24. februára 2021

V zlatej ére vzostupu parížskej módy boli štyri. Štyri ženy, ktoré sa narodili v poslednej tretine 19. storočia a v tom dvadsiatom zmenili módu tak, ako ju poznáme až do dnešných dní. Volali sa Jeanne Lanvin, ktorá sa narodila v roku 1867, Madeleine Vionnet, narodená v r. 1876, Gabrielle „Coco“ Chanel, narodená v r. 1883 a Elsa Schiaparelli, narodená v r. 1890. Dostali prezývku kvarteto parížskych es.

Navzájom sa nijako zvlášť nemilovali, každá pristupovala k módnej tvorbe inak, vychádzali z iných základov a s inou predstavou o zákazníčke. Ale postupne vybudovali to, na čo neskôr nadväzovali návrhári ako Dior, Balmain, Balenciaga, Cardin, Givenchy alebo Yves Saint Laurent. Elegantnú francúzsku módu, ktorá sa zároveň pretavila v dodnes bezchybne fungujúci biznis a pojem nielen umelecký, ale aj podnikateľský.

Od chudoby k podnikateľskému snu

Z tých štyroch bola Jeanne Lanvin najstaršia a pochádzala z najchudobnejších pomerov. Narodila sa na Nový rok, 1. januára 1867 v Paríži, a odmalička bola zapriahnutá do starostlivosti o mladších súrodencov – z 11 detí v rodine bola Jeanne najstaršia.

Portrét Jeanne Lanvin zhruba z roku 1900. Foto: archív módnej značky Lanvin

Že raz založí módny dom či skôr podnikateľské impérium, ktoré bude fungovať ešte o 150 rokov neskôr a bude patriť k najstarším francúzskym módnym domom histórie, ktoré zostávajú v prevádzke aj v treťom tisícročí, o tom sa jej nepochybne ani nesnívalo. A už vôbec nie o tom, že popri módnych kreáciách sa pod jej menom budú predávať aj parfumy, z ktorých niektoré dodnes patria k najslávnejším vôňam sveta.

S ihlou a niťou mala do činenia odmala

Vedela, že sa musí rýchlo osamostatniť a pomáhať rodičom nielen s výchovou mladších detí, ale tiež s peniazmi na prevádzku početnej domácnosti. Odmalička bola Jeanne zručná a starostlivá. Ručná práca patrila k jej obľúbeným koníčkom.

Reklama

„Keď neustále zašívate a prešívate oblečenie desiatim súrodencom, dostanete v práci s ihlou a niťou celkovo tréning,“ cituje slová Jeanne Lanvin francúzsky historik Francois Baudot v rozsiahlej monografii Móda storočia.

Jeanne teda nešla do služby, ale rozhodla sa vyučiť za modistku. Práca klobúčnika totiž ponúkala na sklonku 19. storočia solídny príjem a tiež možnosť osobného rozvoja.

Éra nadchádzajúcej „belle Epoque“ nahrávala rozmerným klobúkom. Kým módna silueta sa od staromódnych krinolín druhého rokoka smerom ku koncu storočia stále zužovala a pretvárala k elegantnejšej a užšej predĺženej línii, klobúky sa zväčšovali a boli čoraz nápaditejšie.

Z malého klobučníctva vyrástlo impérium

Jeanne Lanvin začínala v šestnástich rokoch najskôr ako učnica u Madame Felix. Čoskoro preukázala veľký talent pre nápadité kreácie. Šikovné ruky mladej učnice, ktorá sa na rozdiel od svojej majsterky nebála ani výstredných kreácií, čoskoro zaujali zákazníčky.

Klobúky od Jeane Lanvin. Foto: archív módnej značky Lanvin

V roku 1885 sa Jeanne rozhodla osamostatniť a otvoriť si vlastné malé klobučníctvo. A v roku 1889, vo veku iba 22 rokov, už Jeanne otvára prvý salón Lanvin, a to hneď na prestížnej ulici Faubourg Saint-Honoré v centre Paríža. V tom roku vznikla značka Lanvin.

Išlo samozrejme najprv o maličkú firmu pomenovanú po majiteľke, avšak Jeanne sa do svojho podnikania pustila so zápalom a nadšením – úspechu bola ochotná obetovať všetko. V salóne trávila dni i noci a o jej kreácie bol záujem.

