Výhodné pravidlá, bezpečné prostredie a elitné adresy priťahujú globálny kapitál. Pribúdajú technologickí podnikatelia, investori aj známe osobnosti.
Kombinácia luxusného životného štýlu, viac než tristo slnečných dní ročne a predovšetkým omamného daňového kokteilu urobila z krajiny na juhozápade Európy vhodnú destináciu pre najbohatšiu svetovú elitu. Ako sa to Portugalsku podarilo?
Finančný sektor pozná pojem ultra-high-net-worth individuals, skrátene UHNWI, ktorý označuje ľudí s majetkom presahujúcim 25 miliónov eur.
Podľa rozsiahlej štúdie Wealth Report od jednej z najväčších realitných a poradenských spoločností Knight Frank žilo v Portugalsku v roku 2021 celkovo 1 462 takýchto ľudí. Tento rok ich je už 2 187, teda takmer o polovicu viac než pred piatimi rokmi. Prečo si superbohatí vyberajú za svoj nový domov práve východ Pyrenejského polostrova?
V prvom rade treba povedať, že v celosvetovom porovnaní môže spomínaný 50-percentný nárast zaniknúť. Poľsko zaznamenalo rast dokonca o 106 percent, India o 63 percent a Česko o 67 percent. Príbehy týchto štátov sa však výrazne líšia.
Poľsko a India sú veľké rastúce trhy, ktoré si dokážu vrstvu superbohatých pomerne spoľahlivo vytvárať samy. Za prudkým rastom počtu ľudí označovaných skratkou UHNWI nestojí prílev zahraničných podnikateľov, ale svižná domáca produkcia boháčov.
V Česku sa zase veľký kapitál nahromadil na najvyšších poschodiach podnikania spôsobom, aký možno vidieť málokde. Stačí porovnať rebríčky najbohatších Čechov, ktoré Forbes zostavil v rokoch 2021 a 2026. Pred piatimi rokmi prekročili hranicu približne 4,1 miliardy eur iba tri mená – Renáta Kellnerová, Karel Komárek a Radovan Vítek. Tento rok ich bolo dvakrát viac.
V roku 2021 stačil Marekovi Dospivovi na 10. miesto majetok približne 1,08 miliardy eur. V tohtoročnom rebríčku je na 10. priečke Jaromír Tesař s majetkom približne 2,38 miliardy eur. Dvadsiaty Pavel Bouška vykázal v roku 2021 majetok približne 529 miliónov eur, tento rok nájdete na 20. mieste pri Jiřím Šmejcovi hodnotu približne 1,37 miliardy eur.
Do stovky najbohatších sa pred piatimi rokmi ešte zmestil Jiří Trávníček s približne 103 miliónmi eur. Tento rok by to ani zďaleka nestačilo. Sté miesto obsadil Ladislav Petřek s majetkom približne 199 miliónov eur.
Toľko teda k medzinárodnému porovnaniu s Portugalskom, ktorého príbeh je odlišný. Superbohatých ľudí sa mu darí lákať zo zahraničia. V posledných rokoch na to navyše vytvorilo dôkladnú stratégiu, ktorá oslovuje množstvo známych mien.
Najprv niekoľko skutočností, ktoré sa môžu Európanom zdať samozrejmé, no napriek tomu ich treba spomenúť. Portugalsko ponúka politicky stabilné prostredie plne začlenené do štruktúr Európskej únie, zaručuje silné vlastnícke práva, nezávislé inštitúcie a vďaka schengenskému priestoru aj voľný pohyb osôb a tovaru po kontinente.
Má spoľahlivo regulovaný bankový sektor a služby, ako sú správa majetku či medzinárodné právo, sú bežne dostupné aj v angličtine.
Teraz však podrobnejšie. Portugalsko už dávnejšie zaviedlo osobitný režim označovaný skratkou NHR, teda non-habitual residence či trvalý pobyt. Ponúkal širokú škálu daňových úľav na množstvo príjmov zo zahraničia a paušálnu 10-percentnú daň zo zahraničných dôchodkov pre nových rezidentov počas 10 rokov.
