Najsilnejšie zastúpenie má zdravotníctvo, no veľké majetky vznikli aj v priemysle, vo financiách či v hodinárstve. Zo 42 domácich „krézusov“ sa 18 vypracovalo samo.
Švajčiarsko sa dlho vnímalo ako finančný prístav pre najbohatších. Dnes priťahuje miliardárov z viac ako tucta krajín, ktorí svoje majetky budujú na všetkom možnom – od farmaceutického priemyslu a kuchynského vybavenia až po private equity či šperkárstvo.
Švajčiarsko sa už roky považuje za baštu financií a tvorby majetku. Investorov aj korporácie z celého sveta priťahuje politickou stabilitou, silou hospodárstva a atraktívnymi daňovými sadzbami. Švajčiarsky bankový sektor spravuje viac ako 20 percent svetových cezhraničných súkromných aktív, vďaka čomu je krajina skutočným centrom bohatstva. Najviac z toho vyťažili Gianluigi a Rafaela Aponteovci – manželský pár stojaci za Mediterranean Shipping Company, najväčšou lodnou spoločnosťou na svete.
Gianluigi, bývalý lodný kapitán z Neapola, spoznal Rafaelu, dcéru izraelského bankára žijúceho vo Švajčiarsku, počas výletu na Capri v 60. rokoch. Do lodnej dopravy vstúpili spoločne v roku 1970, keď si za úver dvestotisíc dolárov, teda približne 172-tisíc eur, kúpili prvú loď.
Po vzore Rafaelinho otca umiestnili sídlo firmy do vnútrozemskej Ženevy a počas nasledujúcich desaťročí vybudovali zo švajčiarskej spoločnosti globálneho giganta zahŕňajúceho lode, prístavy, nemocnice či vysokorýchlostné železnice. Majetok manželov Aponteovcov sa za posledný rok zvýšil o 18 percent vďaka ďalším investíciám Mediterranean Shipping Company do prístavných terminálov a dokonale načasovaným investíciám do tankerov. Hodnota majetku každého z nich sa dnes odhaduje približne na 44,5 miliardy dolárov, teda asi 38,2 miliardy eur – spolu ide takmer o tretinu celkového majetku švajčiarskych miliardárov.
Napriek globálnemu dosahu Mediterranean Shipping Company zostávajú Aponteovci úzko spätí so svojou novou vlasťou. V apríli oznámili, že vlastníctvo firmy odovzdajú svojim deťom Diegovi a Alexe, pričom zdôraznili, že obaja „vyrastali vo Švajčiarsku a v súčasnosti tam žijú“.
Aponteovci nie sú jediní magnáti, ktorí vo Švajčiarsku dosiahli mimoriadny úspech. Podľa výpočtov Forbesu žije v krajine 89 miliardárov, z ktorých 38 má švajčiarske občianstvo – približne 10 miliardárov na každý milión obyvateľov, čo z tejto malej krajiny robí jedno z najvýznamnejších centier bohatstva na svete.
Ďalší štyria švajčiarski miliardári žijú natrvalo vo Veľkej Británii, v Spojených štátoch alebo Monaku. Ak zohľadníme iba občanov Švajčiarska, „klub deviatich núl“ má spolu hodnotu 278,2 miliardy dolárov, teda približne 238,8 miliardy eur – takmer štvrtinu ročného hrubého domáceho produktu krajiny. V roku 2025 to bolo 242,7 miliardy dolárov, v prepočte zhruba 208,3 miliardy eur, pričom švajčiarsky index blue-chipových akcií SMI vzrástol o 10 percent vďaka stabilným spoločnostiam, ako sú Nestlé, Roche či Novartis.
História švajčiarskeho bohatstva siaha do stredoveku a renesancie, keď boli pre nedostatok prírodných zdrojov najcennejším vývozným artiklom krajiny žoldnieri. Keď sa elitní vojaci vracali z vojen, rástla potreba bezpečne ukladať peniaze, čo položilo základy súkromných bankových domov.
Hornatá poloha Švajčiarska a stáročná politika neutrality chránili krajinu pred konfliktmi celé stovky rokov, čo umožnilo rozkvet finančného systému pri súčasnom zachovaní nízkych daní. Desaťtisíce francúzskych hugenotov utiekli do Švajčiarska na prelome 16. a 17. storočia a mnohí z nich boli zruční hodinári či bankári. Dlhoročný princíp bankového tajomstva premenil krajinu na globálny prístav pre najbohatších.
