Úrokové náklady štátu by po úplnom premietnutí súčasných trhových sadzieb do dlhového portfólia mohli dosiahnuť približne 2,9 miliardy eur ročne, teda 2,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Oproti úrovni z roku 2025 by to predstavovalo nárast približne o osemsto miliónov eur. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s názvom Vysoký dlh ako zdroj zraniteľnosti.
V roku 2025 dosahovali náklady na obsluhu dlhu približne 2,1 miliardy eur, čo zodpovedalo 1,5 percenta HDP. V porovnaní s príjmami verejnej správy sa ich podiel zvýšil z približne 2,5 percenta v roku 2022 na 3,6 percenta v roku 2025. RRZ upozornila, že náklady budú ďalej rásť aj bez ďalšieho zhoršenia situácie na finančných trhoch, keďže štát bude postupne refinancovať staršie lacnejšie záväzky.
Vzťah k dlhopisom
Implicitná úroková sadzba, ktorá vyjadruje priemerné náklady na existujúci verejný dlh, klesla do roku 2022 približne na 1,9 percenta. Následne sa zvýšila a v roku 2025 dosiahla 2,7 percenta. Výnosy nových desaťročných štátnych dlhopisov sa pritom pohybovali približne na úrovni 3 až 4 percent, pričom ich priemerná sadzba za rok 2025 predstavovala 3,4 percenta.
Pri verejnom dlhu na úrovni približne 60 percent HDP by jeho úplné financovanie sadzbami z obdobia rokov 2015 až 2021 znamenalo podľa RRZ úrokové výdavky iba okolo štyristo miliónov eur ročne, teda 0,3 percenta HDP. Pri sadzbách z roku 2025 by však boli viac ako sedemnásobne vyššie. Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 percenta HDP. Od polovice 90. rokov sa jeho podiel takmer strojnásobil. Rada za hlavný problém označila opakovaný rast zadlženia počas kríz bez dostatočného znižovania dlhu a tvorby rezerv v priaznivejších obdobiach.
Vyššie úrokové výdavky zväčšujú deficit, zvyšujú potrebu nového financovania a vytláčajú výdavky na iné verejné politiky. Stabilizácia dlhu si preto podľa RRZ vyžiada najmä znižovanie primárneho deficitu a dôveryhodnú konsolidáciu verejných financií.
