22. februára 2021

 Aj trh práce zasiahla pandémia a najviac utrpeli brigády. Mnoho študentov stojí pred ťažkými rozhodnutiami. Široké možnosti, ktoré sa im kedysi núkali, sú teraz obmedzené až nulové. Otázka je, či je rozumné študovať (aj keď to bude pre pandémiu online), alebo si na rok oddýchnuť a zamerať sa na prax a zárobok. Kariérny poradca na bratislavskej súkromnej strednej škole Leaf Academy Michael Čurpek hovorí, že „gap year“ (rok voľna) môže byť v súčasnosti zbytočný.

Možnosť privyrobiť si popri štúdiu bola pre mladých ľudí vždy atraktívna. Okrem finančných výhod môže brigáda so sebou priniesť aj užitočnú prax a pomôcť pri neskoršom výbere zamestnania. Prieskumy portálu Profesia.sk však ukazujú, že práve brigády zasiahla pandémia najviac.

Brigády neožívajú

Len 3 584 brigádnických ponúk bolo zverejnených za minulý rok, čo je oproti roku 2019 pokles až o 34 percent. A hoci sa trh pomaly preberá k životu, na ponuke brigád sa to veľmi neprejavuje. Od začiatku roka 2021 až do 14. februára ich bolo uverejnených len 125.

Ak teda študenti uvažujú, že si na rok od štúdia oddýchnu, zrejme to nebude najvhodnejší krok. A myslí si to aj kariérny poradca Michael Čurpek, ktorý hovorí, že čakať so vzdelaním je teraz riskantnejšie.

 

Reklama

Čím prechádzajú vaši študenti končiaci strednú školu v roku 2020/21?

Nie je tam veľký zlom. Dúfajú, že sa veci utrasú. Hlásia sa na vysokú, dávajú si prihlášky. Skôr vlani sme videli zmeny v súvislosti s koronakrízou. Asi tretina našich študentov (z 30) sa rozhodla pre „gap year“, pričom z nich asi polovica kvôli tomu, že univerzity upozorňovali na dištančné vzdelávanie. To sa mnohým nepáčilo, povedali si, keď ísť na vysokú, tak nech je to tak, ako to má byť.

Bude to tento rok iné?

Asi sa to ešte natiahne. Ale vidno, že študenti sú už z online štúdia unavení. Som teda zvedavý, keď už budú vedieť, že musia pokračovať aj na univerzitách v online výučbe, či na ne nastúpia, alebo si dajú voľný rok, oddýchnu si od počítačov.

Michael Čurpek pôsobí v oblasti kariérneho a univerzitného poradenstva. Foto: Leaf

Bude závisieť aj od univerzít, nie všetky prešli na plné online štúdium. Navyše vidíme obrovský prepad v tom, že naši študenti sa nehlásia na britské univerzity, kam predtým väčšinou smerovali. To je pre brexit. Najviac ich teraz zaujíma Holandsko. A tí najlepší chcú ísť aj do USA, kde sa uchádzajú o štipendiá.

Čím láka Holandsko?

Okrem priaznivého školného je to možnosť štúdia v angličtine. Krajina má najväčšiu ponuku programov v tomto jazyku v kontinentálnej Európe. Okrem toho sa tam dá všade dohovoriť po anglicky, je to druhá krajina v Európe v rebríčku toho, ako plynule ľudia túto reč ovládajú.

Je to tiež bezpečná a multikultúrna krajina, ktorá navyše nie je od nás ďaleko. Majú tam aj možnosť popri štúdiu pracovať. A k tomu ešte študent môže získať príspevok od vlády, napríklad na ubytovanie, ale tieto podmienky sa často menia.

Ako si vybrať školu

Z vašich skúseností, vie väčšina študentov, čo chce študovať, alebo váhajú, často menia názor?