Švajčiarsko priťahuje krézusov zo zahraničia
Tento model funguje dodnes. Tridsať percent švajčiarskych miliardárov tvoria ľudia narodení za hranicami krajiny. Patrí medzi nich Ivan Glasenberg s majetkom odhadovaným na 13,7 miliardy dolárov, teda približne 11,8 miliardy eur – tretí najbohatší občan Švajčiarska po rodine Aponteovcov.
Glasenberg vyrastal v Johannesburgu, študoval biznis a účtovníctvo v Juhoafrickej republike, získal titul MBA na University of Southern California a potom začal pracovať ako obchodník s uhlím v juhoafrickej pobočke komoditného giganta Glencore.
V roku 1994 sa presťahoval do Švajčiarska – kde bola firma v roku 1974 založená a dodnes sídli v mestečku Baar s 25-tisíc obyvateľmi –, aby sa stal globálnym riaditeľom pre uhlie. Prezidentom spoločnosti sa stal v roku 2002, v roku 2011 ju priviedol k obrovskému vstupu na burzu s ocenením 11 miliárd dolárov, teda približne 9,4 miliardy eur, a v roku 2013 k megafúzii so stratou v hodnote 90 miliárd dolárov, v prepočte asi 77,2 miliardy eur. Vznikol tak gigant v oblasti surovín a ťažby.
Do dôchodku odišiel v roku 2021, no zostáva najväčším individuálnym akcionárom Glencore s podielom mierne nad 10 percent. Od januára akcie spoločnosti vzrástli o 35 percent pri rastúcich cenách medi, ktorý súvisí okrem iného s globálnym dopytom po dátových centrách pre umelú inteligenciu.
Medzi ďalších miliardárov so švajčiarskym občianstvom, ktorí sa narodili za hranicami krajiny, patrí Margarita Louis-Dreyfus s majetkom 5,6 miliardy dolárov, teda približne 4,8 miliardy eur. Vdova po francúzskom dedičovi komoditného impéria Robertovi Louis-Dreyfusovi sa narodila v Sovietskom zväze.
Patrí sem aj Karl Scheufele III. s majetkom 2,5 miliardy dolárov, približne 2,1 miliardy eur. Pôvodom Nemec, zlatník a hodinár, sa v roku 1963 presťahoval do Švajčiarska a kúpil luxusnú šperkársku značku Chopard od vnuka zakladateľa spoločnosti Paula-Andrého Choparda, ktorý nemal záujem prevziať rodinný podnik so sídlom v Ženeve.
Medzi 50 miliardármi žijúcimi vo Švajčiarsku, no s občianstvom iných krajín, sú napríklad Talian Andrea Pignataro, magnát v oblasti finančného softvéru, Kanaďan Lawrence Stroll, veľkopodnikateľ zo sveta módy a formuly 1, či Brazílčan Jorge Paulo Lemann, ktorého 3G Capital investuje do spoločností Anheuser-Busch, Burger King a siete Tim Hortons.
Švajčiarski miliardári nadobudli majetok vo viac ako tucte odvetví – od financií a hodinárstva až po výrobu železničných vozňov a zubných implantátov. Sedem z nich pôsobí v priemysle, ktorý stále tvorí štvrtinu švajčiarskej ekonomiky.
Patria medzi nich štyria členovia rodiny Blocherovcov, dedičia majetku spoločnosti EMS-Chemie, giganta v chemickom a polymérovom priemysle, Peter Spuhler s majetkom 5,4 miliardy dolárov, teda približne 4,6 miliardy eur, ktorý vybudoval výrobcu koľajových vozidiel Stadler Rail, či Michael Pieper s majetkom 4,8 miliardy dolárov, zhruba 4,1 miliardy eur, majiteľ výrobcu kuchynského vybavenia Franke.
V súčasnosti stoja takmer tri štvrtiny švajčiarskej ekonomiky na sektore služieb. Kľúčovú úlohu naďalej zohráva finančné a investičné odvetvie, ku ktorému patrí osem miliardárov, čo ho z tohto hľadiska radí na druhé miesto.