Za rok už zamestnávala štyri ďalšie modistky a obsluhovala desiatky stálych zákazníčok, ktorým na klobúky vymýšľala tie najčudnejšie kreácie: široké striešky, celé ovocné košíky, kvetinové aplikácie, sezónne plodiny, to všetko sa na sklonku 19. storočia na klobúkoch nosilo.

Jeanne Lanvin. Foto: archív módnej značky Lanvin

K móde na denné nosenie a večernému oblečeniu bol len krôčik. A došlo k nemu náhodou. V roku 1895, keď mala 28 rokov, čo už bol vtedy na ženu pomerne pokročilý vek na vydaj, si dovtedy tvrdo a neúnavne pracujúca Jeanne Lanvin splnila sen. Vydala sa za talianskeho šľachtica, ktorý sa do nej zamiloval; jeho matka bola Jeanninou zákazníčkou a mladý gróf Emilio di Pietro ju do salónu často sprevádzal.

Dcéru vychovala v salóne

Talianska rodina nemala námietky: Nevesta bola krásna a v tom čase už aj pomerne bohatá, a tak nad prostým pôvodom jednoducho zatvorili oči. Jeanne si však zaumienila, že ani po svadbe svoje podnikanie neopustí – naďalej chcela pracovať.

O dva roky neskôr sa manželom narodilo ich jediné dieťa, dcéra Marie-Blanche, ktoré sa doma volalo Marguerite. Dcérka sa stala maminým celým svetom a Jeanne ju vychovávala prakticky vo svojom salóne, hoci jej manžel aj jeho rodina ponúkali služby opatrovateľky. Jeanne sa nechcela vzdať ani práce, ani výchovy dieťaťa.

To, čo je dnes u pracujúcich mamičiek pomerne bežné, teda prítomnosť dieťaťa v práci, budilo krátko pred rokom 1900 u zákazníčok salónu Lanvin ohromnú pozornosť. Jeanne si úlohu mamičky užívala – a pre malú dcérku vo voľných chvíľach šila nielen krásne oblečenie, ale aj výstredné maškarné kostýmy. Alebo šila malé kópie vlastného oblečenia – matka aj dcéra potom chodili oblečené rovnako.

Z mena Lanvin sa stal pojem

Presne toto zákazníčky domu Lanvin nadchlo. Keď videli starostlivé vypracovanie odevov a nápadité kreácie, presviedčali Jeanne, aby podobné modely šila aj pre nich a ich deti.

Jeanne neváhala a keď videla novú podnikateľskú príležitosť, nakúpila šijacie stroje. A popri klobúkoch sa pustila aj do výroby odevov. O marketing sa prakticky nemusela starať – jej meno bolo už známe, písali o nej popredné parížske módne časopisy, ktoré potom kopírovali magazíny v polovici Európy. Z mena Lanvin sa stával pojem.

Od roku 1909 je už Jeanne Lanvin členkou vybraného francúzskeho Syndicat de la Couture a s dcérou v náručí buduje skutočné módne impérium. Uvoľnenie strihov i revolučná premena ženského oblečenia, ku ktorej potom došlo v čase prvej svetovej vojny, umožnili Jeanne Lanvin úplne nový, inovatívny prístup k móde.

Krátke strihy aj inšpirácia v oriente

Ženy, ktoré odložili korzety a nebáli sa skracovania, boli otvorené všetkým výstredným novinkám. Jeanne začala tvoriť luxusné peleríny, voľné plášte, inšpirovala sa popularitou orientu, nákladnými výšivkami, exkluzívnymi materiálmi.

Jeanne Lanvin s modelkou, 1935. Foto: archív módnej značky Lanvin

Salón sa teraz nachádzal už v dvoch popisných číslach, v ulici Faubourgh-Saint-Honoré 15 a 22 a jeho zariadenie navrhol uznávaný architekt Armand Albert Rateau. Mierili sem dámy z najvyšších kruhov, európska aristokracia, známe herečky, manželky veľkopriemyselníkov, ale tiež dámy, ktorým útrapy prvej svetovej vojny paradoxne naštartovali ich vlastnú podnikateľskú kariéru.

Pre ženy vyznávajúce klasickú eleganciu dokázala Madame Lanvin vytvoriť originálny štýl, rozvíjala výnimočnú rafinovanosť splietaných ornamentov, svieže strihy, virtuálne výšivky využívajúce zlaté a strieborné nite, perličky i koraly, jej špecialitou boli svieže kvetinové odtiene.

