Vyrastali neďaleko Prešova, kariéra ich odviala do Belgicka a Nemecka, no rozhodli sa vrátiť do našich končín a začať s digitalizáciou letectva. Súrodenci Simona a Marek Frankovci založili startup NG Aviation pred šiestimi rokmi a dnes medzi ich zákazníkov patria letiská vo Francúzsku či v Saudskej Arábii.
O tom, ako sa k takýmto zákazkám dostane malá firma zo Slovenska, aké výhody majú ženy v líderských pozíciách a prečo nie je dobré ich nasilu uprednostňovať, hovorí v rozhovore pre Forbes.sk spoluzakladateľka NG Aviation Simona Franková, členka rebríčka 30 pod 30 za rok 2017 a tiež rebríčka Top 10 slovenských startupistiek za rok 2021.
Startup ste založili spolu s bratom. Čo vás k tomu viedlo?
Bolo to pred šiestimi rokmi, keď brat pracoval vo výskumnom a development centre pre Siemens a ja som pracovala v Belgicku pre Európsku agentúru pre bezpečnosť civilného letectva. V tom čase sme stále riešili digitalizáciu leteckých dát, aj keď prvotné plány Európskej únie digitalizovať boli z roku 2010.
Ja som tam pracovala v roku 2015-2016 a stále to nemalo formu. O tejto téme sme s bratom diskutovali. Keďže on pracoval v medicínskom odvetví, kde bolo všetko digitalizované, čudoval sa, že v letectve to takto nefunguje. Rozhodli sme sa teda vrátiť domov a niečo skúsiť. Išli sme vlastne naslepo a bez peňazí.
Kedy to začalo naberať reálne kontúry?
Prvým impulzom bol projekt pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA), vďaka čomu sme dostali grant v Česku.
Prečo ste sa rozhodli zostať v Prahe?
Inú možnosť sme ani nemali, keďže Slovensko nebolo v tom čase stálym členom ESA, teda nebolo možné sa k investícii ani dostať.
Digitalizácia v reálnom čase
Čo je teda podstatou vášho biznisu?
Berieme papierové letecké informačné príručky a digitalizujeme ich do geografickej formy. Ich súčasťou sú aj letecké a časové dáta. Je to v podstate dynamická databáza. Dá sa to predstaviť tak, že pilot alebo riaditeľ letovej prevádzky dostane informáciu o prekážke v textovej forme, respektíve dostane koordináty, ktoré fyzicky nevidí.
My ich vezmeme, urobíme z nich geografické aj letecké dáta, ktoré uvidí priamo na mape. Prirovnala by som to k aplikácii Waze, len pre letectvo. V reálnom čase robíme aj aktualizácie, ktorých je neúrekom. Napríklad veľké letiská môžu mať aj sto vydaných zmien za deň v rôznych časových intervaloch.
My teda pilotom hovoríme, kde je prekážka, kam by mal ísť, kam zasa nie, čo je obmedzené. Netýka sa to len letísk, ale aj vzdušných priestorov, príletových a odletových tratí. Je to komplexné riešenie pre letecké dáta.
Takže pilot vidí svoju trasu a to, čo sa okolo neho deje, podobne, ako vodiči pri spomínanej aplikácii Waze?
Presne tak. Nie je to však len pre pilotov, ale aj pre letové prevádzkové služby, letiská a samotný airport operations. Každý participant v letectve dostane informáciu, ktorá je pre neho podstatná, ale každý si z nej berie niečo iné. Iné si z nej vezme pilot, iné letová prevádzka, ale potrebujú ju všetci v rovnakom čase.
V akom stave je produkt dnes?
Máme zákazníka Aéroports de Paris, letisko Charlesa de Gaullea a taktiež v Saudskej Arábii na Neom Bay Airport, kde sa momentálne už odovzdáva produkt.
Odlišná štartovacia pozícia
Tieto spoločnosti či krajiny si podobné riešenie nevyvíjajú samy? Kto je vaším konkurentom?
Všetko záleží od zákazníka. Väčšina firiem v tomto odvetví spolupracuje s letovými prevádzkovými službami. My sme našli dieru na trhu, keďže dáta boli pôvodne určené pre letové prevádzkové služby, ale nie pre letiská.
Ale letiská tiež potrebujú túto informáciu, tak sme si povedali, prečo im ju neponúknuť. Napriek tomu, že to nikdy nevideli a nemajú s tým skúsenosť. To znamená, že sme si museli vydobyť miesto, ktoré predtým vlastne ani neexistovalo.
Naša konkurencia sú veľké konglomeráty ako Thales či Indra Avitech. Snažíme sa s nimi skôr spolupracovať, pretože vyjednávacia pozícia firmy zo Slovenska a firmy z Francúzska je odlišná. Väčšinou sa tieto dohody robia na politickej úrovni.
