František Hodorovský bol v slovenských médiách dlho označovaný za „muža bez tváre“. Vyhýbal sa medializácii a napriek účasti na veľkých biznisoch dbal na to, aby nebol spájaný so žiadnymi záujmovými kruhmi a politikmi. V ústraní sa snaží stáť naďalej, no firemné databázy ukazujú veľkosť jeho podnikateľského impéria.
Jeho meno figuruje pri 62 subjektoch, pričom ako konečný užívateľ výhod je vedený v ôsmich firmách. Mohlo by sa zdať, že tu nejde o rozsiahle priame vlastníctvo aktív. Týchto osem firiem však operuje so sumárnymi aktívami 450 miliónov eur, pričom v piatich firmách s aktívami približne štyristo miliónov eur drží Hodorovský viac ako dvojtretinový podiel.
Od privatizácie po turizmus
Obchodné registre, účtovné závierky a väzbové mapy ukazujú, že Hodorovský nie je mužom minulosti spojeným s privatizáciou, ale že je stále prítomný v lukratívnych firmách, tatranskom turizme, hoteloch, realitách či energetike. Príbeh jeho začiatkov však predsa len pripomína obligátne slovenské oligarchické klišé o manažérovi z čias Vladimíra Mečiara.
František Hodorovský vyštudoval obchodný manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 1993 pôsobil ako ekonomický riaditeľ Západoslovenských nábytkárskych závodov a o rok neskôr ho vláda Jozefa Moravčíka vymenovala za šéfa Správy štátnych hmotných rezerv. Tam zotrval až do nástupu tretej vlády Vladimíra Mečiara, keď sa presunul do štruktúr Slovenskej kreditnej banky.
