ hovorí šéf výroby pri pohľade na sklad plný kotúčov a balov látok, ktorý pripomína veľkoobchod s kobercami.

Obľúbené najmä v Amerike

Z brány bošianskeho závodu vychádzajú denne dva až tri kamióny plne naložené topánkami Lowa. Smerujú do logistickej centrály v bavorskom Jetzendorfe, odkiaľ následne putujú na trhy najmä v Nemecku, Švajčiarsku a Spojených štátoch, ale aj do Číny, Japonska či Kanady.

„Na americkom trhu sú naše topánky veľmi obľúbené, smeruje tam zhruba štvrtina produkcie,“ hovorí finančná riaditeľka Lowa Production Michaela Juhászová. Fotografiu amerického prezidenta Baracka Obamu, na ktorej má obuté topánky vyrobené slovenskými šičkami, má zarámovanú v kancelárii.

Fotografiu Baracka Obamu s topánkami od slovenských šičiek má M. Juhászová zarámovanú v kancelárii. Reprofoto: Lowa

Firma zamestnáva okrem Slovákov aj Rumunov, Bosniakov či Ukrajincov, spolu tvoria zhruba päť percent personálu. „Boríme sa s nedostatkom uchádzačov o prácu a tých, ktorých získame, musíme zaškoliť a naučiť šiť, pretože odbory ako šička či obuvník zatvorili stredné odborné školy už pred rokmi,“ hovorí Juhászová.

Napriek tomu Lowa doposiaľ personálne ťaží z tradície regiónu. Okolie Partizánskeho bolo desaťročia obuvníckym centrom Slovenska. Otázna je budúcnosť. Ľudia, ktorí sa vyučili v tomto remesle postupne odchádzajú na dôchodok a mladých manuálna výroba obuvi neláka.

Závod na výrobu turistickej obuvi Lowa v Bošanoch. Foto: Google Maps

Celé odvetvie v Európe navyše bojuje s lacnejšou konkurenciou z Ázie, takže odborníci už dlhšie skloňujú postupný útlm obuvníctva v Európe. V blízkej budúcnosti však Juhászová nepredpokladá odchod talianskej firmy zo Slovenska. „Vylúčiť sa nedá nič, ale majitelia vlani investovali do závodu 11 miliónov eur, predvlani šesť miliónov eur a nedávno sme získali aj európske granty, takže budeme skôr pracovať na udržaní efektívnosti výroby,“ odhaduje.

Už dnes firma využíva lacnejšiu pracovnú silu aj na Balkáne. Časť portfólia – taktické topánky či niektoré zvršky pre turistické topánky – firma vyrába v Bosne a Hercegovine, kde má troch externých dodávateľov. Opakuje sa tak podobný scenár z minulosti, keď manažéri pre zvyšujúcu sa cenu práce v Nemecku presunuli časť výroby práve na Slovensko.

Jeden z dvanástich strojov otočí denne tisíc topánok. Vo fabrike vzniká dvesto rôznych variácií modelov. Foto: Miro Nôta

Spletitá história a Baťov odkaz

Výber Horného Ponitria však nebol náhodný. Spracovanie koží má v Bošanoch dlhú tradíciu – až z polovice 19. storočia. Blízkosť rieky, lesy a kôra stromov vhodná na morenie koží zaujali prechádzajúceho rakúskeho podnikateľa Adolfa Schmitta. Ten už mal jednu garbiarsku továreň v Kremži, ale rozhodol sa expandovať do malej uhorskej obce.

V Bošanoch založil okolo roku 1850 Veľkobošiansku cisársko-kráľovskú patentovú továreň a postupne tu on a neskôr jeho syn vyrábali hnacie remene, opasky či postroje na kone. Počas prvej svetovej vojny sa produkcia sústredila na remene na pušky či kožené „bagandže“ (bakancs je maďarské slovo pre čižmu, pozn. red.).

Obuvnícku pečať Bošanom definitívne vtlačil podnikateľský génius Tomáš Baťa, ktorý v roku 1930 kúpil schmittovskú garbiareň a kompletne ju prestaval. V dedine postavil priemyselný park aj s kolóniami bytov pre robotníkov, vybudoval v obci osvetlenie, hotel, kino, spoločenský a obchodný dom. Zakrátko boli Bošany Baťovi malé a rozhodol sa postaviť nové obuvnícke mestečko na zelenej lúke – a tak vznikli neďaleké Baťovany, dnešné Partizánske.

Obuvnícku pečať vtlačil Bošanom podnikateľ Tomáš Baťa. Zdroj: Archív Nadácie Tomáša Baťu

Zo silnej tradície výroby obuvi ťažil región aj po nástupe komunistov. Po znárodnení v roku 1953 sa z baťovského závodu stali Koželužne Bošany, súčasť národného podniku ZDA Partizánske, ktoré zásobovali topánkami celý socialistický blok. Po Nežnej revolúcii sa podnik rozpadol a v priemyselnom areáli v Bošanoch vznikli viaceré firmy, ktoré sa snažili nadviazať na tradíciu obuvníckej výroby.

Najväčší úspech mala spoločnosť Rialto bývalých zamestnancov obuvníckeho závodu v Partizánskom, ktorí sa spojili s talianskym investorom Riko Sport. Rialto šilo na zákazku obuv pre športovú značku Puma a postupne sa stalo tiež hlavným dodávateľom pre značku Lowa. V roku 2019 Tecnica začlenila slovenskú vetvu do holdingu a firma Rialto sa v roku 2021 premenovala na Lowa Production. Bývalý názov podniku doposiaľ pripomína živý plot v tvare slova Rialto pred fabrikou.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

09/2024 – Martin Fedor