Inflácia v eurozóne sa v októbri zrýchlila na trojročné maximum a v nasledujúcich mesiacoch by sa mala ďalej zrýchľovať. To zrejme posilní očakávania finančných trhov, že Európska centrálna banka (ECB) v decembri opäť zvýši úrokové sadzby.
Index spotrebiteľských cien v eurozóne v októbri medziročne stúpol o štyri percentá po septembrovom náraste o 3,8 percenta, uviedol Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Vývoj spotrebiteľských cien bol v súlade s očakávaniami ekonómov.
Motorom rastu bolo zdraženie energií, ktorých ceny medziročne vyskočili o 20,8 percenta po +18,9 percenta v septembri. Služby zdraželi o 3,3 percenta (v septembri +3,2 percenta), potraviny, alkohol a tabak o 1,6 percenta (+1,3 percenta) a neenergetické priemyselné tovary o 1,2 percenta (+1,1 percenta).
Jadrová inflácia sa nemenila
Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú volatilné ceny potravín a energií, stagnovala na úrovni 2,5 percenta, čo bolo takisto v súlade s predpoveďami ekonómov. Inflácia sa v tomto roku rýchlo vzdialila od dvojpercentného cieľa ECB, keďže americká vojna s Iránom vyhnala ceny energií nahor. Vyššie náklady na energie sa postupne premietajú do maloobchodných cien v eurozóne, ktorá je pri zabezpečovaní svojich energetických potrieb vo veľkej miere závislá od dovozu.
Hoci prudký rast cien energií zatiaľ nevyvolal výrazné sekundárne inflačné účinky, ktoré by sa neskôr ťažko potláčali, ECB už tento rok dvakrát zvýšila úrokové sadzby, aby zabránila tomu, že spolu s aktuálnou infláciou začnú rásť aj inflačné očakávania. Eurostat odhaduje, že spomedzi krajín eurozóny najvyššiu medziročnú infláciu v októbri zaznamenala Litva (6,1 percenta), nasledovaná Bulharskom (6 percent), Gréckom a Talianskom (v oboch krajinách 5,6 percenta), Cyprom (5,4 percenta) a Belgickom (5,2 percenta).
Medziročná inflácia na Slovensku sa podľa odhadu spomalila na 2,9 percenta z troch percent v septembri a 3,9 percenta v októbri 2025.
