Ázijská metropola s mrazmi, ktoré pripomínajú Sibír. Zima však nie je prekážkou, práve naopak. Pod snehom Soul odhaľuje svoju pravú tvár. Tam, kde sa končí hranica pohodlia, sa začína autentická lekcia z kórejskej disciplíny a štýlu.
Juhokórejská metropola je zvyčajne spájaná s letným ruchom, nekonečnými radmi pri palácoch dynastie Čoson, preplnenými kaviarňami a vizuálne presýtenými ulicami. V zimnom období sa tento obraz zásadne mení. Turistický tlak ustupuje, historické paláce ako Gyeongbokgung či Changgyeonggung sa vyprázdňujú a mesto získava pokoj, ktorý v hlavnej sezóne prakticky neexistuje.
Práve v tomto kontraste – medzi kráľovskou tradíciou 14. storočia a hypermodernou metropolou 21. storočia – sa Soul ukazuje v podobe, ktorú bežná sezóna často prekryje.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
„Sme otvorení.“ Zaženie moje badateľné sklamanie nenápadný strážnik pri pohľade na ľudoprázdny komplex paláca Changgyeonggung. UNESCO pamiatka je jedným z piatich veľkolepých palácov, ktoré na začiatku 15. storočia dali postaviť králi dynastie Čoson. Podľa údajov Kórejskej organizácie cestovného ruchu (KTO) Soul navštívi v letných mesiacoch priemerne 1,82 milióna ľudí, čo je takmer o 30 percent viac než v zime. Kým v lete strácate čas v nekonečných radoch na lístky a na každej snímke sa vám vyníma hŕba selfie tyčí, v chladných mesiacoch sa tento vizuálny šum vytráca a vládne tu posvätné ticho. Naozaj sa cítim, akoby mi to tu patrilo.
V hlavnej sále paláca Myeongjeongjeon sa za kráľovským trónom vyníma nástenná maľba Irworobongdo. „Slnko predstavuje kráľa a Mesiac kráľovnú,“ vysvetľuje sprievodca. Na rozdiel od mnohých západných pohľadov, v ktorých sú deň a noc oddelené, tu sa energie jin a jang objavujú súčasne. V tomto bode stále ani len netuším, koľko ďalších podobných kontrastov ma ešte čaká. „Je to na náznak večnej, neochvejnej rovnováhy a poriadku vo vesmíre,“ dodáva. Sama by som to nepovedala lepšie. Presne to tu teraz cítiť v každom priestore.
Vo vzdialenosti sotva 25 minút chôdze sa nachádza Gyeongbokgung, jeden z hlavných symbolov Soulu i juhokórejskej odolnosti a identity. Tento najväčší palác postavený v roku 1395 sa po rýchlom vyhľadaní „čo vidieť v Soule“ objavuje na vrchole väčšiny zoznamov. Napriek tomu ma obklopuje len hŕstka turistov. Je mi jasné, že cestovať mimo sezóny sa rozhodne oplatí. Ak si z okolitých kostýmových obchodov prenajmete hanbok, tradičný kórejský odev bez vreciek, nielenže sami na vlastnej koži pocítite dotyk histórie, ale nemusíte ani platiť za vstup do paláca.
Mňa však zaujíma vstupná brána s názvom Gwanghwamun, pred ktorou sa na nádvorí paláca postupne zhlukujú nedočkaví diváci. Každý deň od 10. a 14. hodiny prebieha ceremoniálna výmena stráží. To, čo sa v lete môže zdať ako divadelné predstavenie a lepidlo na turistov, vám v teplote pod bodom mrazu ponúka ten istý pocit, ktorý mal obyvateľ ázijského tigra pred päťsto rokmi.
Chyba v matrixe?
