Slovenská firma Novo Consulting patrí medzi špičkové poradenské spoločnosti. Jej služby vyhľadávajú tie najväčšie a najprogresívnejšie technologické firmy. Tým pomáha najmä pri zvyšovaní konkurencieschopnosti. Jej hlavným „pracovným nástrojom“ je superodpočet, ktorý dokáže firmám šetriť značné množstvo financií.
Spolumajitelia Filip Kasnár a Branislav Krajčírik, ktorí sa k poradenstvu prepracovali z dlhoročnej odbornej praxe vo výskume a vývoji, predstavujú benefity superodpočtu a opisujú, ako dokážu firmy ušetriť výdavky na najnáročnejších vývojových projektoch.
V období kríz firmy často ustupujú od vlastného vývoja a výskumu, vy im však odporúčate využiť krízu ako príležitosť. Ako na to?
F. K.: Mali sme mnohých klientov, ktorí napríklad krízu spojenú s pandémiou využili ako čas, keď nemuseli robiť vývoj na zákazku, ale mohli investovať do vlastných riešení a inovácií. Vďaka tomu nemuseli prepúšťať, zrealizovali nápady, ktoré im dlho „ležali v zásuvke“, a priniesli niečo revolučné. V každom sektore je silný boj o zákazníka a v krízach je ešte dôležitejšie, aby bola firma preňho atraktívna.
B. K.: Keď spoločnosť nechce v kríze prepúšťať a chce napĺňať svoju víziu, môže na to využiť rôzne stimuly. Jedným z nástrojov je superodpočet, teda nepriama dotácia v podobe zníženia základu dane, s ktorou najčastejšie pracujeme my. Uplatniteľná je iba pre firmy, ktoré sú úspešné – vytvárajú dlhodobo zisk.
Aj v rokoch, keď sa firme až tak nedarí, no investuje do vývoja, si však môže náklady s ním spojené uplatniť a základ dane si zníži až vtedy, keď už bude predávať nové produkty a benefitovať z vývoja. Najdôležitejším faktorom teda nie je, či firma generuje zisk v tom danom roku, ale či robí výskum a vývoj.
Superodpočet je nástroj, o ktorom mnohí podnikatelia často ani nevedia. Ako funguje?
F. K.: U nás funguje od roku 2015 a od svojho vzniku prešiel mnohými zmenami. V súčasnosti umožňuje spoločnostiam, ktoré realizujú činnosť v oblasti vývoja – či už vlastnú, alebo pre zákazníka –, ušetriť viac ako 21 percent z výdavkov na tieto projekty.
Ak preto spoločnosť rieši vývojový projekt, ktorého výdavky sú na úrovni 200-tisíc eur, môže ušetriť až 42-tisíc eur formou úspory na dani z príjmu, a to tak, že si druhýkrát tieto výdavky odpočíta ako odpočítateľnú položku. Výhodou je, že spoločnosti sa nemení zisk, ale iba splatná daň.
Ako teda u nás superodpočet v praxi vyzerá dnes?
F. K.: Superodpočet na základe pozitívnej praxe, na ktorej mala nemalú zásluhu práve rozvíjajúca sa činnosť konzultantov v tejto oblasti a zvyšovanie povedomia, v roku 2018 zvýšili z 25 na súčasných 100 percent. Firmy tak môžu ušetriť až 21 percent nákladov na vývoj. Spoločnosť však musí najprv vynaložiť výdavky na výskum a vývoj a nimi si neskôr dokáže znížiť daňovú povinnosť.
Foto: Gábor Kanovits pre Forbes Slovensko
Najväčším úskalím je, že firma do piatich rokov od realizácie vývojového projektu musí vykázať zisk, aby mohla superodpočet využiť. To je rozdiel oproti startupovým dotáciám aj eurofondom.
Superodpočet je výhodný aj pre firmy, ktoré robia výskum a vývoj na zákazku. To znamená, že už majú zákazníka, ktorý je ochotný od nich dané riešenie aj s nejakou maržou odkúpiť. Efekt superodpočtu sa teda prejaví okamžite, keďže takýto projekt často automaticky vytvára priestor na potenciálne zníženie základu dane dostatočne vysokou maržou.
Na ktoré kategórie výdavkov si firmy môžu superodpočet uplatniť?
B. K.: Superodpočet najviac pomáha firmám, ktoré si výskum a vývoj robia vo vlastnej réžii, teda majú interný vývojový tím ľudí. Nie je vhodný pre spoločnosti, ktoré fungujú len cez externých dodávateľov alebo živnostníkov. Výhodou je, že firma si môže odpočítať náklady na mzdy týchto zamestnancov, čo zároveň podporuje zamestnanosť, napríklad aj študentov a dohodárov.
