„Čím viac som cestovala, tým viac som pociťovala, že cestovanie a najmä obraz, aký o ňom dnešná doba vytvára, mi prestáva robiť radosť,“ prezrádza Veronika Šipoš Rosputinská, ktorá spolu s manželom Karolom založila a vedie blog She Makes Me Travel.
Ľuďom na Slovensku spoločnými silami predstavujú filozofiu slow travel. Ide o štýl cestovania, ktoré ľudí nevyčerpáva. Naopak, obohacuje, rozvíja a predovšetkým dáva priestor mnohé zažiť.
Na otázku, aby charakterizovala slow travel, Veronika Šipoš Rosputinská reaguje protiotázkou: „Už sa vám niekedy stalo, že ste sa po návrate z dovolenky cítili viac vyčerpaná, ako keď ste na ňu odchádzali?“ Pomyslím si, že to zrejme pozná každý človek, ktorý sa niekedy vybral z domu do sveta. A pre rezké tempo jeho očakávania veľmi rýchlo vystriedali sklamanie a únava.
„Mnohí žijeme hektický život, stále sa niekam ponáhľame, aby sme stihli aj nemožné. A často takto pristupujeme i k cestovaniu,“ vysvetľuje Veronika.
Cestovatelia si jednoducho niekedy zostavia itinerár, ktorý je podľa Veroniky absolútne nereálny. Nuž a dovolenku, na ktorú by potrebovali trebárs i mesiac, sa snažia vtesnať do dvoch týždňov voľna, ktoré sa im podarilo vybaviť v práci. A toto celé je kameňom úrazu. „Bežíme od pamiatky k pamiatke a zabúdame zažívať. Uspokojujeme sa s tým, že niekde niečo uvidíme,“ dodáva Veronika. Preto je lepšie v snahe užiť si dovolenku ubrať a staviť na slow travel.
Viac zážitkov a zodpovedný prístup
Pomalé cestovanie je súčasťou filozofie hnutia slow movement, ktoré podľa Veroniky pochádza z Ríma. A možno vás prekvapí, čím sa to celé vlastne začalo. „Všetko to v roku 1986 odštartoval novinár a aktivista Carlo Petrini bojom proti otvoreniu pobočky siete rýchleho občerstvenia na Piazza di Spagna vedľa známych Španielskych schodov,“ vysvetľuje. A dopĺňa, že jeho cieľom bola ochrana talianskej gastronómie, ktorá oddávna bola dôležitou súčasťou miestnej kultúry i životného štýlu. Taliani si jedlo vždy vedeli vychutnávať.
Manželia z blogu She Makes Me Travel šíria na Slovensku povedomie o slow travel. Foto: archív She Makes Me TravelPôvodná vzbura proti fast foodu sa neskôr stala základným kameňom kultúrneho hnutia, ktoré je dnes známe po celom svete. Vďaka tomu nie sú výrazy ako slow fashion či slow food v súčasnosti ľuďom úplne cudzie.
Tak prečo do života nevniesť i slow travel? Ak stojíte o takéto cestovanie, tak by ste sa mali stotožniť s tým, že možno na dovolenke uvidíte menej vecí, no zažijete toho oveľa viac. To označuje Veronika za prvú rovinu filozofie pomalého cestovania.
Druhým dôležitým aspektom slow travel je zodpovedný prístup. Ku krajine, v ktorej sa nachádzate, k okolitej flóre a faune aj miestnym obyvateľom. „Je o rešpekte a pochopení iných kultúr, tradícií a hodnôt,“ hovorí Veronika a ihneď dodáva, že ak by sa mala pokúsiť o nejakú poučku, tak filozofia pomalého cestovania je o maximalizovaní zážitku cestovateľa pri minimalizovaní jeho negatívnych dopadov na destináciu. Či už si to chceme priznať, alebo nie, tak tie turistický priemysel a cestovný ruch rozhodne majú.
Ako na slow travel?
V prípade, že si filozofiu slow travel nedokážete predstaviť v reálnom živote, tu je jeden Veronikin príklad. Predstavte si, že sa chystáte navštíviť Rím. Nedajte na rady ostatných, že vám na tento výlet stačia len tri dni. Radšej do talianskej metropoly zamierte na celý týždeň. Spomaľte a naplno si tento pobyt užite. Napríklad takto:
- Ubytujte sa mimo hlavnej pamiatkovej zóny. Nájdite si nocľah na ulici, kde žijú miestni obyvatelia.
- Ráno sa vyberte do malej kaviarne, sadnite si k oknu, popíjajte dobrú kávu a zajedajte ju sladkým pečivom. Zároveň pozorujte ranný rímsky ruch a prekrikujúcich sa Talianov, ktorí sa náhlia do práce.
