Do iniciatívy Slovnaftu Postav sa za CEZO (Centrum energetického zhodnotenia odpadov) sa postavili zástupcovia niektorých priemyselných spoločností. Podporu avizovanému projektu v Bratislave vyjadrili jej partneri z odpadového hospodárstva, energetiky a priemyslu.
Cieľom iniciatívy je poukázať na potrebu moderného a zodpovedného riešenia pre odpad, ktorý už nemožno opätovne použiť ani recyklovať. “ CEZO nie je projektom niekoľkých ľudí. Je za ním rozsiahly tím odborníkov. Projekt pripravujeme dôkladne a zodpovedne, s využitím moderných technológií a podľa prísnych environmentálnych požiadaviek. Sme presvedčení, že CEZO môže byť správnym riešením,“ skonštatovala manažérka projektu Barbora Čerňanská.
Spoločnosť pripomína, že Slovensko potrebuje riešenia pre nerecyklovateľný odpad. Poukazuje na údaje zo Stratégie odpadového hospodárstva SR, podľa ktorých vzniklo v roku 2024 približne 2,65 milióna ton komunálneho odpadu. Takmer 38 percent z neho, približne milión ton, skončilo na skládkach. Slovensko má pritom do roku 2035 znížiť podiel skládkovaného komunálneho odpadu na desať percent. Spoločnosť je presvedčená, že bez ďalšieho rozvoja recyklácie a kapacít na zhodnocovanie odpadu bude splnenie tohto záväzku náročné.
220-tisíc ton ročne
Projekt CEZO pripravuje podľa vlastných vyjadrení ako súčasť širšieho systému cirkulárnej ekonomiky. Spracúvať má výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať, týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Projekt počíta s ročnou kapacitou 220 000 ton. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov.
Spoločnosť v zmysle tejto stratégie preto postupne rozvíja partnerstvá s organizáciami, ktoré majú odborné skúsenosti v jednotlivých častiach tohto reťazca. Ide napríklad o MH Teplárenský holding či Združenie automobilového priemyslu SR. Spoločnosť zároveň pokračuje v diskusii o budúcej spolupráci aj s ďalšími partnermi v slovenskom odpadovom hospodárstve.
Nesúhlas mesta
Projekt CEZO má však aj viacerých odporcov, nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých mestských častí či krajskí poslanci. Zároveň niektoré subjekty podali aj rozklad k rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sa týka posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Rozklad podalo napríklad hlavné mesto, obec Rovinka či organizácia Greenpeace Slovensko, ale aj opozičné PS a mimoparlamentná strana Demokrati.
Žiadajú zrušenie záverečného stanoviska a opätovné posúdenie projektu, a to na základe úplných, transparentných a odborných informácií. Kritizujú, že envirorezort sa nevyjadril ku všetkým vzneseným pripomienkam. Poukazujú takisto na to, že pri vhodnosti umiestnenia novej spaľovne v území nezohľadnil charakter dotknutého územia, teda že ide o chránenú vodohospodársku oblasť, ktorá je v kontakte s viacerými chránenými územiami.
OLO má vlastný projekt
Rovnako nie je zohľadnené ani už aktuálne zaťaženie územia existujúcimi zdrojmi znečisťovania či veľkosť územia. Neďaleko avizovaného projektu CEZO avizovala mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu projekt modernizácie a ekologizácie Zariadenia na energetické využitie odpadu, ktoré slúži v hlavnom meste na spaľovanie odpadu a ktoré sa postupne blíži ku koncu svojej technickej životnosti.
Iniciatíva Znepokojené matky nedávno informovala, že bude každý deň protestovať proti spaľovni pred sídlom ministerstva životného prostredia. Tvrdia, že CEZO zvýši zisk spoločnosti a zhorší sucho aj horúčavy. Zdôrazňujú ochranu životného prostredia a verejného zdravia.
„Spaľovňa bude desaťročia zhoršovať klimatickú krízu, ktorú v týchto horúcich a suchých mesiacoch intenzívne cítime. Bratislavský kraj nepotrebuje ďalšiu spaľovňu ani zbytočné znečistenie toxickými látkami,“ odkázala Ivana Nemethová zo združenia, ktoré pripomína aj petíciu proti spaľovni s takmer 19 000 podpismi.