16. septembra 2021

Naše Slnko sa prebúdza – a to by mohlo mať fatálne následky pre internetovú konektivitu, najmä v Severnej Amerike. To, že naša materská hviezda vstupuje do nového slnečného cyklu, a preto je čím ďalej, tým aktívnejšia, nie je pre astronómov nič neobvyklé. Niektorí však predpovedajú, že nás môže čakať najsilnejší cyklus od začiatku sledovania slnečnej aktivity.

Ak ostane len pri jeho zvýšení, nepredstavuje to pre Zem zásadný problém. Existuje však šanca medzi jedným a dvanástimi percentami, že zvýšená aktivita vyústi do obrovskej slnečnej erupcie a výronu koronálnej hmoty, ktorej častice zasiahnu našu atmosféru a spôsobia takzvanú geomagnetickú búrku.

Závery štúdie

Takú ľudstvo zažilo naposledy pred sto rokmi. Sme na ňu pripravení dnes, v dobe digitálnych technológií? A je na ňu pripravený náš internet?

Podobne ako v prípade pandémie koronavírusu je odpoveď lakonická: pravdepodobne nie. Otázka našej pripravenosti bola hlavným predmetom štúdie predstavenej na tohtoročnom ročníku konferencie o dátovej komunikácii SIGCOMM (Special Interest Group on Data Communication). Jej závery sa nečítajú ľahko.

Za jeden z najzraniteľnejších regiónov štúdia označila Severnú Ameriku. Tú by v prípade extrémnejšej slnečnej aktivity mohol postihnúť výpadok internetu trvajúci až niekoľko mesiacov.

Reklama

Vzhľadom k tomu, že finančný dopad jediného dňa bez internetu na ekonomiku Spojených štátov je odhadovaný na 7,2 miliardy dolárov, hrozba niekoľkomesačného výpadku zrejme za nejakú tú prípravu stojí.

Zvyčajne nás chráni magnetické pole

Za normálnych okolností našu planétu pred erupciami a výronmi koronálnej hmoty na privrátenej strane Slnka chráni magnetické pole Zeme. Magnetosféra zabráni prieniku nabitých častíc zo Slnka, ktoré sa po magnetických siločiarach „zvezú“ k obom pólom a tam sa postarajú o jav celkom nevinný a okúzľujúci – polárnu žiaru.

Ak je však výron hmoty dostatočne mohutný, môžu častice magnetosférou preniknúť. A začnú problémy: elektricky nabité častice dokážu spôsobiť dosť veľké problémy v ľubovoľnom elektrickom zariadení – od družíc cez pozemské počítačové systémy až po rozvodné siete elektrickej energie.

Tie moderné sú na podobné udalosti pripravené a navrhnuté tak, aby dokázali dopady geomagnetickej búrky zmierniť. Na rozdiel od internetu.

„Dizajnéri rozsiahlych internetových sietí a dátových centier toto riziko vo veľkom prehliadali,“ píše sa v správe predpovedajúcej rozsiahle výpadky internetového pripojenia, ktoré sa dotknú veľkej časti sveta a potrvajú mesiace.

Podľa autorov štúdie sú hlavným problémom káble vedúce pod morom. Tie tvoria akúsi chrbticu internetu a oproti relatívne krátkym a uzemneným káblom z optických vlákien je rozsiahla podmorská sieť veľmi zraniteľná.

„Výrony koronálnej hmoty tvoria na zemskom povrchu indukované prúdy pomocou elektromagnetickej indukcie. A v závislosti na sile konkrétneho výronu sa v extrémnych prípadoch môže stať, že indukovaný prúd zasiahne a poškodí diaľkové káble,“ uvádza štúdia.

Pred sto rokmi

Súčasťou diaľkových káblov sú aj zosilňovače optických signálov, ktoré sú od seba rozmiestnené vo vzdialenosti 50 až 150 kilometrov – a nikto nevie, či sú voči solárnym búrkam odolné. Posledné veľké solárne erupcie sa datujú do rokov 1859 a 1921, vtedy si to odniesla telegrafná sieť. Internet zatiaľ podobnou skúškou neprešiel.

Ako sme si už vysvetlili, magnetické pole Zeme odkláňa slnečné častice k obom pólom. To však okrem polárnych žiar prináša zvýšené riziko pre oblasti vo vysokých zemepisných šírkach, zahrňujúce väčšinu vyspelého sveta a zároveň väčšinu internetovej infraštruktúry.

Naopak, ázijské rovníkové technologické supercentrum v Singapure sa zrejme straty pripojenia obávať nemusí. Keď už sme pri porovnávaní rizík, podľa autorov štúdie má napríklad Google vďaka svojim pevnejším dátovým centrám väčšiu šancu geomagnetickej búrke odolať než napríklad Facebook.

Ohrozené sú, samozrejme, aj družice na obežnej dráhe. Pokiaľ sa podarí rozšíriť nízkonákladové širokopásmové satelitné pripojenie, aké realizuje napríklad SpaceX so svojou satelitnou sieťou Starlink, výdatnejšia búrka ho môže „zostreliť“ ľahšie než klasické pripojenie.

Zasiahne nás nepripravených?

Máme tu teda ďalšiu potenciálnu čiernu labuť, na ktorú je ľudstvo úplne nepripravené? Podľa hlavnej autorky štúdie Sangeethy Abdu Jyothi je to dosť možné, ako prehlásila v rozhovore pre americký technologický časopis Wired.

„Všetci sme mohli počas pandémie sledovať, aký je svet nepripravený. Nebol tu žiadny protokol, ako pandémiu efektívne zvládnuť. A s odolnosťou internetu je to úplne to isté,“ hovorí vedkyňa z Kalifornskej univerzity. „Naša infraštruktúra nie je na rozsiahlu slnečnú udalosť vôbec pripravená. Máme len veľmi malú predstavu o rozsahu škôd, ktoré so sebou prinesie,“ varuje.

Vrchol dosiahne okolo roku 2024

Slnečná aktivita sa opakuje v cykloch, ktoré obvykle trvajú jedenásť a dvadsaťdva rokov. V súčasnosti sa nachádzame v prvej polovici nového cyklu a očakáva sa, že slnečná aktivita dosiahne svoj vrchol okolo roku 2024. Behom takzvaného slnečného maxima dochádza k zvýšenej frekvencii ako slnečných erupcií, tak aj výronov koronálnej hmoty.

Jedným zo spôsobov, ako odhadnúť, v ktorej fáze cyklu sa Slnko nachádza a k akému silnému maximu sa blíži, je počítanie slnečných škvŕn. Ďalším je sledovanie slnečnej koróny pri jeho úplnom zatmení. Najbližšie úplné zatmenie Slnka bude možné vidieť 4. decembra tohto roku v Antarktíde.

Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Jamie Carter.

Reklama

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?