Premiér Robert Fico sľúbil pre tento rok zvýšiť daňový bonus a od budúceho roku zaviesť bonifikáciu úrokov. Týkať by sa to malo širokého okruhu dlžníkov.
Tento a budúci rok bude končiť fixácia sadzby zhruba 700-tisíc ľuďom. Prirodzene, znamená to pre nich zvýšenie splátok.
Analýzu toho, o koľko a komu sa budú hypotéky zdražovať, zverejnila nedávno Národná banka Slovenska. Odhadla, že vážnejší problém by mohlo mať zhruba 1,5 percenta populácie. Rast sadzieb je preto podľa nej skôr politická téma.
Dokazuje to aj fakt, že niektorí politici si z hypoték urobili volebnú agendu. Sľúbili dotovanie úrokov a poukazujú na nenásytné banky. Podrobnosti plánu sa aktuálne dostali na verejnosť. Premiér Robert Fico ich oznámil v súkromnom víkendovom videu.
Zvýšenie daňového bonusu
Vyplýva z neho, že tento rok by mal štát podporiť hypotekárnych dlžníkov formou daňového bonusu. Ten funguje už aj dnes.
Bonus však môže dosiahnuť najviac štyristo eur ročne. O úroky v tejto hodnote si môžu dlžníci znížiť svoju daňovú povinnosť. Po novom by to malo byť oveľa viac, a to až 1 800 eur.
Daňový bonus je v súčasnosti vyhradený pre presne definovanú skupinu ľudí. Podmienkou je vek do 35 rokov a príjem do 1,3 násobku priemernej mzdy na Slovensku, čo je pre tento rok 1 695,20 eura.
Úľava sa okrem toho vzťahuje len na úroky zo sumy úveru do 50-tisíc eur a odpočítať si je možné len 50 percent zo zaplatených úrokov.
Súčasné nastavenie je tak vyslovene sociálne. Sleduje podporu menej zarábajúcich a mladších dlžníkov. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou zmení.
„V skrátenom legislatívnom konaní rozhodneme o bonuse za rok 2023 vo výške až do 1 800 eur ľuďom, ktorým v priebehu tohto roka došli pozdravy od bánk o výraznom náraste úrokov pri hypotekárnych úveroch,“ oznámil Fico.
Zľava: Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková a predseda vlády SR Robert Fico počas rokovania 2. schôdze vlády SR. Bratislava, 2. november 2023. Foto: SITA/Diana Černak
Zľava: Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková a predseda vlády Robert Fico. Foto: SITA/Diana Černak
Od budúceho roka bonifikácia hypoték
Následne má od budúceho roku daňový bonus nahradiť bonifikácia úrokov. V tom prípade by už ľudia dostávali dotáciu zo štátneho rozpočtu.
Fico pred voľbami pochvaľoval systém bonifikácie, ktorý fungoval do roku 2017. Premietal sa priamo do mesačných splátok.
Štát uhrádzal z úrokovej sadzby dve percentá a banka jedno. Dovedna tak podpora predstavovala tri percentá. Takto by to malo podľa Fica fungovať aj teraz. Na webe jeho strany je dokonca kalkulačka na výpočet štátnej bonifikácie.
Aj tá však mala v minulosti sociálny charakter. Bola určená mladým a málo zarábajúcim. Avizované parametre však naznačujú, že aj to by sa malo meniť.
„Existuje debata o sprístupnení tohto nástroja aj dlžníkom nad 35 rokov,“ hovorí audit manager v spoločnosti Mazars Marek Šlesár.
„Z medializovaných vyjadrení je možné pochopiť, že výška úveru podliehajúca bonifikácii by mohla byť vyššia ako predchádzajúcich 50-tisíc eur,“ dodáva.
Bonifikácia je pre dlžníkov výhodnejšia ako daňový bonus. Znižuje totiž splátky priamo pri ich platbe.
Daňový bonus je možné si nárokovať len raz ročne pri podávaní priznania a týka sa len tých, ktorí taxu aspoň v takejto výške platia.
