Má 38 rokov a profesijne sa nachádza medzi svetovou špičkou textilného dizajnu. Juraj Straka má na konte spolupráce s najznámejšími módnymi domami ako Schiaparelli, Hermès, Lanvin, Yves Saint Laurent či Versace.
Rodený Bratislavčan a niekdajší člen rebríčka mladých talentov Forbes 30 pod 30 pracoval aj pre slávneho belgického návrhára Driesa van Notena, s ktorým tvoril napríklad aj šaty pre belgickú kráľovnú.
Šaty s jeho autorským dezénom mala na sebe aj Anna Wintour, šéfredaktorka amerického časopisu Vogue, a tiež nespočetné množstvo svetových celebrít a členov kráľovských rodov.
Juraj však nespolupracuje len so zahraničím, ale tiež napríklad so slovenskou módnou dizajnérkou Lenkou Sršňovou či Jarkou Črepovou, autorkou kultových tenisiek s unikátnymi vzormi Tikoki. A nedávno pre českú automobilku Škoda pomaľoval jedno z jej áut.
Nedávno o ňom písal aj denník The New York Times, na konto si totiž pripísal tvorbu série tapetových vzorov pre známeho amerického interiérového dizajnéra Josha Greena.
Len pár dní predtým, ako vypukla celosvetová pandémia, sa po dlhých rokoch práce pre známe dizajnérske domy osamostatnil a založil si vlastnú firmu – Textile Studio JS. Žije v Antverpách a ako hovorí, z pohľadu svojej profesie cíti, že je „na dobrom mieste“.
Detstvo pri Burde
Juraj, ako ste sa vlastne dostali k textilnému dizajnu?
Bolo to prozaické. Tak ako každá mama v 80. rokoch, aj moja mama vyšívala, šila podľa Burdy, štrikovala. Moje najstaršie spomienky z detstva sú, ako sa motám okolo mamy v detskej izbe obklopený látkami.
Moji rodičia patria ku generácii, ktorá nemohla ísť za svojimi snami, a preto nám s bratom vždy hovorili, nech si ideme za čímkoľvek, čo nás bude robiť šťastnými. Takže toto bol druhý faktor.
Na VŠVÚ ste študovali textilný dizajn a vrámci štúdia ste sa dostali spoločne s Lenkou Sršňovou na súťaž, ktorá vám napokon zmenila život. Čo presne sa udialo?
S Lenkou sme sa zoznámili hneď v prvý deň školy a odvtedy sme boli veľmi dobrí kamaráti. Obaja sme workoholici a bola mojím hnacím motorom na škole. Prihlasovali sme sa do všetkého, čo sa vtedy na škole dialo – stáže, výstavy, Erazmus, štipendiá…
Zapojili sme sa teda aj do súťaže, ktorú spoluorganizovala firma Bucol Holding Textile Hermès v Lyone, kde sme nakoniec získali prvé a druhé miesto, čo bola úžasná vec.
Kto z vás bol prvý?
Lenka bola prvá a ja druhý (smiech).
Spomienky na prvú významnú stáž
Z tejto súťaže ste však získali ešte niečo viac. Pozvali vás na letnú stáž…
Áno, ponúkli mi stáž, ale to nebolo súčasťou ceny. Jednoducho som sa im zapáčil a na stole bola ponuka pracovať pre nich tri mesiace, z ktorých sa neskôr stalo sedem rokov.
Bucol je výrobcom hodvábu a vytvárajú látky pre Hermès, ale aj pre externých klientov, ktorými sú aj iné slávne módne domy.
Bolo to neskutočné – ako 19-ročný chalan zo Slovenska som sedel v Lyone a na stole som mal zákazku pre špičkového klienta.
Akú prácu ste tam robili?
Myslel som si, že budem ako stážista na začiatku len variť kávu, alebo upratovať sklady, ale oni ma posadili pred pracovný stôl a hneď mi dali na starosť projekt pre Yves Saint Laurent.
Bolo to neskutočné – ako 19-ročný chalan zo Slovenska som sedel v Lyone a na stole som mal zákazku pre špičkového klienta.
Z Bucolu ste sa presunuli do ďalšej špičkovej dielne Schiaparelli. Ako sa vám to podarilo?
Bucol síce patrí pod Hermès, ale pre nich robia zhruba 80 percent produkcie. Zvyšných 20 percent, čo je stále obrovské množstvo klientov, je pre externých zákazníkov. A ja som sa stal hlavným dizajnérom práve tejto časti firmy.
Počas tých rokov som pracoval pre veľmi veľa klientov a značiek, spoznal som sa s mnohými dizajnérmi. Keď došlo k znovuzrodeniu módneho domu Schiaparelli, ktorý dlhé roky spal, jeden s mojich klientov ma z Bucolu takpovediac „vytiahol“. A tak som sa vlastne dostal od výrobcu látok do módy samotnej.
