Získal Oscarov za filmy Babel a Skrotená hora, pozbieral Zlatý glóbus aj ceny Grammy. Argentínsky hudobník a skladateľ Gustavo Santaolalla bol hlavnou hviezdou nedávneho pražského Composers Summitu, kde hovoril o filme, videohrách aj o tom, prečo je preňho ticho rovnako dôležité ako hudba.
Na rozhovor prichádzam ako posledný z novinárov. „I am the last of us,“ utrúsim v narážke na jedno z jeho najslávnejších diel. Santaolalla sa pousmeje a začne klepať do rytmu melódiu z The Last of Us, najprv úspešnej videohry, teraz už aj seriálu HBO.
Tento rok bude mať 75, ale hudobný elán ho zďaleka neopúšťa. Stále koncertuje, skladá a hľadá nové zvuky. V Prahe viedol aj masterclass o rozdieloch medzi hudbou pre film a videohry. Hoci získal najväčšie ocenenia filmového sveta, neuzatvára sa pred novými médiami – soundtrack k The Last of Us sa stal jednou z najikonickejších herných hudieb posledných rokov.
Počas rozhovoru sa opakovane vracia k intuícii, emóciám a tichu. Tvrdí, že niekedy môže byť ticho hlasnejšie než akákoľvek zahraná nota a že práve drobné nedokonalosti robia hudbu ľudskou. Aj preto vraj pri The Last of Us nikdy nemal pocit, že skladá hudbu k videohre, ale skôr k veľkému ľudskému príbehu.
„Oscary mi potvrdili, že mám byť vyberavý. A na hru ako The Last of Us som čakal dlho,“ hovorí argentínsky muzikant, ktorý sa nebojí počas rozprávania ani futbalových prirovnaní. Niet sa čomu čudovať, vzhľadom na krajinu jeho pôvodu.
Ako pri komponovaní spoznáte, že ste našli ten správný zvuk pre film alebo seriál?
