Viac ako 40 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach. Napríklad v Rakúsku je to päť percent. Viac sa tam separuje, no oveľa výraznejšiu úlohu majú Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). U nás sú len dve.
Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti Kosit, ktorá spracúva odpad, v rozhovore pre Forbes približuje fungovanie odpadového hospodárstva.
Spracovanie odpadu je bolestivým miestom Slovenska. K prírode sa nestaviame práve zodpovedne. Dá sa povedať, že sa aspoň zlepšujeme? Koľko odpadu tvoríme?
Množstvo odpadu percentuálne rastie zhruba o tri percentá ročne. Existuje paralela medzi rastom HDP a množstvom vyprodukovaného odpadu.
Napríklad v Dánsku pripadá na obyvateľa zhruba 790 kg zmesového odpadu, kým na Slovensku sme v priemere tesne pod 500 kg ročne. No výrazne sme v posledných rokoch poskočili. Ešte pred nedávnom to bolo 300 kg.
Je však zaujímavé, že v Košiciach sa tento rast minulý rok zastavil. Dokonca tvorba odpadu o pár percent klesla. Vysvetľujeme si to tým, že energetická kríza a inflácia ľudí vystrašili, takže začali menej spotrebovávať.
Na tvorbe odpadu sa teda odzrkadľuje zmena spotrebiteľských návykov?
Áno. Špecifickým príkladom bolo obdobie covidu. V prvých týždňoch sme mali obrovské množstvo odpadového skla, všetci začali upratovať pivnice a zbavovali sa starých zaváraninových pohárov. Potom vzrástli plasty a papier, najmä obalový materiál z online obchodov.
Nedobehnúť západ v tvorbe odpadu
Je nevyhnutné, aby sme v tvorbe odpadu dobiehali západnú Európu? Nedá sa tomu nejako vyhnúť?
Dá a dokonca je to cieľom Európskej únie. Produkcia odpadu by mala medziročne klesať. O tom je aj hierarchia nakladania odpadu. Na spodnej priečke je skládkovanie a na najvyššej predchádzanie vzniku odpadu, medzi tým je recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu.
Predstava, že sa dá žiť bez produkcie odpadu, je trochu nadnesená. Počas našich životov sa k tomu asi nedopracujeme. No dokážeme zmeniť správanie tak, aby sme odpadu produkovali menej. Napríklad využívaním vlastných tašiek v obchode.
Zlepšujeme sa?
Percentuálny podiel skládkovania postupne klesá. Kým množstvo komunálneho odpadu neustále rastie, v roku 2021 to bolo 2,7 milióna ton. Objem odpadu sa však na skládkach nemení. Končí ho tam viac ako jeden milión ton ročne.
To je stále veľa. Vieme sa odpadu zbaviť aj ohľaduplnejšie?
Chrbtovou kosťou spracovania zmesového odpadu by malo byť jeho energetické zhodnocovanie. Dnes sú to, žiaľ, stále skládky.
Preferovanou inštanciou by malo byť energetické zhodnotenie. Vo väčšine európskych krajín tomu tak naozaj je. V Európe existuje zhruba 500 zariadení ZEVO, ktoré premieňajú odpad na energiu. U nás sú len dve. V Rakúsku je ich jedenásť. Desiatky ich majú škandinávske krajiny, či Švajčiarsko. Výsledkom spracovania odpadu je elektrická energia a teplo na vykurovanie.
Kde na Slovensku sa nachádzajú?
Okrem Košíc, kde pôsobí spoločnosť Kosit, je ZEVO v Bratislave. Ide však o zásluhu predošlej generácie. Obe zariadenia boli uvedené do prevádzky pred rokom 1990.
Okrem toho vznikli v tej dobe aj prevádzky v Brne a Prahe. Kým však v ČR ich výstavba pokračovala, na Slovensku sa tento stav nezmenil.
Energetickým zhodnotením sa dokážeme odpadu zbaviť oveľa ekologickejšie ako na skládkach a navyše získame elektrinu a teplo. Foto: Kosit
Aké veľké je vaše ZEVO?
V spoločnosti Kosit spracujeme 120-tisíc ton odpadu ročne. Pracuje u nás zhruba 850 ľudí, pričom len v odpadovom hospodárstve ich je 750.
Obsluhujeme na Slovensku šesť skládok. Päť na východnom Slovensku a jednu pri Štúrove. Zabezpečujeme nakladanie s odpadom pre veľkú väčšinu obcí na východnom Slovensku.
Aký je ideálny stav v pomere skládkovaného a energeticky zhodnoteného odpadu?