Nie, len stojíte zoči-voči asi najvýraznejšiemu kontrastu mesta: kráľovská tradícia zo 14. storočia a hypermoderný chaos 21. storočia. V popredí máte nehybnú a disciplinovanú stráž odetú v pestrofarebných tradičných uniformách a rytmické bubnovanie. V pozadí sa týčia mrakodrapy, počuť trúbenie áut, blikajú digitálne bilbordy a hmýria sa uponáhľaní obyvatelia v tmavých zimných kabátoch.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
Podľa telefónu je „len“ –12 stupňov, no ja dám ruku do ohňa, že je chladnejšie. Útočisko preto hľadám v útrobách vykúrených a útulných kaviarní. Nie, ešte neblúznim z toľkej zimy, naozaj sú doslova na každom rohu. Podľa údajov mestskej samosprávy v Soule prekročil počet registrovaných kaviarní hranicu 20-tisíc, čo predstavuje hustotu 34 kaviarní na štvorcový kilometer. V niektorých štvrtiach je ich dokonca viac ako obchodov s miešaným tovarom, a to už je čo povedať. Hoci má Soul viac pobočiek Starbucks ako ktorékoľvek iné mesto, 90 percent kaviarní tvoria nezávislé podniky alebo malé miestne franšízy.
Poznáte tých ľudí, ktorí radi zverejňujú fotky z kaviarní na Instagrame? Tejto davovej psychóze podľahnete aj vy. Štvrť Seongsu-dong, nazývaná aj Brooklyn Soulu, bola kedysi priemyselnou oblasťou a dnes je epicentrom tých najtrendovejších kaviarní v prerobených továrňach a skladoch. A to najlepšie? V zime nemusíte čakať 30 až 60 minút na voľný stôl.
Už len vidina teplého nápoja ma okamžite zahrieva pri srdci. Objednám si americano a po chvíli mi čašník strčí do ruky ľadový nápoj. Od údivu stuhnem na ľad aj ja.
„Aj keby umrzli na smrť“
Je doslovný preklad kórejského slova eoljuka, ktoré označuje prívržencov ľadového americana. Tento trend prudko nabral na popularite najmä potom, ako sa na verejnosti začali s ľadovým americanom v ruke objavovať hviezdy K-popu a K-drámy. Je to každého prvá a prirodzená voľba. Nezáleží na tom, že sa vonku ľuďom parí z úst. Ak chcem sŕkať teplú kávu, musím o ňu vyslovene požiadať, poučil ma obsluhujúci.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
Okrem toho, v Južnej Kórei sa nezaháľa. Od donášky jedál cez vysokorýchlostný internet po speed dating, každý sa ponáhľa. Káva so sebou sa, prirodzene, stala účinným zdrojom kofeínu a ideálnym riešením pre pali-pali (rýchlo-rýchlo, poznámka redakcie) kórejskú kultúru. Z obyčajného nápoja sa dokonca etablovala na súčasť outfitov.
Kým v jednej ruke Kórejčania zvierajú pohár so slamkou, v tej druhej stískajú telefón. Každý takmer bez výnimky civie do svojho smartfónu. V metre, v kaviarňach, dokonca aj na priechodoch. Možno si teraz kladiete otázku: „Nie je to, preboha, nebezpečné?“
Nuž, táto krajina myslí na všetko. V záujme ochrany takzvaných smombies (zombíkov so smartfónmi, poznámka redakcie) vybavila infraštruktúru miest LED zemnými semaformi, ktoré podobne ako tie štandardné, signalizujú červené a zelené svetlo, akurát priamo pod vaším nosom.
Takže len ťažko tu niekomu padnete do oka. Nemajte im to však za zlé. Hája tým totiž svoje „základné telekomunikačné právo“, ktorým je prístup k internetu. Juhokórejská vláda to dokonca zoficiálnila v apríli 2026 a občanom poskytla bezplatný núdzový dátový balík, aby už nikto viac nemusel byť ani na sekundu odrezaný od svojho digitalizovaného života. Stačí vám aplikácia KakaoTalk a môžete posielať správy priateľom, zavolať si taxík, zaplatiť za nákup, poslať kvety mame na narodeniny či si skontrolovať stav svojho bankového účtu alebo akciového portfólia.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
Miesto, kde počuť aj muchu
Neviem, či som niekedy v živote videla lepšie organizovanú podzemnú dopravu. Okrem bezchybnej čistoty, nespornej rýchlosti, jasných označení a nepretržitého pripojenia na internet ma najviac šokovali spoločenská etiketa a disciplína Kórejčanov. Nie je prekvapujúce, že vďaka aplikácii presne viete, kam sa máte postaviť, aby ste nastúpili do menej zaľudneného vagóna. Kríženie ciest, strkanie sa a predieranie sa lakťami u Kórejčanov nepatria do režimu dňa. Čaká sa prísne v dvoch radoch po stranách, aby mohli ľudia najskôr vystúpiť a ďalší nastúpiť. Keby ste si sadli na ružové miesta určené pre tehotné ženy alebo na tie pre staršie osoby, domáci by zdvihli hlavy od obrazoviek telefónov a ukrižovali by vás pohľadom. Aj hlasné telefonovanie alebo prehrávanie hudby bez slúchadiel sú v Soule spoločenským tabu.
