Slovensko má vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov. Ich počet sa za ostatných desať rokov zvýšil z 84 tisíc na takmer 110 tisíc.
Keďže živnostníci odvádzali za prvý rok z celkovej ceny práce šesťnásobne nižšie daňovo-odvodové platby a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky činnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov.
Zároveň to výrazne negatívne ovplyvní budúce dôchodky živnostníkov. Upozornil na to v aktuálnej analýze Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Kto je fiktívny živnostník
Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce.
Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) najvyšší podiel tých, ktorí mali jedného klienta (SR 23 %, priemer EÚ 8,4 %).
Nízky vymeriavací základ
Počet fiktívnych živností narástol podľa úradu v roku 2017 najmä po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 percent ich dosiahnutých príjmov.
Každý rok pritom podľa údajov Sociálnej poistovne rastie podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, zo 72 percent v roku 2017 na viac ako 81 percent v roku 2021.
Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší, zdôraznil NKÚ.
Minimálny dôchodok
„Dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec,“ upozornil predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Zároveň sa súvisiace daňové výpadky premietajú aj do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samosprávam na plnenie základných povinností voči občanom.
Súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku je nastavený v neprospech pracovných pomerov, upozornili analytici NKÚ. Je preto podľa nich nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, pri zohľadnení osobitosti nákladov živnostníka.
Úprava Zákonníka práce
Podľa šéfa NKÚ by mali budúca vláda aj parlament zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu.
„Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu neštandardne zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce,“ dodal Andrassy.
