Aký je rozdiel medzi šperkami, ktoré majú dušu a vlastný príbeh, a tými, ktoré denne míňame vo výkladoch zvučných značiek? Nataša Štefunková patrí k tvorcom, ktorí veria, že šperk nemá byť len estetickým doplnkom.
V jej svete je šperk nositeľom spomienok, emócií a momentov s hodnotou, ktorá presahuje materiál. Každý kúsok vzniká ručne, s dôrazom na detail a výber unikátnych kameňov, kovov aj spôsobov ich spracovania. No ešte dôležitejšie je to, čo do nich vkladá neviditeľne: význam pre ich nositeľky.
Keď si sadáme v jej ateliéri na bratislavských Palisádach, rozpráva mi príbeh o objednávke pre klienta, ktorý chcel pre manželku vytvoriť niečo absolútne jedinečné. Do jemného náhrdelníka z 18-karátového bieleho zlata zakomponovala malý plochý kamienok z pláže. Ten, ktorý si pár priniesol zo spoločnej dovolenky. Vedľa neho osadila veľký briliant. Kontrast prostého kamienka a vzácneho drahokamu vytvoril klenot, ktorého hodnota nie je merateľná.
„To sú presne šperky, ktoré ma bavia. Človek mi prinesie kamienok z dovolenky alebo mi porozpráva svoj životný príbeh a ja ho pretavím do náramku, prsteňa alebo prívesku. Tá pani bude mať niečo, čo nebude mať nikto iný na svete.“
Cit pre pretavenie príbehu do drobného detailu nezískala zo dňa na deň. Nataša nepochádza zo sveta zlatníctva, jej cesta sa začala pri scénografii a kostýmovom výtvarníctve na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Keramiku a porcelán študovala na Škole umeleckého priemyslu, práve tam vznikali jej prvé autorské šperky.
Zo zvyškov materiálov, intuitívne, hravo, bez veľkých plánov. Počas rokov na VŠMU si začala uvedomovať, že ju najviac fascinujú detaily. „Vždy ma bavilo vytvárať niečo malé, osobné a precízne. Aj keď som robila scénografiu, neustále som utekala k detailu,“ opisuje dnes s úsmevom.
Postupne prišiel moment, keď šperky chcela posunúť do profesionálnej roviny a dať im vlastný priestor.
Preto si spravila nadstavbové štúdium šperku na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Weisslechnera. Keď o tvorbe rozpráva, nepôsobí ako niekto, kto opisuje prácu. Skôr ako človek, ktorý hovorí o priestore, v ktorom sa dokáže úplne stíšiť. „Keď mám v sebe nejaké napätie a sadnem si za stôl, príde upokojenie. Robí mi to obrovskú radosť. Je to niečo, pri čom som sama sebou.“ Z tejto prirodzenosti neskôr vznikla aj jej vlastná značka bez komplikovaných konceptov či marketingových kalkulácií. Jednoducho niesla jej meno – Nataša Štefunková.
„Pre mňa nebolo nič prirodzenejšie, ako nazvať značku po sebe. Tie šperky vznikajú zo srdca. Sú veľmi osobné a mám pocit, že si za nimi dokážem stáť,“ hovorí. Možno aj preto jej tvorba nepôsobí ako produkt, ale ako predĺženie človeka, ktorý ju vytvára. Práve v tom vidí najväčší rozdiel medzi autorským šperkom a masovou produkciou luxusných značiek. Nie je to len o materiáli alebo o cene, ale o hodnote, ktorá vzniká procesom tvorby, myšlienkou a jedinečnosťou konkrétneho kusu. „Je to vlastne malá socha alebo malá architektúra. Ako existuje jedna originálna maľba, aj autorský šperk je často jediný a neopakovateľný.“
Práve neopakovateľnosť je pre ňu kľúčová. Každý kameň, perla či kov v sebe nesú inú energiu, textúru a emóciu. Materiály preto nehľadá iba v katalógoch dodávateľov, ale aj počas ciest a na miestach, ktoré ju inšpirujú. Na cestách po svete si sama vyberá kamene, ktoré ju niečím priťahujú, ešte skôr, než by vedela, čo z nich vznikne.