Hoci sa pôvodný režim výhodného zdaňovania pre neštandardných rezidentov skončil v roku 2024, Portugalsko predstavilo jeho nástupcu, neoficiálne označovaného ako NHR2.
Nový systém ponúka cielené daňové úľavy kvalifikovaným odborníkom v kľúčových odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako sú vývoj softvéru a technológie, vedecký výskum, startupy či vysokoškolské vzdelávanie.
Nové podmienky sú možno užšie zamerané, stále však jasne signalizujú snahu Portugalska prilákať mimoriadne bonitných rezidentov. Zásadné navyše je, že Portugalsko zdaňuje fyzické osoby podľa ich daňovej rezidencie, nie občianstva. Pre globálne mobilného miliardára je to ideálny model.
Už v roku 2021 získal portugalské občianstvo ruský miliardár Roman Abramovič. Časť svojich osobných aj podnikateľských aktivít presunul do Portugalska aj Patrick Drahi, francúzsko-izraelský mediálny magnát a väčšinový vlastník ikonického aukčného domu Sotheby’s.
Brazílsky spoluzakladateľ investičného gigantu 3G Capital Carlos Alberto Sicupira, ktorý stojí za značkami ako Anheuser-Busch InBev či Restaurant Brand International, presunul do Portugalska časť rodinného kapitálu.
Za posledných päť rokov sa rovnakým smerom vydalo aj množstvo kryptomiliardárov: bitcoinová rodina Didiho Taihuttua, Guy Young stojaci za Ethenou, Mitchell Amador z Immunegi či Catrina Wang z Portal Ventures. Rezidenciu v Portugalsku si vybudoval aj svetoznámy módny návrhár Christian Louboutin.
Hlavne žiadne dane
Jedným z najsilnejších magnetov pre majetné rodiny a investorov je skutočnosť, že Portugalsko netrestá úspech všeobecnou daňou z bohatstva.
Kým v štátoch, ako sú Francúzsko, Španielsko či Švajčiarsko, musia jednotlivci pravidelne odvádzať časť svojho čistého majetku alebo finančných aktív, portugalský systém ponecháva globálne majetkové portfóliá úplne nedotknuté.
Jedinou výnimkou je majetkový poplatok zameraný na luxusné obytné nehnuteľnosti s hodnotou presahujúcou šesťstotisíc eur na osobu, respektíve 1,2 milióna eur v prípade manželov. Mimo tohto rámca však finančné investície, zahraničné príjmy aj celková hodnota osobného majetku zostávajú v bezpečnom prístave mimo dosahu daňových úradov.
Mimoriadne prívetivá tvár portugalského daňového systému sa naplno prejavuje pri medzigeneračnom odovzdávaní majetku. Prevody medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, typicky medzi manželmi, rodičmi a deťmi, sú úplne oslobodené od dedičskej aj darovacej dane. Rodinný kapitál tak prechádza na nástupcov v plnej výške.
Aj pri štedrosti voči vzdialenejším príbuzným alebo nepríbuzným osobám podlieha majetok pomerne miernemu 10-percentnému poplatku.
V porovnaní s jurisdikciami, ako je Spojené kráľovstvo, kde môže dedičská daň z rodinného majetku nekompromisne ukrojiť 40 percent, predstavuje Portugalsko pre majetné rodiny oázu. Keďže Británia prešla na model dedičského zdaňovania naviazaného na skutočnú rezidenciu, čoraz viac rodín hľadá spôsob, ako ochrániť svoj majetok práve pod portugalským slnkom.
Hoci sa Portugalsko zdaňovaniu kapitálových výnosov úplne nevyhýba, správne zvolená majetková architektúra dokáže zázraky. Stará dobrá optimalizácia. Najmä pri zahraničných aktívach nadobudnutých ešte pred zmenou rezidencie sa pre ňu otvára elegantný priestor. Daňový dosah možno v Portugalsku zásadne zmierniť alebo dokonca úplne neutralizovať.