Napríklad ak sa Macron dohodne s vládou inej krajiny, tak dostane kontrakt Airbus či Thales. Biznis je viac o politike a o presadzovaní záujmov na štátnej úrovni. Každý, kto podniká zo Slovenska do sveta, vie, že presadiť sa je náročné.
Projekty v meste budúcnosti
Čomu teda vďačíte za to, že sa vám podarilo presadiť vo Francúzsku?
Myslím si, že niekedy som už bola naozaj otravná. Napríklad v Saudskej Arábii. Zrejme si povedali, že už to tej Simone dajte, lebo ak ju vyhodíme dverami, tak sa aj tak vráti oknom.
Vedela som však, že náš systém potrebujú, a nebolo to o ničom inom, len o politike. Paríž bol trochu iný, pretože už mali schválené peniaze na podobný projekt, ale chýbala im technológia. Vedeli, že to sami nestihnú urobiť, a existovala silná potreba trhu digitalizovať.
Spolupracujete na projekte futuristického mesta Neom v Saudskej Arábii. Čo je vašou úlohou?
Sme zrejme jedinou slovenskou firmou, ktorej sa v tomto projekte podarilo presadiť. Je to v rámci trhu naozaj obrovský úspech. Robíme tri projekty: Neom Bay Airport, čo je v podstate paralela s produktom v Paríži. Ďalej robíme master plan na päť rokov, v rámci ktorého máme úplne voľnú ruku. Projekt opisuje, ako by mala vyzerať celá letecká mobilita a digitalizácia pre Neom.
Mnohé závisí aj od toho, ako sa budeme vyvíjať my ako firma a čo budeme ďalej vedieť ponúknuť. Vytvárame pre nich štatistiky, analýzy, simulujeme prevádzku, nastavujeme koridory.
Majú napríklad zaujímavý projekt distribúcie batožiny z hotelov na letisko pomocou dronov. V tom prípade treba nastaviť aj správu vzdušného priestoru, najmä nízkeho vzdušného priestoru. Celkovo sme sa v rámci digitalizácie letectva stali kontaktom pre Neom.
Dôležitá Ázia
Už ste načrtli, že ste museli byť neodbytná, aby ste sa dostali k zákazke. Máte už pevné miesto na trhu?
Svet letectva je veľmi malý a tým že pôsobíme medzinárodne, je projektov veľa. Postupne sa presúvame všetci. Ak je projekt v Dubaji, tak sme tam, potom zasa v Saudskej Arábii. Ak daný štát vie, že existuje nejaká firma, ktorej sme už pomáhali, tak nás môže osloviť znovu. Potom to už je jeden cyklus.
Už ste teda v štádiu, že si vás zákazky hľadajú samy?
Musím povedať, že máme za sebou obrovský úspech. Najmä môj brat, ktorý robí projekt s Airbusom. Robia štatistiky a analýzy pre letiská v Dubaji, Indii. Tento ázijský trh je pre nás dôležitý. Krajiny ako Indonézia, Thajsko, všetky, kde je obrovská prevádzka.
Snažíme sa s veľkými firmami, ktoré si vedia politicky presadiť projekty, získavať zákazníkov. Z našej pozície nie je reálne pokryť také množstvo zákazníkov.
Prečo Ázia a nie Západ?
Tým, že v letectve fungujeme tak, že máme legislatíve autority. U nás pôsobí Európska agentúra pre bezpečnosť v letectve a Amerika má svoj autoritu, rozdielnu od európskej. Keď sa napríklad riešila certifikácia Boeingu, tak v Európe by so svojou certifikáciou neprešli, pretože máme iné podmienky.
Trh sa sám prirodzene rozdelil, čiže my sme v USA robili len jeden projekt s NASA. Expanzia príde, ale tiež to zatiaľ nie sme kapacitne schopní pokryť. Samozrejme, ak by prišli konkrétne príležitosti, tak je to pre nás zákazník ako každý iný.
Všetko je o dátach
Kam viete svoj produkt ešte posunúť a aké máte plány do budúcnosti?
Každý tvrdí, že je problém s developermi, ale musíte mať nastavenú firemnú kultúru tak, aby k vám zamestnanci chceli prísť. Zatiaľ so zamestnancami problém nemáme, tím je veľmi profesionálny.
Náš produkt však smeruje do šialeností, náš vývoj je veľmi pokrokový. Aj v Saudskej Arábii sme chceli robiť predletovú prípravu tak, aby to bolo všetko v 3D. Neom je však pod priamou správou princa (Mohammeda bin Salmana, pozn. red.), ktorý povie, či sa mu to páči, alebo nie.
Mali sme jeden problém, pretože princ by si okuliare Hololens nenasadil, keďže je to pre neho bezpečnostné riziko. Tak sme museli premýšľať, ako sa to dá urobiť.
Všetky moderné technológie ako AI či machine learning už využívame. Skôr narážame na problém dostupnosti dát určitej kvality. Rozhodli sme sa sami vyrábať dáta, máme na to postupy, kde ich validujeme a verifikujeme.