Štýl je vždy na prvom mieste
Medzi Kórejčanmi nevynikám len blond vlasmi, ale aj svojím úbohým zmyslom pre estetiku. Obyvatelia Soulu vyzerajú ako vystrihnutí z módnych časopisov. Ich zimným brnením je long padding – čierne páperové bundy siahajúce až po členky, pod ktorými sa skrývajú najnovšie módne trendy a heat-tech termooblečenie.
Ja som na rozdiel od nich odetá od hlavy po päty bez ladu a skladu celým obsahom svojho kufra. Mínusovým teplotám odolávam niekoľkými vrstvami oblečenia. Žiaľ, neúspešne. „Vo vreckách tiež nosíme hrejivé vankúšiky – buď klasické chemické, ktoré len potrasieš, alebo nabíjacie cez USB. Tie sú super, lebo ti v tej zime dobijú aj telefón,“ vysvetľuje mi recepčná v hoteli, keď sa zúfalo dožadujem vysvetlenia ich nadľudskej odolnosti voči zime a cennej rady na prežitie.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
„Prečo si nedajú aspoň čiapku?“ vŕta mi celý čas v hlave. V kórejskej kultúre je upravený zovňajšok prejavom rešpektu k ostatným. Prísť na stretnutie s elektrizujúcimi vlasmi by bolo spoločenské faux pas. Veria, že krása prináša lepšie pracovné príležitosti a vyjadruje spoločenský status. Fotografie na životopisoch tu nie sú možnosťou, ale takmer pravidlom.
V dôsledku tohto prehnaného perfekcionizmu si Južná Kórea vyslúžila prvé miesto s najvyšším počtom plastických operácií na svete. A ja som si naivne myslela, že je to tou skvelou kórejskou kozmetikou. Jedným z populárnych zákrokov je napríklad zväčšovanie ušných lalôčikov. V kórejskej kultúre sú takzvané uši Budhu vnímané ako symbol dlhovekosti a bohatstva, pretože „zachytávajú“ peniaze. Ak vám teda v detstve odstávali uši, tu by ste presahovali štandardy krásy. Nehovoriac o tom, že vďaka tejto úprave pôsobí tvár opticky menšie. „Máš malú tvár“ je totiž v Kórei tým najkrajším komplimentom. V podstate to znamená, že vyzeráte dobre.
Napriek všetkej tej fanatickej snahe vyzerať za každú cenu čo najlepšie, vidíte mnohokrát na bilbordoch a v reklamách namiesto ľudí kreslené postavičky. Soul skrátka miluje maskotov. Každá štvrť má svoju personifikovanú podobizeň. Ak si máte zapamätať len jedného z toho nespočetného množstva, nech je to Hechi. Je maskotom mestskej samosprávy a ochrancom spravodlivosti a bezpečnosti. Vďaka nemu sa všetky byrokratické záležitosti zdajú o čosi prijateľnejšie. Lebo kto by odmietol platiť dane, ak vám ich pripomína roztomilá ružová bytosť so širokým úsmevom na tvári. Aj v metre vidíte postavičky na samotných lístkoch alebo na plagátoch, ktoré vás učia, ako sa máte v tomto dopravnom prostriedku správať.