„Bonifikácia bude mať na rozdiel od úpravy súčasného bonusu okamžitý vplyv na peňažné toky domácnosti,“ hovorí Šlesár.
Riešenie neexistujúceho problému
Odborníci nepokladajú dotovanie hypoték za správny krok. „Ide o nákladný spôsob riešenia problému, ktorý aktuálne v podstate neexistuje,“ konštatuje finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Vysvetľuje, že od začiatku minulého roka síce úroky vzrástli, percento nesplácaných úverov však zostalo nízke, „aj keď desaťtisíce ľudí čelia zvýšeným úrokovým sadzbám,“ dopĺňa.
Analytik pripomína, že len zhruba jedno percento dlžníkov by podľa NBS mohlo mať vážnejšie problémy so splácaním.
„Pôjde pravdepodobne najmä o mladých ľudí s napätým rozpočtom, na začiatku kariéry, ktorí si kúpili drahšiu nehnuteľnosť,“ hovorí.
Tí majú podľa neho k dispozícii štandardné nástroje na riešenie problémov s vysokými splátkami.
„Dlžníci, ktorí si zobrali hypotéku, museli splniť kritéria banky na jej poskytnutie, aj to, či budú schopní splácať úver aj v prípade nárastu úrokových sadzieb. Iba takíto klienti úver získali,“ dodáva Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Lepšie možnosti ako zasiahnuť
Medzi štandardné nástroje, ktoré banky pri dlžníkoch v ťažkosti využívajú, patrí predĺženie splatnosti úveru či dočasný odklad splátok. Ak splácať nevládze len okrajová časť ľudí, plošná pomoc je príliš drahá.
Búlik pripomína výpočet Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého by každé percento štátnej bonifikácie znamenalo náklady vo výške približne štyristo miliónov eur z verejných zdrojov. „V momentálnej zlej situácii verejných financií je to absurdný krok,” konštatuje Hallová.
Štát by sa mal podľa nej zamerať na podporu zraniteľných skupín obyvateľstva a pomoc cieliť cez jednoduché a jasné opatrenia, napríklad zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane.
„Tým by umožnil najnižšie zarábajúcim zamestnancom platiť nižšie dane a ľuďom by zostal v čistom vyšší príjem. Išlo by o cielenú podporu pre ľudí, ktorí to potrebujú najviac. Na realizáciu je potrebná jedna zmena v zákone a nie celá administratívna plejáda opatrení a byrokracie,“ konštatuje odborníčka.
Podľa Búlika je plošné dotovanie nespravodlivé voči väčšine daňovníkov, ktorí úver na bývanie nemajú.
Aj on pokladá štandardné nástroje za dostatočné. Ďalšou možnosťou je podľa neho predaj drahšej nehnuteľnosti a nájdenie si lacnejšieho bývania.
Koho sa podpora bude týkať
„Zatiaľ nie je jasné, ako vláda plánuje definovať skupinu ľudí s vysokými úrokmi, ktorým chce daňový bonus poskytnúť, ani to, v akej výške bude,“ hovorí Búlik. „Taktiež nie je jasné, či vláda stanoví hranicu úrokovej sadzby, od ktorej bude daňový bonus uplatniteľný,“ dodáva analytik.
Šlesár predpokladá, že podmienka maximálneho príjmu zostane zachovaná, no pripúšťa, že sa zvýši.
Ak by daňový bonus stúpol zo súčasných štyristo na 1 800 eur, pomohol by pri súčasnom nastavení systému podpory dlžníkom, ktorý ročne zaplatia na úrokoch viac ako 3 600 eur.
Ak by sadzba úverov dosahovala päť percent, išlo by o úver so zostatkom 75-tisíc eur. Priemerný zostatok hypoték, ktorým tento rok končí fixácia, dosahuje podľa štatistík NBS 45-tisíc eur.
Obe formy pomoci by sa mali vzťahovať na zamestnancov aj na samostatné zárobkovo činné osoby. Dotácia hypoték by sa podľa Ficovho videa mala týkať len tých, ktorým fixácia končí v tomto a budúcich rokoch.