„Niekedy ma kameň osloví sám. A potom sa okolo neho začne prirodzene rodiť celý šperk,“ vysvetľuje. K zlatu, perlám a akvamarínu má najbližšie. Fascinuje ju ich jemnosť, čistota aj schopnosť pôsobiť elegantne a zároveň veľmi prirodzene.
Doplnky silných žien
Jedinečnosť jej tvorby si postupne našla aj mimoriadne zaujímavú klientelu. Jej autorské kúsky dnes nosí Christine Lagarde, prezidentka Európskej centrálnej banky, ktorá od nej vlastní dva šperky. Štefunková spomína najmä na chvíľu, keď jej druhú objednávku mohla odovzdať osobne počas návštevy Bratislavy. „Je to žena, ktorá ma fascinuje svojím poslaním aj tým, ako vystupuje. Krásne sa oblieka, má skvelý vkus a vyzná sa v dobrých šperkoch. Nikdy by mi nenapadlo, že raz bude nosiť práve moje.“
Najsilnejší okamih prišiel spontánne: keď jej osobne odovzdávala brošňu, Lagarde si okamžite odopla šperk, ktorý mala pripnutý na saku, a bez váhania si nasadila nový. Dodala, že predchádzajúci kúsok od nej nosí veľmi rada. To potvrdzujú aj fotografie z médií. Počas mnohých dôležitých rokovaní mávala svetová finančníčka na sebe šperk vyrobený v srdci Bratislavy.
Ďalšou výraznou ženou, ktorá si obľúbila jej tvorbu, je bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Počas funkčného obdobia nosila Štefunkovej autorské šperky pravidelne, mnohé vznikali na mieru rovnako precízne a citlivo ako jej šaty. Každý kúsok musel niesť určitý význam, no zároveň rešpektovať diplomatický protokol a charakter udalostí, ktoré prezidentka absolvovala.
Jedným z najvýraznejších šperkov bola brošňa s motívom olivovej ratolesti, ktorú mala prezidentka pripnutú počas návštevy pápeža vo Vatikáne.
„Rozhodla som sa pre tento motív z dvoch dôvodov. Oliva sa prirodzene spája s Talianskom, kam prezidentka cestovala, a zároveň symbolizuje mier, ktorý som chcela v tom období zdôrazniť, pretože svet sa už začínal polarizovať,“ vysvetľuje Štefunková. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že šperk môže byť oveľa viac než vizuálny detail. Môže niesť postoj, náladu doby aj tichý odkaz, ktorý človek nemusí vysloviť slovami.
Nenápadný luxus
Keď sa rozprávame o postavení autorského šperku na Slovensku, Štefunková hovorí, že vníma postupnú zmenu. Ľudia čoraz viac vyhľadávajú veci, ktoré vznikajú ručne a nesú nápis „made in Slovakia“. Zároveň otvorene priznáva, že v porovnaní s Českom, kde vytvorila odvážne šperky pre Luciu Bílu, je slovenská dizajnérska scéna stále o niečo mladšia a opatrnejšia.
Mnohí zákazníci inklinujú k svetovým luxusným značkám alebo k šperkom, ktorých estetika evokuje známe módne domy. Keď si chcú dopriať niečo reprezentatívnejšie, siahnu po tejto forme „jasne čitateľného luxusu“.
Autorský šperk si vyžaduje iný spôsob premýšľania. Je menej o statuse, ale viac o osobnosti. Menej o logu, viac o vzťahu ku konkrétnemu predmetu. Napriek tomu si Štefunková okolo svojej tvorby postupne vybudovala silnú klientelu, ktorá sa vracia opakovane – ľudí, ktorí nehľadajú masovosť ani trend, ale originalitu a pocit, že nosia niečo, čo bolo vytvorené iba pre nich.