Sú medzi nimi „staré“ majetky, ako Stephan Schmidheiny s 2,6 miliardy dolárov, teda približne 2,2 miliardy eur, ktorého rodina zbohatla ešte v 19. storočí, aj nové. Matthias Reinhart s majetkom 6,1 miliardy dolárov, čiže približne 5,2 miliardy eur, založil v roku 1993 spoločnosť finančných služieb VZ Group.
Marcel Erni, Alfred Gantner a Urs Wietlisbach, každý s majetkom 3,2 miliardy dolárov, teda približne 2,7 miliardy eur, založili v roku 1996 private equity spoločnosť Partners Group. Guillaume Pousaz s majetkom 7,8 miliardy dolárov, v prepočte asi 6,7 miliardy eur, zase v roku 2012 vytvoril platobnú platformu Checkout.com.
Najväčší počet miliardárov vo Švajčiarsku však dnes sústreďuje zdravotníctvo – až 15. Patria medzi nich Talian Ernesto Bertarelli s majetkom 11,5 miliardy dolárov, teda približne 9,9 miliardy eur, a jeho sestra Dona so 7,4 miliardy dolárov, čo predstavuje asi 6,4 miliardy eur. Ich rodina presťahovala farmaceutickú spoločnosť do Švajčiarska v roku 1977.
Ďalej Thomas Straumann s majetkom 5,3 miliardy dolárov, približne 4,5 miliardy eur, vnuk zakladateľa Straumann Holding, najväčšieho výrobcu zubných implantátov na svete, či Willy Michel s majetkom 5,7 miliardy dolárov, teda približne 4,9 miliardy eur, spoluzakladateľ spoločnosti Ypsomed.
Tá je známa predovšetkým automatickými perami na samostatné podávanie injekcií používanými okrem iného pri liečbe cukrovky, obezity či neplodnosti. Spoločnosť so sídlom v malom Burgdorfe so 17-tisíc obyvateľmi za posledný rok zdvojnásobila zisk, najmä vďaka rastúcemu dopytu po liekoch na chudnutie.
Do „klubu deviatich núl“ sa dostali aj traja členovia rodiny Groggovcov, ktorí stoja za farmaceutickým gigantom Bachem, a dvaja členovia rodiny Oeriovcov spojení s farmaceutickým kolosom Roche.
„Nové peniaze“
Zo 42 švajčiarskych miliardárov je až 18 takých, ktorí si majetok vybudovali sami a nezdedili ho po predkoch.
Patrí medzi nich Rudolf Maag so siedmimi miliardami dolárov, teda približne šiestimi miliardami eur, ktorý zbohatol na zdravotníckych prístrojoch, Hansjörg Wyss s majetkom 4,8 miliardy dolárov, zhruba 4,1 miliardy eur, ktorý v roku 2012 predal výrobcu zdravotníckych pomôcok Synthes koncernu Johnson & Johnson za 20,2 miliardy dolárov, teda približne 17,3 miliardy eur, či Beda Diethelm s majetkom 2,7 miliardy dolárov, asi 2,3 miliardy eur, ktorý profituje z výrobcu načúvacích prístrojov Sonova.
Je tu však niekto, kto je dnes pravdepodobne najslávnejším švajčiarskym magnátom – tenisová legenda Roger Federer. Forbes ho v roku 2025 zaradil medzi miliardárov, hoci v poslednom období balansuje na hranici tohto statusu, pretože hodnota jeho podielu v zürišskej obuvníckej spoločnosti On Holdings klesla.
Federer bol odjakživa spätý so Švajčiarskom. Začínal na kurtoch v Bazileji, trénoval vo Švajčiarskom národnom tenisovom centre a profesionálnu kariéru odštartoval v roku 1998. Vyhral 20 grandslamových turnajov vo dvojhre a majetok nahromadil vďaka lukratívnym sponzorským zmluvám so značkami, ako sú japonské Uniqlo, nemecký Mercedes či, samozrejme, ženevský Rolex.
„Vždy som sa cítil ako veľvyslanec tejto krajiny,“ povedal Federer, hviezda dlhoročnej kampane propagujúcej Švajčiarsko ako turistickú destináciu, v roku 2021. „Som veľmi hrdý na to, že odtiaľto pochádzam,“ dodal.