Reklama

Prudká povojnová expanzia

A po vojne nastala prudká expanzia módneho impéria: V roku 1925 už sa salón Lanvin rozšíril do 23 ateliérov a zamestnával vyše osemsto krajčírok, strihačiek a robotníčok. K ateliérom patrila ešte pridružená výroba – šitie na mieru, výroba bielizne, dizajn a výroba športového oblečenia či kožušín.

Pribudla aj pánska móda a najnovšie aj butik s umeleckými predmetmi a dekoráciami do bytu, ktorý pre Jeanne Lanvin viedol práve pán Rateau. Ten sa neskôr stal aj riaditeľom niektorých divízií salónu Lanvin, mal na starosti sekciu Lanvin Decoration i Lanvin Sport a navrhol pre Jeanne nielen ateliéry a butiky, ale tiež osobné apartmány alebo priestory jej kancelárií.

Jeanne si to mohla dovoliť. Jeanne Lanvin už v dvadsiatych rokoch prenikla do tajov toho, čo stojí za globálnym úspechom módnych značiek dodnes: V jej podnikateľskom kráľovstve vidíme predobraz dnešného globálneho poňatia životného štýlu.

Nielen móda, ale životný štýl

Jeanne Lanvin patrila k prvým výrobcom, ktorí k oblečeniu vyrábali aj širokú škálu doplnkov. Od roku 1923 jej kráľovstvo zahŕňalo aj vlastnú továreň na farby. Vlastné odtiene a farby látok, ktoré presne vyhovovali jej náročnému vkusu miešala Jeanne Lanvin v továrni v Nanterre. „Paleta Lanvin“, postavená na pastelových tónoch, bola čoskoro presláveným termínom nielen v módnom svete.

A miešanie farieb a práca s chemickými i prírodnými extraktmi prinútila Jeanne Lanvin aj k ďalšiemu kroku. Začala vytvárať vlastné parfumy.

V roku 1925 sa ako viceprezidentka pavilónu Elegance zúčastnila svetovej výstavy umeleckých remesiel a uviedla na trh svoj prvý parfum, nazvaný My Sin (Môj hriech). Zrazu dobyl nielen Európu, ale aj Spojené štáty, kde bola elegancia Lanvin čoraz populárnejšia.

Flakóny s parfumami Jeanne Lanvin. Foto: Wikimedia under Creative Commons CC0 License

V roku 1927 nasledoval parfum ARPEGE, ktorého flakón, zlatý znak vyrazený na čiernej okrúhlej fľaši, navrhol slávny Paul Iribe. Motív ženy, držiacej za obe ruky svoju dcéru, sa stal novým emblémom salónu Lanvin – a je s ním spojený dodnes.

Paul Iribe sa nechal inšpirovať portrétnou fotografiou Jeanne Lanvin a jej dcérky vo veku sedem rokov – obe sa vtedy nechali vyfotografovať v ateliéri v masopustnom kostýme inšpirovanom antickou mytológiou, ktorý Jeanne pre dcéru vytvorila.

Logo značky Lanvin. Foto: archív módnej značky Lanvin

Jeanne svoju firmu viedla pevnou rukou až do svojej smrti v roku 1946. Módny dom potom prevzala ako generálna riaditeľka a spolumajiteľka jej dcéra Marguerite, vydatá Polignac. Bola mimochodom aj slávnou klavírnou virtuózkou a opernou speváčkou.

Od L’Oréal k Fosun International

Neskôr bol módny dom majetkom impéria Orcofi Group, ktoré firmu odkúpilo v roku 1990, od roku 1996 potom patril pod skupinu L’Oréal. Na začiatku nového tisícročia Lanvin znovu priviedol na výslnie návrhár Alber Elbaz, ktorý značku ako umelecký riaditeľ viedol štrnásť rokov a bol aj jej spoluvlastníkom (patrilo mu 18 percent firmy).

Dnes je Lanvin súčasťou veľkej skupiny Fosun International. A aj keď firma prechádza vzostupmi aj pádmi, spojenými nielen s aktuálnou pandémiou, esprit zakladateľky Jeanne Lanvin, po ktorej sa volá aj jeden z najpopulárnejších parfumov tunajšieho portfólia, nevymizol dodnes.

Jeanne Lanvin s modelkou Yvonne Printemps, 1936. Foto: archív módnej značky Lanvin

Článok vyšiel na webe Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?