V rámci Money Brief prinášame prehľad čísla, grafu, udalosti, výroku a polemiky týždňa. Tentoraz aj o tom, že Pohoda a Devín sú formou ekonomického referenda.
V aktuálnom prehľade týždňa sa pozeráme na obchod mesiaca v zdravotníctve z pohľadu víťaza i z pohľadu porazeného. Zaujímavé sú aj dáta o tom, koľko rokov v práci čaká súčasných mladých ľudí vo veku 15 rokov. Nemenej dôležitou témou sú eurofondy a dosahy ich prípadného zastavenia.
Ak by Rada Európskej únie pristúpila k pozastaveniu časti platieb v rozsahu podobnom maďarskému scenáru a výpadok by nebol kompenzovaný zo štátneho rozpočtu, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo približne o päť miliárd eur, teda takmer o tretinu alokácie. Celkový dosah na ekonomiku by však bol ešte výraznejší: pre slabšie investície, nižšiu spotrebu a horší vývoj na trhu práce by strata mohla dosiahnuť 6,7 miliardy eur.
Upozorňujú na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka a Erik Bugyi.
Ako dodali, rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o 0,8 percentuálneho bodu pomalší a o prácu by mohlo prísť 22-tisíc ľudí. A deficit verejných financií by sa do konca dekády zvýšil o ďalších 1,7 percenta HDP.
Udalosť: obchod roka – či skôr útek roka
Je to jedna z najdôležitejších udalostí slovenského biznisu. Holandská Achmea predala zdravotnú poisťovňu Union finančnej skupine Penta.
Transakciu ešte musí odobriť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pre Pentu ide určite o dôležitú akvizíciu. V súčasnosti má Všeobecná zdravotná poisťovňa trhový podiel 52,3 percenta. Dôvera 34,5 percenta a Union niečo tesne nad 13 percent. Po spojení bude mať Penta ako dôležitý hráč v zdravotníctve 47,7-percentný kus koláča. Stačí jedna vydarená prepoisťovacia kampaň a môže sa stať trhovou jednotkou.
„Sme presvedčení, že týmto krokom dokážeme pre všetkých ešte viac zvýšiť kvalitu aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ prezentoval obchod v pozitívnom duchu generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Generálny riaditeľ komerčnej aj zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár vysvetlil, že z ich pohľadu je obchod príležitosťou: „Ešte silnejšie sa zamerať na komerčné poistenie, kde vidíme významný potenciál prinášať klientom dlhodobú hodnotu.“
Za vznešenými slovami však možno hľadať znechutenie z preregulovaného slovenského trhu, z ktorého sa známa holandská značka Achmea sťahuje.
Je to len sotva dobrá správa pre klienta, na čo poukazuje aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy: „Koncentrácia na ‚trhu‘ sa zvýši a konkurencia a súťaživosť zníži. Oveľa radšej by sme na skutočnom trhu videli väčší počet zdravotných poisťovní, ktoré by navzájom súťažili. Pred rokmi politici, ktorí sú aj teraz pri moci, takých zo Slovenska svojím ťažením proti zisku zdravotných poisťovní ‚úspešne vyhnali‘.“
„Teraz budú všetci, ktorí bojovali proti trhu zdravotných poisťovní a presadzovali nezmyselné regulácie przniace trh (čo možno umorilo aj Achmeu), bedákať, že sa znižuje konkurencia,“ poznamenal analytik Dušan Zachar.
Graf: koľko rokov strávia v práci mladí vo veku 15 rokov
Mladí Európania, ktorí tento rok dosiahnu 15 rokov, strávia v práci v priemere 37,5 roka. Hovorí o tom graf Eurostatu. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši.
V siedmich krajinách strávia mladí v práci viac ako 40 rokov. V Holandsku to bude až 44 rokov. Nasledujú Švédsko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Nemecko a Fínsko. Naopak, mladí Rumuni by mali v práci stráviť len 32,7 roka, relatívne krátko by mali robiť aj Taliani a Bulhari. V prípade Slovákov by to malo byť 36,1 roka.
Ešte konkrétnejší je pohľad na dĺžku pracovného života podľa pohlavia. V prípade mužov strávia najviac času v práci Holanďania, až 45,9 roka, v prípade žien Švédky s dĺžkou 42,3 roka. Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami sú v Taliansku, kde ženy čaká v práci v priemere 29,1 roka a tamojších mužov až o 8,9 roka viac.
Iba v dvoch krajinách zrejme strávia ženy v pracovnom živote dlhší čas ako muži, konkrétne v Litve a Lotyšsku, a to približne o jeden rok viac.