Dnes sú už niektoré z mojich kúskov aj na výstavách. Nosili ich mnohé celebrity ako Lady Gaga, Cate Blanchett, Anne Hathaway, Tilda Swinton či Kylie Minogue….
Splnený sen a vytriezvenie zároveň
Aká to bola skúsenosť?
Bol to môj ďalší splnený sen, ale zároveň musím povedať, aj isté vytriezvenie. Vysoká móda sa tvorí s cieľom vytvorenia sna, ilúzie o neskutočnej kráse. Ale v podstate je to práca ako každá iná a je s tým spojený aj veľký stres.
Ale mal som vďaka tomu možnosť pracovať napríklad na výšivkách, ktoré si vyžadovali stovky až tisíce hodín, dokonca dnes sú už niektoré z mojich kúskov aj na výstavách. Nosili ich mnohé celebrity ako Lady Gaga, Cate Blanchett, Anne Hathaway, Tilda Swinton či Kylie Minogue….
Musíte im absolútne vyhovieť, pretože majú peniaze. V istom momente mi to začalo byť veľmi nepríjemné.
Ale tiež som tam pochopil niečo, čo ma začalo mrzieť. Finálni klienti, pre ktorých sa celý tento „cirkus“ robí, patria k 0,000001 percenta najbohatších ľudí na svete. Títo ľudia si haute couture kupujú kvôli celému zážitku z toho procesu tvorby šiat. Niekedy sme sa pred nimi museli akoby plaziť po kolenách. Musíte im absolútne vyhovieť, pretože majú peniaze. V istom momente mi to začalo byť veľmi nepríjemné.
Šaty v šesťciferných sumách
V akých cenových reláciách sa pohybujú také šaty?
Tam nie je vôbec žiadny strop. Napríklad sme šili svadobné šaty , na ktoré som navrhol výšivku, pre Sabine Getty (švajčiarsko-libanonská návrhárka šperkov, príbuzná americkej podnikateľskej rodiny Gettyovcov, pozn. red.) a to bola šesťciferná suma v eurách. Klientov, ktorí absolútne neriešili rozpočet, bolo prekvapivo veľa.
Aktuálne pôsobíte v Antverpách. Dostali ste sa tam vďaka spolupráci s belgickým dizajnérom Driesom van Notenom…. Ako dlho táto spolupráca trvala? Ako ste sa k nemu dostali?
Paradoxne, je to človek, o ktorom na Slovensku asi málokto vie, ale je to jeden z najobdivovanejších tvorcov našej doby. Vo veľkej miere pracuje so vzormi a na tom si založil vlastnú estetiku.
Od mojich tínedžerkých čias ma jeho tvorba fascinovala. No a osud mi prial. Dries van Noten bol mojím klientom ešte z čias, keď som pracoval v Bucole. A jedného dňa, to som už pracoval v Schiaparelli, sa mi dostalo do uší, že je tam voľné miesto. Okamžite som tam zavolal, aby som si dohodol pohovor na toto miesto. A ten dreamjob som dostal.
Ako dlho ste tam pracovali?
Pre Driesa som pracoval štyri roky. A boli to štyri nádherné, neskutočné roky. Aj keď veľmi náročné. Je to práca, kde sa od vás vyžaduje nie 100-percentný, ale 150-percentný výkon. Ale mňa to neskutočne bavilo. Ja teda hovorím za seba, že som bol v práci niekedy aj sedem dní v týždni dobrovoľne (smiech).
Od svetových mien k vlastnej značke
Dnes však máte vlastnú firmu, fungujete vlastne na voľnej nohe. Ako ste sa posunuli do tejto pozície?
V každom kreatívnom odvetví hrozí po čase to, že to skĺzne do rutiny, že vás to prestane baviť. Tomu som sa chcel vyhnúť a veľa ľudí ma nechápalo, keď som sa rozhodol, v podstate v najlepšom, od Driesa van Notena odísť.
Ale ja som len nechcel vyhorieť, aby sa tá práca pre mňa nestala niečím, čo ma už nebaví, čo ma vyčerpáva. Ale som veľmi rád, že som to rozhodnutie spravil. Boli to najkrajšie roky môjho života.
Dovtedy som nazbieral množstvo skúseností, bol som u dodávateľa, v haute couture, ready-to-wear, robil som pánsku aj dámsku kolekciu, a tak nasledujúci logický krok bolo založiť si vlastnú firmu.
Ktorú, ako som sa dozvedela, ste si založili pár dní pred prepuknutím celosvetovej pandémie…
Presne tak, bolo to dokonalé načasovanie (smiech). Firmu sa mi napriek tomu podarilo dobre rozbehnúť, aj vďaka celej tej sieti kontaktov, ktorú som si vybudoval za tie predošlé roky.
Mal som niekoľko ľudí, ktorí vyslovene čakali, kým sa osamostatním, aby som pre nich mohol robiť na projektoch.
Svet sa, bohužiaľ, vracia do starých koľají
Aké to bolo pre módny a kreatívny priemysel počas pandémie?