Denis Celiac, Silvia Kúdelová
No táto posadnutosť je najviac vyhrotená pri hviezdach K-popu. Ani im nechýbajú plyšové zvieracie podoby. Môžete si ich kúpiť v obchodoch s K-pop tovarom v štvrtiach Myeongdong, Hongdae a Gangnam. V Soule je bežné vidieť dospelú ženu v biznis outfite, ktorej sa na kabelke renomovanej značky za päťtisíc eur pohojdáva malá plyšová kľúčenka. Tento milý trend je miliardovým biznisom, ktorý prepisuje pravidlá kórejského maloobchodu. Nie je to detinské? „Je to spôsob, ako mať kúsok svojho idola doma, aj keď je práve na turné alebo v armáde,“ uvádza veci na pravú mieru predavač v K-pop obchode, ktorý v tomto roku otvoril svoju tretiu predajňu. Zdá sa, že v tejto krajine so silným spoločenským nátlakom a bezfarebnou uniformitou je malá farebná plyšová kľúčenka iba výkrik po pozornosti. Jediný spôsob, ako vyjadriť kúsok svojej osobnosti a vymaniť sa z davu. A verte mi, že v tej hŕbe čiernych kabátov je to prvé, čo si všimnete.
Nielen láska, ale aj teplo ide cez žalúdok
Tráviť nadmerný čas na trhoch zahalená výparmi z bravčového vývaru ma uspokojuje presne z toho istého dôvodu ako domácich obyvateľov: predstavujú bezplatný zdroj tepla. Na najznámejšom trhu Gwangjang vám ajjuma (staršie ženy, poznámka redakcie) pred očami s láskou pripravia a naservírujú to pravé z pouličného stravovania, až máte pocit, že ste sa ocitli za stolom pravej kórejskej rodiny.
Ak sa ponáhľate, vezmite si do ruky bindaetteok (chrumkavé hrubé placky z fazule mungo), mayak gimbap (malé ryžové rolky plnené mrkvou, reďkovkou a špenátom), gyeranppang (chlebík z nadýchaného cesta s vajíčkom, skvelý zdroj bielkovín) alebo môj absolútny favorit bungeoppang (vafle v tvare rybičky plnené sladkou pastou z červenej fazule).
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
Ak máte viac času, určite nevynechajte gohyang kalguksu, stánok s jedlom, ktorý preslávil dokumentárny seriál Street Food Asia na Netflixe. Najväčším hitom je ančovičkový vývar s ručne robenými rezancami kalguksu a knedličkami mandu plnené buď bravčovým mäsom, alebo kráľovnou kórejskej kuchyne kimchi. Nielenže vás kvalitne nasýtia, ale aj poriadne zahrejú. V skratke, kórejská kuchyňa je v zime doslova postavená na koncepte „vnútorného tepla“. Hádam ani nemusím prízvukovať, že čaro týchto trhov by v lete úplne zaniklo.
V Soule si pošteklia chuťové poháriky najmä mäsožravci. Na populárnu ulicu Jongno 3(sam)-ga vás zavedie vôňa chrumkavého grilovaného mäsa. Večer to tu poriadne žije. Ulica je posiata oranžovo-červenými stanmi z hrubého plastu – pocha, kde skupinky kamarátov sedia plece pri pleci a pochutnávajú si na anju, malom občerstvení, ktoré sa kladie do stredu stola a všetci z neho jedia spoločne.
Denis Seliak, Silvia Kúdelová
Súčasťou tohto rituálu je aj soju, populárny alkoholický nápoj z ryže, ktorý zaručene rozprúdi krv v žilách. Kde sú mobily? Ostali vo vreckách. Kým cez deň sa obyvatelia Soulu ženú za individuálnou kariérou a úspechom, večer pod oranžovou plachtou sa vytrácajú ambície a zabúda sa na vyspelé technológie. Zostávajú len smiech a dobre strávené spoločné chvíle.
Návšteva Soulu uprostred najtuhšej zimy sa môže zdať ako bláznivý nápad. Tie najzaujímavejšie odpovede však človek dostane až vtedy, keď vystúpi z komfortnej zóny. Zatiaľ čo v lete splývate s davom turistov, v zime skutočne cestujete. Pretože mesto netvoria iba pamiatky. Konečne spoznávate ľudí.