- Vyberte sa peši na druhú stranu rieky, o ktorú bežný turista ani nezavadí. Na nej sa totiž nenachádza žiadna preslávená pamiatka. Nájdete tam však fontánu rovnako krásnu, ako je populárna fontána di Trevi, len bez záplavy turistov a ich selfie tyčí.
- Na obed zájdite do rodinnej trattorie, kde vám navarí mama, obslúži vás dcéra a z domáceho vína vám uleje starý otec.
- Požičajte si bicykel a spoznávajte rímske uličky.
- Prihláste sa na školu varenia a naučte sa pripravovať poctivé talianske tiramisu alebo cesto na domáce cestoviny. Zároveň spoznávajte, ako žijú dnešní Rimania, o čom diskutujú, čo máte spoločné a v čom sa naopak líšite.
- Namiesto magnetiek či nekvalitných tričiek s klišé nápisom „I love Rome“ navštívte lokálne trhy a blízkym prineste niečo skutočne talianske.
„Samozrejme, je to len jeden z milióna spôsobov, ako cestovať pomaly, a uplatniť sa dá v ktorejkoľvek destinácii na svete. Zároveň je asi aj najjednoduchší, ako so slow travel vôbec začať,“ hovorí Veronika. V prípade, že sa pre slow travel rozhodnete, tak vedzte, že existujú i veci, na ktoré by ste si mali dávať pozor.
Na čo? Podľa Veroniky napríklad aj na to, čo a koho na cestách budete podporovať a čo spôsobia vaše činy a správanie sa. „Najčastejšie sa hovorí o zvieracích atrakciách, no nie všetko je len o tom, aby sme prestali jazdiť na slonoch a nenechali sa fotiť so zdrogovanými šelmami,“ dodáva. Cestovatelia totiž často zabúdajú aj na absolútne základy, teda rešpekt pred prírodou, kultúrou a vôbec súkromím miestnych.
Zvieracie atrakcie či znečisťovanie parkov? Určite nie
Čo teda vôbec nie je slow travel? „Skúsme to opäť na pár príkladoch zo života. Napríklad fotenie sa na strechách kostolov či súkromných domov na ostrove Santorini, ničenie koralových útesov, znečisťovanie národných parkov, porušovanie zákazov vstupu a zvieracie atrakcie, ako jazdenie na slonoch a podobne,“ menuje. Najlepšie bude, ak počas dovolenky a výletov zapojíte obyčajný sedliacky rozum. A držať by ste sa mali známej frázy: Nerobte ostatným to, čo nechcete, aby robili oni vám. Alebo u vás.
Ďalšia rovina slow travel je sociálno-ekonomická. „Pri cestovaní je zodpovedné zamýšľať sa i nad tým, koho vlastne podporujeme. Napríklad či míňame peniaze u lokálnych podnikateľov, alebo zahraničných investorov. Ak chceme cestovať slow, malo by nám záležať na podpore miestnej ekonomiky. V praxi to vyzerá tak, že sa radšej ubytujeme v penzióne miestneho majiteľa ako v obrovskom hoteli zahraničnej siete. To platí tiež o reštauráciách či nákupoch v obchode,“ pokračuje.
Takto sa Veronika zapojila do školy varenia v marockom Marrákeši. Foto: archív She Makes Me TravelVeronika taktiež odporúča, aby ste sa, najmä v ázijských krajinách, mali na pozore pred detskými žobrákmi. V týchto oblastiach ich často zneužíva mafia. „Dozvedela som sa to štyri roky spätne v Kambodži, kde som sa o tom rozprávala s mladým miestnym sprievodcom,“ spomína.
Tu však funguje jednoduchá logika. Dieťa, ktorému sa v žobraní nedarí, nemá cenu. Preto sa vráti k rodičom alebo do školy. No ak je to naopak, tak sa len ťažko dostane z rúk lokálnych mafiánov. „Preto ak chcete podporiť sociálne slabších v navštívenej krajine, skúste to radšej cez oficiálne organizácie. Alebo sa na čas môžete stať dobrovoľníkom, i to je jedna z možností slow travel.“
Princípy slow travel
Na záver si to celé zrekapitulujeme. Veronika má totiž ešte 5 tipov, ako sa jednoducho pustiť do slow travel. A nezabudnite na to, že odškrtávanie položiek z cestovateľského zoznamu je minulosťou:
- Necestujte preto, aby ste videli, ale preto, aby ste zažili.
- Ostaňte na jednom mieste dlhší čas.
- Spoznávajte lokálnych obyvateľov, ich kultúru, tradície a gastronómiu.
- Navštevujte miestne podujatia, trhy alebo zájdite do divadla.
- Miesto presúvania sa od pamiatky k pamiatke choďte peši a nebojte sa zatúlať.