Čísla verzus umenie
Ak by mala Nataša Štefunková pomenovať svoju najväčšiu slabinu, nehovorí o tvorbe ani o kreativite. So smiechom priznáva, že jej Achillovou pätou boli vždy biznis, cenotvorba, tabuľky či nastavovanie ekonomiky značky. Všetko to, bez čoho síce umenie vzniknúť môže, no značka dlhodobo fungovať nedokáže.
Aj to je realita autorskej tvorby, o ktorej sa hovorí menej. Nestačí vytvárať krásne veci, je potrebné naučiť sa postaviť svoju prácu aj ekonomicky, aby značka nestála iba na nadšení, ale dokázala byť stabilná a udržateľná. Štefunková otvorene hovorí, že práve toto ju v škole nikto neučil. Počas štúdia získala remeslo, cit pre materiál aj umelecký prístup k tvorbe, no nikto jej nevysvetlil, ako správne nastaviť cenu vlastnej práce a ako do nej premietnuť hodiny sústredenia, skúsenosti, nákup materiálu či samotnú hodnotu originality. Preto trvalo určitý čas, kým sa jej značka dostala do bodu, v ktorom začala fungovať nielen kreatívne, ale aj ekonomicky.
„Mnoho ľudí si myslí, že keď moje šperky nosila prezidentka, všetko sa predáva samo. No nie je to tak.“ Štefunková to hovorí s úsmevom a zároveň veľmi realisticky. To, že jej tvorbu nosia známe ženy a političky, prinieslo zviditeľnenie. Nie však lavínu objednávok ani okamžitý úspech.
Jej značka rastie udržateľne. Prirodzene. Cez dôveru, osobné odporúčania či na módnych prehliadkach a, samozrejme, na Instagrame. Nové zákazníčky sa najčastejšie objavia vďaka tomu, že zbadajú jej šperk na žene zo svojho okolia. Na kamarátke, kolegyni či známej. A až potom začnú pátrať po tom, kto ho vytvoril. „Môj marketing funguje tradične – ústnym podaním,“ uzatvára so smiechom.
V čase sociálnych sietí, trendov a okamžitej spotreby takýto spôsob budovania značky pôsobí takmer starosvetsky. Dnes dokáže značka vyrásť raketovou rýchlosťou vďaka správnemu videu alebo algoritmu. Remeselníci, ktorí sa rozhodnú tvoriť pomaly, ručne a poctivo, sú preto často v nevýhode. Lenže práve v tom sa skrýva ich sila.
Ľudia, ktorí vyhľadávajú autorské šperky, väčšinou nepotrebujú vlastniť veľké množstvo vecí. Záleží im na tom, aby mali niečo originálne, osobné a nadčasové. Preto k Nataši Štefunkovej prichádzajú klienti so starými rodinnými šperkami, ktoré si nechávajú prerobiť. Niektoré kúsky sa roztavia a vzniknú z nich nové. No ak má šperk zaujímavý charakter, odmieta ho zničiť a radšej ho citlivo pretvorí tak, aby zostal zachovaný jeho príbeh a zároveň sa prirodzene spojil s novou majiteľkou.
Iní zákazníci si najskôr nechajú navrhnúť šperk a postupne si odkladajú peniaze na jeho výrobu. Aj to je podľa nej dôkaz, že hodnota vecí sa pre mnohých opäť mení. A možno práve v tom spočíva najväčšia sila poctivej tvorby. Nech je doba akokoľvek rýchla, autentická práca nestráca hodnotu. Môže sa na chvíľu stratiť v hluku trendov a masovej výroby, no vždy si nájde ľudí, ktorí ocenia veci vytvorené vďaka trpezlivosti, remeslu a so skutočným zámerom. Najzaujímavejšie veci zvyčajne nevznikajú narýchlo. Potrebujú čas a sústredenosť. A niekedy celé hodiny a týždne práce pri šperkárskom stole.
