Nafúknuté ego môže maskovať hlboké vnútorné neistoty. Čo to znamená v súvislosti s líderstvom?
Vedecký výskum naznačuje, že je až šokujúco bežné, že sa narcisti stanú mocnými vodcami – najmä, ak sú to muži. Možno práve preto nie je ťažké nájsť slávnych vodcov, ktorí sa správajú príliš sebavedomo, egocentricky, sebecky a všemohúco. Je pomerne ťažké nájsť skromných politikov, podnikateľov alebo obchodných manažérov.
Sú však narcistickí vodcovia skutočne takí sebavedomí, ako sa zdá? Odhliadnuc od faktu, že ich sebadôvera pravdepodobne neodráža skutočnú kompetenciu, otázka znie, či ich zdanlivá asertivita a statočnosť skutočne pramenia zo sebavedomia.
Naozaj ich vonkajšia sebadôvera a odvaha odráža ich megalomanské vízie a ilúzie vznešenosti? Či len jednoducho predstierajú aroganciu a prehnane si kompenzujú nejaké vnútorné neistoty?
Aj keď je táto otázka veľmi aktuálna, nie je ničím novým. Na základe vyše storočného psychologického výskumu narcizmu dokonca vieme povedať, že narcizmus je komplexnou a mnohostrannou črtou.
Jedným z vysvetlení ich megalomanských ambícií, honby za úspechom a potreby ocenenia spoločnosťou je to, že si tým kompenzujú vnútornú neistotu a hlboko zakorenené stavy úzkosti. Za túžbou po sláve takýchto lídrov sa pravdepodobne skrýva krehké ego, ktoré potrebuje neustálu chválu a velebenie.
Zraniteľný narcista vs egomaniak
Nie všetci narcisti však zodpovedajú tomuto profilu a nie všetci narcistickí lídri sú rovnakí. Zraniteľní narcisti sú neurotickí a neistí, zúfalo sa snažia zapôsobiť na ostatných, aby nafúkli svoje sebavedomie. Sami si však uvedomujú vlastnú priemernosť.
Uvedomenie si priepasti medzi tým, akí sme a medzi tým, akí chceme byť, je však tiež základným kameňom zmeny k lepšiemu. To znamená, že pre neistých, neurotických a zraniteľných narcistov stále existuje nádej. Nestratili úplne kontakt s realitou.
Mnohí lídri však prejavujú typ narcizmu, ktorý nevykazuje ani stopu po neistote a vôbec žiadne sebauvedomovanie. Táto forma egománie sa príliš nespája s pochybnosťami o sebe, ale skôr so skresľovaním reality.
Grandiózny exhibicionizmus
Akademický výskum ju opisuje ako grandiózny exhibicionizmus, vykorisťovanie, ale tiež líderstvo. Keď líderstvo prestane byť silou, ktorá ľudí spája v ešte lepší tím, a namiesto toho sa zredukuje na individuálnu kariéru a ocenenie osobného úspechu či statusu, nemalo by nás prekvapiť, že priťahuje veľké množstvo narcistov.
Aby toho nebolo málo, narcizmus lídrov sa často spája s psychopatickými sklonmi. Čo je už naozaj toxická kombinácia: Narcizmus podnecuje posadnutosť slávou a úspechom, zatiaľ čo psychopatia prináša nebojácnu chuť porušovať pravidlá a využívať druhých. Obe tieto vlastnosti sa prekrývajú v jednom kľúčovom aspekte – v nedostatku empatie alebo záujmu o to, čo si druhí myslia a čo cítia.
Narcistickí a psychopatickí lídri sú často charizmatickí, vďaka čomu sú aj omnoho efektívnejší. Ak sú nekompetentní či neetickí, charizma umocní ich deštruktívnu povahu.
Ak sa pozrieme na diktátorov z novodobej histórie, zistíme, že neboli len narcistickými psychopatmi, ktorí si vytvorili kult osobnosti, ale aj charizmatickými komunikátormi schopnými nadviazať hlboké emocionálne spojenie s druhými.
Zrejme je naivné dúfať, že premeníme líderstvo na pokorné a altruistické, ktoré sa bude venovať len zlepšovaniu druhých a tímovej práci, takže by sme sa mali prispôsobiť realite. Narcistické osobnosti budú vždy inklinovať k líderským pozíciám. Vo veľkej miere aj preto, že líderské pozície vždy zahŕňajú moc, ktorá narcistov priťahuje.
Zostáva nádej
Našou najväčšou nádejou je, že sa lídri naučia držať svoj narcizmus na uzde. Aj ak sú poznačení komplexom psychologickej nadradenosti, môžu sa naučiť správať skromnejšie alebo pokornejšie a dokonca aj začať spochybňovať svoje nafúknuté ego.
Ak je pud sebazáchovy pre narcistov taký príťažlivý, ako by teoreticky mal byť, tak dúfajme, že stále existuje nejaká miera pochybností a neistoty v tých, ktorí sa zdajú byť so sebou spokojní a neuvedomujú si svoje limity.
Miera našej tolerancie voči narcistickým politickým lídrom sa však postupne zvyšuje. Lídri ako Donald Trump či Vladimir Putin vyčnievajú dokonca aj spomedzi narcistov. Dúfajme teda, že sa tento trend zvráti, aby sme sa na súčasných politických lídrov s odstupom času nepozerali ako na skromnejších lídrov z minulosti.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Tomas Chamorro-Premuzic.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