Ukážkovým príkladom sú podnikatelia plánujúci predaj svojej zahraničnej spoločnosti. Ak transakciu presne zosúladia so získaním portugalskej rezidencie a správne využijú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, môžu sa vyhnúť neprimeranej daňovej záťaži.
Či už ide o reštrukturalizáciu majetku pred samotným presťahovaním, alebo o zapojenie zvereneckých fondov, kľúčom k bezpečnému prístavu zostáva včasná príprava pod vedením skúsených cezhraničných odborníkov.
Zlaté víza
Svetoznámy program zlatých víz prešiel v poslednom období výraznou zmenou a definitívne uzavrel možnosť investovať prostredníctvom nákupu obytných nehnuteľností. Dvere do Portugalska však zostávajú otvorené, kapitál iba treba nasmerovať inam.
Atraktívnou vstupnou bránou sa stávajú najmä investície do fondov súkromného a rizikového kapitálu, podpora vedeckého výskumu, ochrana kultúrneho dedičstva alebo vytváranie nových pracovných miest.
Držiteľom zlatých víz ponúka Portugalsko cestu k trvalému pobytu a v budúcnosti aj k európskemu pasu spolu s bezproblémovým cestovaním naprieč schengenským priestorom.
Načasovanie je v podnikaní všetkým a pri zmene daňového domova to platí dvojnásobne. Jedným z najúčinnejších tromfov v rukách majetných investorov je strategické presťahovanie ešte pred takzvanou likviditnou udalosťou, či už ide o predaj úspešnej spoločnosti, rozsiahleho portfólia nehnuteľností, alebo významného akciového podielu.
Ak si novú daňovú adresu v Portugalsku vytvoríte s dostatočným predstihom, v ideálnom prípade v súčinnosti s plánom odchodu z krajín, ako sú Spojené kráľovstvo či Spojené štáty, otvára sa priestor na mimoriadne efektívnu daňovú optimalizáciu.
Portugalsko totiž spätne nezdaňuje majetok nadobudnutý pred získaním rezidencie. Správne poradie krokov a využitie medzinárodných zmlúv tak dokážu mieru zdanenia zásadne obmedziť.
Ak však chcete údaje, ktoré s istotou ukážu, že si globálna elita Portugalsko obľúbila, pozrite sa na realitný trh. Vstupná brána do sveta portugalského prémiového bývania sa otvára pri cenách presahujúcich 6 200 eur za štvorcový meter, zatiaľ čo pri čisto luxusných rezidenciách ceny bežne prekračujú 11-tisíc eur za štvorcový meter.
Srdce najvyberanejšieho ultraluxusného trhu však bije výhradne na najprestížnejších adresách krajiny. Viaceré z nich vznikli predovšetkým v okolí portugalského hlavného mesta: historické centrum Lisabonu, pobrežné Cascais, módna Comporta prezývaná „Hamptons Európy“ či preslávený zlatý trojuholník v regióne Algarve, ktorý tvoria letoviská Vilamoura, Vale do Lobo a Quinta do Lago.
Širší trh s prémiovými nehnuteľnosťami majú pevne v rukách domáci kupujúci. Pri nehnuteľnostiach na hranici vyššieho štandardu tvoria Portugalci až 95 percent klientely.
Keď však zameriame pozornosť výhradne na čistý luxus a segment ultraluxusných rezidencií, situácia sa obracia. Približne 65 percent kupujúcich tvorí zahraničná klientela, v ktorej dominujú najmä záujemcovia zo Severnej Ameriky a Brazílie.
Domáci kupujúci majú v tomto najexkluzívnejšom segmente približne 35-percentný podiel. Typicky ide o úspešných miestnych podnikateľov stojacich na čele prosperujúcich stredne veľkých spoločností. Na týchto adresách však často uvidíte aj elitných svetových futbalistov.
Na záver sa však vráťme k číslam týkajúcim sa najbohatších. Na pripomenutie: podľa štúdie Knight Frank by ich malo byť v Portugalsku 2 187. Počas nasledujúcich piatich rokov by sa podľa odhadov tej istej štúdie mala táto skupina rozšíriť o ďalších viac než tristo ľudí.