Vychádzam z cieľov EÚ, ktoré hovoria, že v roku 2035 by sme mali na skládkach ukladať menej ako desať percent odpadu. U nás je to dnes zhruba 40 percent.
Druhým cieľom je zvýšenie miery recyklácie na najmenej 65 percent. V roku 2021 dosiahla miera recyklácie na Slovensku 46 percent.
Potrebujeme teda zvýšiť mieru recyklácie a súčasne dobudovať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu.
Odpad sa mení na elektrinu a teplo
Okrem toho, že sa ekologicky zbavíme odpadu, poskytuje to aj iné benefity?
Ak by sme si zrátali všetok odpad, ktorý dnes končí na skládkach, tak by postačil na pokrytie jednej tretiny kúrenia v mestách, ktoré majú vybudované centrálne vykurovanie domácností.
V Košiciach zhodnotíme ročne zhruba 120-tisíc ton odpadu. Z nich vyrobíme približne 40-tisíc megawatthodín elektrickej energie a veľkú časť z nej dodávame do verejnej siete.
Okrem toho vyrábame teplo. Minulý rok sme v Košiciach dodali štyrom tisícom domácností 50-tisíc megawatthodín tepla. Predstavuje to zhruba 6 až 7 percent celkového počtu domácností v meste. Nemáme však zmluvy s jednotlivými domácnosťami. Dodávame teplo do košickej teplárne, ktorá ho ďalej distribuuje. V blízkej dobe by sme radi prešli na dvojnásobok, teda 100-tisíc megawatthodín ročne.
Ako je to s cenou takto získanej energie?
Pri elektrine sme, podobne ako iné zdroje obnoviteľnej energie, v systéme podpory doplatkom. Pri teple sme však veľmi konkurencieschopní. V tomto roku je na Slovensku priemerná regulovaná cena tepla na úrovni 110 eur za megawatthodinu a my dodávame za 36 eur, čo jedna tretina. Vlani sme dodávali len za 25 eur.
Má táto energia potenciál dorovnať výpadok dovozu z Ruska?
Ak by bola na Slovensku plne vybudovaná sieť zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, ktorý dnes končí na skládkach, miera závislosti od zemného plynu by klesla o päť percent. No polepšili by sme si aj cenovo.
Zastali sme v roku 1990
Aký počet ZEVO zariadení by sa na Slovensku uživil?
Predpokladáme, že miera recyklácia bude rásť. No aj napriek tomu by sa podľa našich analýz mohlo na Slovensku kapacitne uplatniť päť zariadení ZEVO s kapacitou 100-tisíc ton odpadu ročne. Jedno také chceme postaviť v Šali.
Pre Slovensko sú podľa nás vhodnejšie zariadenia s menšou kapacitou. Napríklad ZEVO v Mníchove spracuje 685-tisíc ton. V Bratislave je to 150-tisíc a plánuje sa navýšenie o ďalších 100-tisíc. No Slovensko je štrukturálne členité, preto má význam viac zariadení s nižšou kapacitou.
Prečo za posledných 30 rokov nevzniklo žiadne ZEVO?
Dôvodov je viacero. Investorov, ktorí by mali záujem, je pomerne veľa. No do veľkej miery je to byrokracia.
S projektom v Šali sme začali v roku 2019 a záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR sme dostali až tento rok. Táto časová náročnosť mnohých investorov odrádza.
Neodkladáme tým problém, ktorý nás tak či tak neminie?
Iná budúcnosť ako zariadenia ZEVO Slovensko určite nečaká. Je to dané jednak požiadavkami EÚ, no aj kapacitami existujúcich skládok. Tie významne klesajú.
Mnohé mestá majú problém s tým, kam odpad umiestňovať. Príkladom je Ružomberok, ktorý má už svoju skládku plnú, vozí odpad do Žiliny. Vlani to bolo dokonca do Hanušoviec nad Topľou, ktoré sú od Ružomberka 180 kilometrov.
Predsudky verejnosti
Môže byť riešením aj vyššia recyklácia?
Recyklácia je určite cesta, no naráža na technologickú pripravenosť sektora. Na to, aby ste zvládli recykláciu plastov, potrebuje mať čo najhomogénnejšiu surovinu. Nemôžete do jedného zariadenia pridávať rôzne typy plastov.
Ideálne na spracovanie sú PET fľaše, pevné plasty, obaly na aviváže, polystyrén či fólie. Mnohé produkty sú však vyrobené tak, že je veľmi náročné ich od seba oddeliť.
