Kyjevu sa podarilo ochromiť všetkých 11 najvýznamnejších spracovateľských závodov v Rusku. Nedostatok paliva už prinútil Moskvu zavádzať prídelový systém aj znižovať kvalitatívne normy.
Či už ide o rafinérie tesne za hranicami, alebo hlboko vo vnútrozemí Ruska, Ukrajina sa v piatom roku plnohodnotnej vojny nebojí zasiahnuť agresora tam, kde ho to bolí. Rozsiahla kampaň už v krajine spôsobuje kritický nedostatok paliva a núti Moskvu k čoraz zúfalejším krokom.
Od konca júna do začiatku augusta viedla Ukrajina 40-dňovú kampaň zameranú na čo najväčšie vyčerpanie ruskej armády aj ekonomiky. Rusko pritom už vtedy zápasilo s nedostatkom paliva a po posledných vlnách ukrajinských dronových útokov sa situácia ešte výrazne zhoršila.
Jedným z dôvodov je, že sa Ukrajine počas kampane podarilo ochromiť všetkých 11 najvýznamnejších ruských rafinérií. Postupne však zasiahla viac než stovku významných cieľov na území Ruska vrátane letísk a muničných skladov.
Ukrajinci okrem rafinérií útočia aj na ďalšiu ropnú infraštruktúru. Podľa Financial Times ju len v prvej polovici tohto roka zasiahli 194-krát.
Vysoké číslo však treba vnímať s rezervou. Médium započítava aj udalosti, ktoré neboli úplne potvrdené, či útoky, pri ktorých vznikli iba menšie škody, napríklad poškodenie oplotenia. Ako samostatné prípady navyše eviduje aj viacero vĺn útokov na ten istý objekt počas jedného dňa.
Veľkému počtu takýchto zásahov už čelila napríklad rafinéria Slavneft-YANOS v Jaroslavli. Jeden z piatich najväčších spracovateľských závodov v krajine navštevujú ukrajinské drony od marca každý mesiac, naposledy tento štvrtok.
Posledný útok poškodil niekoľko zásobníkov ropy a v areáli vypukli tri požiare. Výbuchy zranili štyroch ľudí a podľa nezávislého ruského média Meduza bol poškodený aj jeden rodinný dom.
Ani to sa však nevyrovnalo jednej z posledných prekvapivých ukrajinských operácií. Drony preleteli takmer polovicu Ruska a zasiahli najväčšiu rafinériu v krajine v Omsku.
Pri útoku 6. júla mierili na zariadenia na odsoľovanie a odvodňovanie ropy aj na spracovateľské jednotky.
Cieľ splnili. Závod s ročnou kapacitou 22 miliónov ton ropy a približne 440-tisíc barelov denne musel zastaviť výrobu. Nie je jasné, či už rafinéria prevádzku obnovila. Podľa ukrajinského média Militarnyi však opravy podobných škôd môžu trvať celé mesiace.
Ukrajine sa takéto operácie daria aj vďaka čoraz vyspelejšej technike, ktorú vyvíjajú tamojší inžinieri. Spoločnosť Fire Point, ktorá stojí za viacerými zbraňami používanými proti ruskej ropnej infraštruktúre, predstavila v lete 2025 riadenú strelu FP-5 Flamingo.
Má dolet až tritisíc kilometrov a nesie bojovú hlavicu s hmotnosťou viac než jednej tony. Ukrajina ju už nasadila napríklad pri útokoch na ruské muničné sklady či skúšobné areály.
Na útoky proti rafinériám však uprednostňuje dron An-196 Liutyi. Dokáže preletieť viac než tisíc kilometrov a nesie až 75 kilogramov výbušniny.
Jeden kus stojí Ukrajinu v prepočte približne 160-tisíc eur, teda asi štvornásobok výrobných nákladov iránskych dronov Shahed, ktoré používa Rusko.
Ukrajina však vďaka nim dokáže ruské rafinérie opakovane vyraďovať z prevádzky a následky už cítiť aj na čerpacích staniciach. Viaceré ruské regióny preto museli vyhlásiť núdzový stav a zaviesť prísny prídelový systém na pohonné látky.
Kremeľ zároveň prijal nariadenie, ktoré rafinériám umožňuje znížiť kvalitatívne štandardy výroby z normy Euro 5 na Euro 3.
Na domácom trhu sa tak môže predávať palivo s vyšším obsahom síry. Prednosť dostáva objem dostupných pohonných látok pred environmentálnymi normami aj ochranou motorov.
Úspechy kampane Ukrajincom navyše dodávajú sebavedomie a povzbudením sú pre nich aj vyjadrenia zahraničných politikov. Americký prezident Donald Trump v júli označil útoky za eskaláciu, ktorá by podľa neho mohla viesť ku koncu vojny.