Je pre nás potom oveľa ľahšie pracovať s rôznymi technikami. Vzali sme to od začiatku, aj keď je to trápenie, pretože investícia do niečoho takého, ako je výroba dát, je náročná. Technologický vývoj je úžasný, ak to bude mať zákazníka, tak neviem, kde sa zastavíme.
Žena v mužskom prostredí
Ako to po šiestich rokoch na trhu vyzerá u vás s investíciami a s cashflowom?
Tento rok je už, našťastie, cashflow v plusových hodnotách. Momentálne to však už nie je ani na slovenského investora, ale skôr na zahraničného. Ťažko u nás niekoho presvedčíme, že potrebujeme 20 miliónov na dátové centrum. Vyvinie sa to možno aj prirodzene.
Ako sme spomínali, startup ste spoluzaložii a vediete s bratom. Aké má výhody genderovo vyvážené vedenie v podnikoch?
Určite je to cesta. Na druhej strane musím povedať, že nemám rada, ak sú ženy postavené do pozície, akoby sme pred 20 rokmi nevedeli ani čítať a zrazu vieme byť riaditeľky.
Brat napríklad hovorí, že do manažérskych pozícií preferuje ženu, pretože dokážeme multitaskovať. Muž urobí jednu vec a žena desať. Jednoducho máme iné tempo. Samozrejme, muž zasa môže byť efektívnejší pri iných veciach.
Záleží to od situácie. Letectvo je mužské prostredie a veľmi víta ženy. Ale pre mňa je prirodzené pracovať s mužmi. Ak by sme boli všetky ženy, tak si to neviem predstaviť.
Šariština a dôvera
A keď sa na to pozrieme z rodinného hľadiska: Aké je to pracovať s bratom?
Vyrastali sme v prímestskej oblasti v Prešove, v lese. Sme odmala zvyknutí byť sami dvaja. Niekedy, keď ideme na služobnú cestu, tak sa cítim ako na rodinnom výlete. Zábavné je, že medzi sebou, v domácom prostredí, sme zvyknutí rozprávať sa šarišským dialektom, pretože to máme radi, cítime sa ako doma.
Dokonca nám kolegovia v Saudskej Arábii hovoria, že znieme ako Rusi, keď sa rozprávame po slovensky, ale keď začneme so šarištinou, tak zasa hovoria, že je to úplne iný jazyk. Ďalším aspektom je dôvera, ktorá je tristopercentná. Za nič by som to nevymenila a neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné s niekým iným.
Pozitívna diskriminácia môže viac uškodiť
V poslednom období registrujem medzi ženami v biznise názory, že už sa nechcú sústrediť na rozdiely v postavení na základe pohlaví, ale skôr na biznis samotný. Ako to vnímate vy?
Veľmi ma zamrzela situácia, ktorá sa nedávno udiala. Jedno austrálske letisko vypísalo súťaž na pozíciu riaditeľa, na ktorú sa hlásil môj známy, ktorý predtým riadil letiská v Abu Zabí, Dubaji, Bombaji. Z tohto letiska mu prišla odpoveď, že hľadajú diverzitu a vyslovene chcú ženu.
Vtedy som si povedala, že nastal moment, že žena bude uprednostnená, pretože sa hľadá diverzita. Myslím si, že nám to začína viac ubližovať, ako pomáhať.
Ženy sa nechcú ocitať v situácii, že dostali miesto, pretože sú ženy, ale preto, lebo na to majú schopnosti.
Ja pracujem v mužskom prostredí a viem, že ak by bol záujem, tak tá polovica žien by tu pracovala. Ale musí sa to vyvinúť prirodzene, nie tlakom. Ak si má niekto zarábať svojou hlavou, tak je jedno, či je to muž alebo žena.
O biznise na Slovensku
Viete si predstaviť prácu aj v inom biznis odvetví ako sú startupy?
Ak by som túto otázku dostala pred dvoma rokmi, tak by som odpovedala, že ak by som znovu mala ísť do tohto, tak to v živote neurobím. Tá cesta je náročná. Okrem toho na Slovensku nie je vytvorené prostredie pre začínajúce firmy.
Ak ideme od odvodov, podpory: prišla pandémia, ktorá nás v leteckom priemysle zastavila na dva roky. Keď ste startup a pracujete na niečom, tak nemáte obrat, pretože svoj produkt len vyvíjate. Napriek tomu sme boli úplne zastavení, ale nárok na kompenzáciu bol nulový.
Ak sa pozrieme na Francúzov, tak tam to, paradoxne, fungovalo. Deväťdesiat percent ľudí bolo platených štátom. My už teraz nedokážeme konkurovať nemeckým či francúzskym firmám. Smeruje to k tomu, že onedlho odídu zo Slovenska nielen mladé firmy. Ak to pôjde takto ďalej, to napokon to vyjde štát drahšie.