Je to rôzne, ale často sa stáva, že ešte v poslednom ročníku sa ich pôvodné nastavenie mení. Niekedy najskôr prídu s výberom troch top univerzít sveta, ale keď sa začneme rozprávať o tom, aké sú tam kritériá, nároky a čo znamená uspieť na prijímačkách, začnú rozmýšľať nad tým, ako veľmi to naozaj chcú. Napríklad pri štúdiu v USA dá len príprava esejí pre prijímací proces ohromne veľa práce.

Čo radíte tým, ktorí sa nevedia vôbec rozhodnúť?

Je dobré si utriediť, či sú typ na akademické vzdelávanie alebo typ, ktorý rád pracuje na konkrétnych projektoch. Ak sa niekto naozaj nevie rozhodnúť, sú univerzity, kde si prvé tri roky môžu vyberať z rôznych predmetov a to ich potom navedie na odbor, na ktorý sa zamerajú.

Existuje už množstvo alternatív, vyberie si každý. Pozeráme sa, aké má človek záujmy, zručnosti, máme dotazníky, na základe ktorých im online portál navrhne, aké profesie a smery by mohli byť pre nich vhodné. Potom sa o tom rozprávame, čo ich na tom prekvapilo, čo sa im zdá trefné, čo im nesedí.

Na základe preferencií sa pozeráme najskôr na kariérne možnosti a potom na študijné. Snažíme sa študentovi ozrejmiť, aké má možnosti a čo mu dá po rokoch štúdia najlepšie možnosti želaného zamestnania.

Michael Čurpek
Študoval vo Veľkej Británii globálne štúdiá so španielčinou, po bakalárskom štúdiu začal cestovať a diaľkovo vyštudoval magisterské štúdium v odbore medzinárodného vzdelávania. Dva roky pôsobil v Thajsku, neskôr päť rokov ako poradca na strednej škole v Peru, potom sa rozhodol vrátiť do Európy. Na Slovensku je tri roky. V Leaf Academy spolupracoval na programe pomoci študentom v posledných dvoch ročníkoch v oblasti kariérneho a univerzitného poradenstva, či podpore tých, ktorí si chcú zobrať „gap year“.

Na súkromných stredných školách je už v rozvrhu zahrnuté rozhodovanie o budúcej kariére, to napríklad na štátnych školách nevidím. Aspoň u nás, hoci viem, že v krajinách ako Kanada, Hongkong, Singapur, Nový Zéland, Veľká Británia sa teraz kladie veľký dôraz na to, aby študenti mali nielen prístup k relevantným informáciám, ale aj ku kariérnemu poradenstvu. Majú to v učebných osnovách.

Študovať online či čakať?

V čom sú slovenskí študenti v zahraničí konkurencieschopní a v čom menej?

Všeobecne, ak dobre ovládajú angličtinu a majú dobré výsledky vo zvolenom odbore, nemávajú problém sa dostať na univerzity.

Reklama

V USA im môže okrem dobrých výsledkov pomôcť, ak pochádzajú z horších pomerov či museli prekonať nejaké prekážky. Tam majú viac holistický pohľad na človeka.

V Európe sú rozhodujúce známky. Ak človek absolvuje gymnázium a má ich solídne, väčšinou nemá problém byť prijatý na vysokú školu.

Keby sme to mali zhrnúť, aké sú vaše odporúčania pre končiacich stredoškolákov?

Veľa študentov bude rozmýšľať, čo je lepšie. Ak bude pandémia pokračovať, zamyslia sa, či nie je lepšie zobrať si jeden rok oddychu od online vzdelávania. Z môjho pohľadu je teraz riskantnejšie čakať. Čo sa týka možností zamestnania, ideme do recesie a pracovných ponúk nebude veľa.

Aj ďalej budú trvať obmedzenia pohybu, takže ak si študent myslí, že rok využije na cestovanie, môže to byť ťažké. Ak si teda vyberie „gap year“, je veľká šanca, že ho strávi doma. Nebude mať zrejme veľa možností, ako si rozvíjať talent, získavať nové skúsenosti, cestovať, spoznávať ľudí.

Celý rozhovor vyšiel vo februárovom vydaní magazínu Forbes.

S Michaelom Čurpekom sa rozprávala Tatiana Vavrová.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?