EÚ od výrobcov požaduje, aby ich produkty boli čo najjednoduchšie recyklovateľné. Ak k tomu nedôjde, stále bude viac ako polovica plastov končiť na skládke – alebo v lepšom prípade pri energetickom zhodnotení.
Z pohľadu recyklácie plastov je problém aj to, že sa do obehu vedia vrátiť iba niekoľkokrát. Nedajú sa recyklovať donekonečna, ako napríklad kovy.
„Sú to predsudky,“ odpovedá verejnosti na otázku o obavách z negatívneho vplyvu ZEVO na okolie Marián Christenko. Foto: Kosit
Zelené témy sa stali súčasťou agendy viacerých politických strán. Cítite zo strany politikov nejakú podporu?
Nedá sa to generalizovať. Politické strany nemajú k tejto téme jednotný postoj. Stretávame sa s politikmi, ktorí nás jednoznačne podporujú, no aj tými, ktorí nadšenie nezdieľajú.
Môžu za tým byť obavy verejnosti? Ľudia nie sú veľmi radi, keď im za plotom vyrastie spaľovňa odpadu.
Sú to predsudky. V Zürichu stojí zariadenie, ktoré spracuje 250-tisíc ton odpadu ročne, je situované uprostred obytnej zóny a nikto s tým nemá problém.
Vo Viedni sú štyri zariadenia s kapacitou dovedna 800-tisíc ton. Aj v Košiciach sme v obytnej lokalite a nie som si vedomý významnejšieho odporu verejnosti.
Pomocná ruka z marginalizovanej komunity
Ako je to s pracovnou silou?
Často dostávam otázky na to, koľko Rómov u nás pracuje. Pravdupovediac neviem to presne. Je ich možno aj polovica. No nerozlišujeme, či ide alebo nejde o Róma. Prístup človeka k práci je skôr daný prostredím, z ktorého prichádza, nie etnicitou.
Čo vám pomáha zlepšovať pracovnú disciplínu?
Kľúčovú rolu hrá stabilný príjem. Keď človek z vylúčenej komunity donesie domov výplatu, finančná situácia v jeho rodine sa zásadne mení.
Ak pracujú obaja rodičia, ich životná úroveň sa lepší exponenciálne. To má vplyv aj na vzdelanie detí, ich dochádzku do školy. Zlepšuje sa prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
V Košiciach je aktuálne témou uzamkýnanie kontajnerových stanovísk. Košičania sa tak viac zaoberajú tým, ako zabrániť zberaniu tohto odpadu, než tým, ako dať ľuďom prácu, aby nemuseli kontajnery vyberať.
Vodíkové výhľady do budúcnosti
Aké projekty vás čakajú v najbližšej dobe?
Tento rok začneme realizovať čistiareň odpadových vôd v Košiciach s investíciou päť miliónov eur a práve dokončujeme inštaláciu turbíny na linke K1 v hodnote 3 milióny eur.
Nedávno ste oznámili, že chcete spustiť výrobu vodíka. V akom stave je tento projekt?
Pri produkcii vodíka je dôležité teplo. Ešte stále máme jeho prebytky. Týmto spôsobom by sme ich radi využili. Inšpirovali sme sa podobnými projektami v Západnej Európe.
Vodík sa napríklad takto vyrába v partnerskom meste Košíc – v nemeckom meste Wuppertal. Investície do tohto projektu by mali dosiahnuť 12 miliónov eur.
Ako sa bude vodík využívať?
Košický samosprávny kraj ním chce poháňať autobusy v prímestskej doprave, no chceme byť kapacitne pripravení dodávať ho aj iným odberateľom, ak bude záujem.
Ziskové podnikanie
Vaším väčšinovým vlastníkom je investičná spoločnosť Wood & Company. Funguje súkromne vlastnené ZEVO lepšie, ako keď je vo verejnom vlastníctve?
Neexistuje jednotná prax, či by ZEVO malo byť štátne, mestské alebo súkromné. Je možná aj kombinácia týchto foriem.
To, že ste majoritne súkromnou spoločnosťou, ale dokazuje, že váš koncept dokáže byť ziskový.
V prípade ZEVA hovoríme o asi 12-ročnej návratnosti kapitálu. Naše podnikanie je relatívne nízko maržové, no vyznačuje sa veľkou odolnosťou voči ekonomickým cyklom.
Počas covidu, keď mnohé podniky zatvárali, sme mali najlepší rok v histórii. Spracovanie odpadu je teda veľmi „antikrízové“ a to mnohí investori vyhľadávajú.