Číslo: 12 mesiacov bude 36 subjektov testovať digitálne euro
Európska centrálna banka vybrala 36 účastníkov z 19 členských krajín eurozóny, ktorí sa zapoja do testovania digitálneho eura. Začne sa to v druhej polovici budúceho roka a potrvá 12 mesiacov. Záujem prejavilo viac než 50 subjektov.
Testovanie sa bude konať na beta verzii digitálneho eura, ktorá sa bude funkčne podobať plánovanému riešeniu, no nebude mať postavenie zákonného platidla, poznamenáva NBS.
Okrem jej zamestnancov sa do testovania zapojí ako jediná slovenská komerčná inštitúcia Tatra banka.
„Rozsah pilotu sa zameria na prevody medzi fyzickými osobami aj platby medzi fyzickými osobami a obchodníkmi. Scenáre uvažujú o online aj offline platbách, ako i transakciách za fyzickej prítomnosti účastníkov aj bez nej,“ približuje banka v tlačovej správe.
Polemika: Pohoda a Devín ako ekonomické referendum
V Slovákoch doznievajú zážitky z Pohody. Najskôr disclaimer: autor týždenného briefu sa nezúčastnil ani jedného z doterajších 30 ročníkov trenčianskeho hudobného festivalu. Nie je to jeho štýl zábavy.
Napriek tomu musí uznať, že je to úspešný kultúrny projekt so zaujímavými tržbami. Hoci za samostatnú analýzu by stálo, že eseročka Pohoda Festival je až na výnimky v strate.
Zdroj: Finstat
Faktom je, že tohtoročná Pohoda si vyslúžila viacero označení za „politickú aktivitu“. Ak podobné nálepky udelia koaliční politici a ním spriaznení influenceri, Pohoda sa naozaj stáva politickou témou. No nie preto, že by na ňu desaťtisíce ľudí chodili z politických dôvodov.
Pri snahe nálepkovať Pohodu ako podujatie, ktoré rozdeľuje a aktivizuje, sa oplatí spomenúť ďalšie dve júlové podujatia. Konkrétne ide o Oslavy príchodu sviatku svätých Cyrila a Metoda na Devíne a Oslavy zvrchovanosti Slovenska v Starej Bystrici. Obe majú charakteristiku kultúrnych podujatí, no v oboch prípadoch sa na ne lepšie hodí nálepka provládneho politického podujatia.
Čitateľ by mohol namietať, prečo sa táto téma objavuje v ekonomickom prehľade. Nuž, lebo peniaze… Oslavy na Devíne i v Starej Bystrici neboli lacné a skladali sa na ne všetci daňovníci. Úspešnosť podujatia sa však ťažko hodnotí, keďže ju ľudia mali predplatenú. Do Starej Bystrice bol vstup voľný, Devín bol iba pre pozvaných pohlavárov, no obe podujatia vysielala verejnoprávna televízia, za čo tiež zaplatili všetci daňovníci.
Platiaci a neplatiaci
A práve tu sa rysuje zaujímavé porovnanie. Oslavy z Devína si podľa Slovenskej televízie a rozhlasu pozrelo 120-tisíc divákov. Priamo z vrecka za to nič nezaplatili. No mali to predplatené za transfery verejnoprávnej inštitúcii z verejných zdrojov. Pohody sa zúčastnilo 33-tisíc platiacich divákov. Každý za to, aby tam mohol byť, zaplatil v priemere viac než sto eur za lístok plus náklady na stravu a dopravu.
Práve toto je veľmi užitočné referendum o skutočných záujmoch. Viaceré ekonomické teórie pracujú s predpokladom, že ľudia sa rozhodujú lepšie, ak sú ekonomicky angažovaní. Z tohto pohľadu je 33-tisíc platiacich divákov viac než 120-tisíc prepínajúcich domasedov. Aj Mercedes by chcel každý, ak by ho mal zadarmo.
Aj voliči by sa inak rozhodovali, ak by tušili náklady svojich rozhodnutí. Teda napríklad, že za vlaky zadarmo sme obetovali niečo iné z verejných zdrojov – napríklad kvalitnejšie zdravotníctvo.
Politici radi tvrdia, že na verejné transfery a sociálne výdavky zoberú niekomu inému. No na Slovensku sa prerozdeľuje inak, ako si ľudia myslia a bohatí dostávajú od štátu takmer toľko, koľko chudobní. A dane, napríklad cez DPH, platia aj dôchodcovia a študenti.
Anthony Downs definoval racionálnu nevedomosť – Rational Ignorance – ako stav, keď predpokladané náklady na získanie informácií o problematike prevyšujú očakávaný potenciálny prínos. Ak to zhrnieme, čím vyššia je miera prerozdelenia, tým menej sa chce voličom uvažovať nad tým, koľko ich stojí štát. Hoci to v skutočnosti zmysel nedáva.