Okrem toho sú uplatniteľné náklady na materiál pri výrobe prototypu, resp. sériu prototypov potrebných na skúšky. Ďalej sú to odpisy zariadení, náklady na certifikáciu, spoluprácu s vysokými školami a univerzitami, licencie na softvér a niektoré špecifické služby. Spektrum uplatniteľných nákladov je preto veľmi široké a dokáže pokryť väčšinu výdavkov pri realizácii vývojového projektu.
Pre aké typy vývojových firiem môže byť tento nástroj zaujímavý?
F. K.: Obzvlášť zaujímavý je pre firmy z Bratislavského kraja, ktoré boli dlhé roky vylúčené napríklad z eurofondov a iných dotačných schém. Pre mnohé z nich je jednou z mála foriem dotácie na podporu konkurencieschopnosti, hoci nepriamej.
Často ho využívajú nielen IT firmy, ale aj spoločnosti z oblasti priemyselnej automatizácie, strojníctva, elektrotechniky, potravinárstva, ale napríklad aj zo zdravotníctva a z finančného a bankového sektora.
Môže byť tiež aspoň čiastočná záchrana aj v prípadoch firiem, ktoré realizujú vývoj na zákazku. Obzvlášť náročné vývojové projekty v sebe nesú neistotu týkajúcu sa správneho riešenia, a preto môže nastať situácia mylného odhadu nákladov na vývoj a spoločnosť zle nastaví maržu. Mali sme viacerých klientov, ktorí sa iba vďaka superodpočtu nedostali do existenčných strát pri realizácii takéhoto projektu.
Dlhodobá prax jednoznačne potvrdzuje, že superodpočet je veľmi atraktívny a platí, že ak ho firma využije raz, už nikdy s jeho využívaním neprestane.
Už ste spomenuli, že v očiach firiem je superodpočet často porovnávaný s eurofondmi. Aké sú jeho ďalšie výhody?
F. K: Eurofondy fungujú ako priama dotácia, ktorú musí firma, resp. organizácia vyčerpať do stanoveného termínu a v stanovenej výške nákladov. Niekedy je presne zadefinované, aké typy projektov môže realizovať, v akom segmente, s akým zameraním, koľko ľudí na tom musí pracovať a podobne.
V spoločnosti si zakladáme na maximálnej transparentnosti ešte pred samotným zmluvným vzťahom.
Pri superodpočte nie je dané, v akom segmente a presne aký typ vývoja má realizovať alebo aj na čo má firma minúť ušetrené peniaze.
Ako vyzerá vaša spolupráca s firmami, keď k vám prídu prvý raz?
F. K.: Viac ako 50 percent našej spolupráce s firmou v začiatkoch tvorí osveta. Aj preto nie sme štandardná konzultantská firma s hodinovou sadzbou. Zakladáme si na maximálnej transparentnosti a ešte pred podpisom zmluvy si so zákazníkom potvrdzujeme, že spolupráca je vzájomne výhodná a nie sú tam skryté žiadne chytáky.
To zabezpečujeme procesom tzv. predauditu, keď si s klientom prejdeme jeho činnosť, projekty, výdavky a vízie. Až potom diskutujeme o tom, či má preňho superodpočet zmysel. Ďalej analyzujeme vedenie projektu, evidenciu výdavkov a ďalšie interné systémy. Od klienta na to potrebujeme iba vstupné dáta.
Každý z našich zákazníkov má prideleného konzultanta, takže stále spolupracuje s tým istým človekom. Zakladáme si na tom, aby konzultant a klient mali korektný vzťah a konzultanta považovali za človeka, ktorý im venuje maximálnu starostlivosť a profesionalitu.
Foto: Gábor Kanovits pre Forbes Slovensko
Foto: Gábor Kanovits pre Forbes Slovensko
B. K.: Chceme, aby sa superodpočet na výskum a vývoj využíval tak, ako bol pôvodne zamýšľaný, teda férovo a zmysluplne. Len tak môže fungovať dlhodobo. Naším cieľom je pomáhať firmám lepšie sa v tejto téme zorientovať a prepájať ich s tými, ktorí tvoria pravidlá.
Zapájame sa do tvorby metodík, zmien v zákonoch aj do odborných diskusií na úrade vlády. Vďaka našej práci sme si uvedomili, koľko skvelých vývojových firiem na Slovensku máme. Často svoje riešenia a produkty exportujú do zahraničia a takmer nikto o nich nevie.
Mali by sme však byť viac hrdí na to, že na Slovensku máme firmy, ktoré dodávajú pre Hollywood, NASA a ďalšie špičkové svetové firmy, a vytvárať nástroje, ako je superodpočet, aby sme ich podporovali čo najviac.