Bola to obrovská komplikácia, pretože sme zvyknutí naživo vidieť materiály, vzory a farby, cítiť, chytiť si tie látky do ruky. Zrazu som absolvoval mítingy s klientmi cez video, bolo to divné, ale prežili sme to. Veď napokon, všetci sa museli novej situácii nejako prispôsobiť.
Svet módy sa napriek mnohým slovám a záväzkom ohľadom udržtateľnejšej módy a spomalenia tohto priemyslu teraz vrátil takmer do starých, predpandemických koľají.
Jediné, čo mi je ľúto, že sa svet módy napriek mnohým slovám a záväzkom ohľadom udržtateľnejšej módy a spomalenia tohto priemyslu teraz vrátil takmer do starých, predpandemických koľají.
Málo z tých sľubov sa naozaj deje. Sme tam, kde sme boli. Sú síce nejaké iniciatívy, hovorí sa o lokálnych tvorcoch a lokálnej móde, ale z globálneho hľadiska je tento svetový priemysel tam, kde bol pred pandémiou.
Práca textilného dizajnéra
Ako vlastne vaša práca vyzerá? Čo robí textilný dizajnér?
Ľudia si myslia, že móda sa začína rodiť v momente, keď sa kúpi látka a začne sa šiť. Ale aj tú látku musel niekto navrhnúť a vyrobiť. A vo vysokej móde je to ešte viac práve o unikátnom dizajne látok.
Každý módny dom chce mať originálne dezény. Cez tú vizuálnu stránku komunikuje nejaký nápad, náladu a tému celej kolekcie. Zároveň ide o exkluzivitu, aby sa vyhli napríklad tomu, že niekto iný by mal z rovnakej látky ušité niečo iné.
A čo ak je ten vzor podobný?
Všetky značky si robia vlastné veci, veľmi sa nepozerajú na to, čo robia ostatní. Samozrejme, niekedy sa stane, že na Fashion weekoch, keď prezentujú svoje kolekcie, potom občas vidíme aj podobné témy. Ale to je práve to, čo vytvára tie trendy v celej móde.
Ak by teda prišli tri rôzne značky napríklad s veľkými slnečnicami, tak sa z toho stane trend aj v nižšej móde. Textilný dizajnér teda buď vytvára dezén pre tieto značky na mieru podľa zadania, alebo pracuje tak, ako ja teraz.
To je ako?
Vytváram exkluzívne kolekcie látok, ktoré nie sú ešte priemyselne vyrobené, je z nich iba vzorka a tie potom ponúkam značkám pre ich kolekcie. Ak sa im niečo zapáči, tak si ten dezén, ten „print“, kúpia exkluzívne aj s právami a so všetkým okolo toho. Tak získajú absolútnu exkluzivitu.
So šikovnými Slovákmi a Čechmi
Aké zaujímavé spolupráce ste absolvovali? Môžete spomenúť pár významých mien? Napríklad viem, že ste robili s americkým interiérovým dizajnérom Joshom Greenom, pre ktorého ste vytvorili sériu tapetových vzorov…
Áno, išlo o kolekciu siedmich dezénov na mieru. Ale rád by som sa teraz zameral na slovenské a české spolupráce. Po rokoch so svetovými značkami sa veľmi sa teším, že môžem konečne pracovať aj na Slovensku. Napríklad s už spomínanou Lenkou Sršňovou, pre ktorú som nedávno vytvoril kolekciu dezénov.
Veľmi hrdý som aj na portfólio, ktoré vzniklo v spolupráci so slovenskou značkou Nehera. Pre mňa je to asi jediná značka zo Slovenska, ktorá má svetovú úroveň, čo sa týka fungovania, konceptu, produkcie a predaja.
Nedávno som dokončil aj spoluprácu s Jankou Črepovou pre jej tenisky Tikoki, ktorú budeme čoskoro prezentovať. Ale spolupracoval som napríklad aj so Škodou – vytvoril som unikátny dezén pre nový model Škoda Enyaq coupé, ktoré bolo prezentované počas bratislavskej módnej akcie Fashion Live v októbri 2022.
Tvrdá práca priniesla ovocie
A tie väčšie, alebo zvučnejšie mená? Koho máte v portfóliu, hoci aj z čias keď ste pracovali exkluzívne pre konkrétnych klientov?
Počas práce pre Bucol to boli Lanvin, Yves Saint Laurent, Versace, Rochas… A v súčasnosti napríklad Rabih Kayrouz, Zanini, Jason Wu, Natan couture, Essentiel Antwerp…
Znamená to teda, že dnes sa váš život a váš biznis vyvíja tak, ako si to predstavujete?
Áno, teraz je to dobré. Prekonal som covidové začiatky a rozbehol množstvo spoluprác. Už sa to rozrastá do takej miery, že musím niektorých klientov aj odmietať, lebo ich nedokážem všetkých pokryť. Môžem si dokonca vyberať projekty, ktoré vyslovene chcem robiť. Takže áno, teraz je to môj „good place“.