TikTok, Instagram či Facebook by sa pre deti do 16 rokov mohli stať nedostupnými. Slovensko sa pridáva ku krajinám, ktoré chcú obmedziť prístup maloletých na sociálne siete. Odborníci však upozorňujú, že jednoduché riešenie na zložitý problém nemusí priniesť očakávaný výsledok.
Legislatíva, ktorú v spolupráci pripravili slovenské ministerstvá školstva, práce, zdravotníctva či vnútra, by mala v lete prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním.
Autori navrhujú zákaz prístupu na veľké digitálne platformy, ako TikTok, Facebook, Instagram a iné deťom do 16 rokov a fungovanie v takzvanom špeciálnom „chránenom režime“ pre mladých ľudí od 16 do 18 rokov. Ak zákon parlament schváli, platiť by mohol už od 1. januára 2027.
Slovensko sa tak pridáva k rastúcemu počtu krajín, ktoré takéto a podobné obmedzenia už zaviedli, aktívne na nich pracujú, alebo sa ich zaviazali prijať v budúcnosti.
Dôvod je jasný: snaha ochrániť deti, ktoré na rôznych sociálnych sieťach ohrozuje kyberšikana, nenávistný obsah, manipulácia, neustály tlak na nerealistický výkon či výzor, znižovanie schopnosti koncentrácie a zhoršené mentálne zdravie, či mobilizácia k násiliu.
Aké konkrétne obmedzenia štát navrhuje, ako by sa mali overovať vekové hranice a prečo časť odborníkov varuje, že samotný zákaz problém nevyrieši?
Podľa navrhovaného zákona by deti do 16 rokov nemohli mať účty na sociálnych sieťach vôbec. Ako tiež informoval minister školstva Tomáš Drucker, mladí ľudia vo veku od 16 do 18 rokov by mali mať prístup na siete povolený, ak si ho však vytvoria, budú mať „automaticky chránený režim, súkromný profil, vypnutú polohu, žiadne automatické pridávanie do skupín a špecifickú ochranu pred správaním od cudzích ľudí. Toto budú musieť zabezpečiť veľké online platformy”.
Návrh zákona smeruje do medzirezortného pripomienkového konania a ak ho schváli vláda a následne aj parlament, účinnosť sa predbežne predpokladá k 1. januáru 2027.
Celosvetová vlna
Aktivity Slovenska sú v súlade s úsilím, ktoré v tomto smere vyvíja už mnoho krajín sveta. Vlani sa v tejto téme zaktivizovala aj Európska únia. Koncom novembra poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali na „ambiciózne opatrenia EÚ na ochranu maloletých na internete“.
EP vtedy navrhol harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej EÚ pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by umožnil prístup so súhlasom rodičov.
Gemini
Témy sa v máji tohto roka opätovne dotkla aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. „Diskusie o minimálnom veku pre používanie sociálnych sietí nemôžeme ďalej ignorovať,“ povedala šéfka Komisie počas európskeho samitu o AI a deťoch, ktorý sa konal v Kodani v máji tohto roka. V rámci európskych štruktúr už pritom poverila skupinu expertov, ktorí by mali v júli predložiť správu o krokoch, ktoré má únia prijať na ochranu maloletých na internete.
Ešte vlani vyzval EP vo vzťahu k samotným technologickým spoločnostiam, ktoré tieto siete prevádzkujú, na zákaz najškodlivejších návykových praktík a funkcií pre maloletých vrátane nekonečného scrollovania, automatického prehrávania, či škodlivej gamifikácie.
Európa volá aj po zákaze webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ či opatreniach na boj proti rôznym „presvedčovacím“ technológiám, ako sú cielené reklamy, influencer marketing, návykový dizajn či takzvané „dark patterns“ alebo „temné vzorce“, čo sú taktiky navrhnuté tak, aby oklamali používateľov a prinútili ich správať sa spôsobom, ktorý prospieva firmám a nie samotným používateľom.
Správa, z ktorej EP vychádzal odkazovala na výskum, podľa ktorého až 97 percent mladých ľudí používa internet každý deň a 78 percent detí vo veku od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia minimálne raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, teda správanie odzrkadľujúce závislosť.
Tretina žiakov hlásila škodlivý obsah
Ako Forbes informovalo tlačové oddelenie Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (MŠ SR), pri príprave obmedzení pre prístup detí na sociálne siete bol pre nich významným zdrojom informácií výskum Slovenskí žiaci v online svete 2025 realizovaný Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Tento výskum ukázal, že sociálne siete patria medzi každodennú súčasť života slovenských detí. Instagram používa približne 88 percent žiakov a iba 12 percent uvádza, že ho vôbec nepoužíva. YouTube nepoužíva len sedem percent žiakov. Medzi najpoužívanejšie platformy pritom patria aj TikTok a Snapchat.
„Zároveň sa ukázalo, že 36 percent žiakov už niekedy nahlásilo obťažovanie, ubližovanie alebo iný škodlivý obsah na internete, 49 percent žiakov si pravidlá sociálnych sietí vôbec neprečítala alebo ich iba prebehla,“ uvádza MŠ SR.
Výskum zároveň odhalil, že technické rodičovské kontroly využíva iba menšia časť rodín. Len osem percent žiakov uviedlo, že majú obmedzený čas na sociálnych sieťach, sedem percent má nastavené časové limity na počítači a sedemnásť percent na mobilnom telefóne. Iba sedemnásť percent žiakov uviedlo, že sa stretlo s rodičovským obmedzením prístupu na určité webové stránky, napríklad stránky s násilným obsahom, obsahom pre dospelých alebo sociálne siete.
Grooming, kyberšikana a duševné zdravie
Ďalším argumentom sú podľa MŠ SR výsledky medzinárodných výskumov, ktoré upozorňujú na súvislosť medzi intenzívnym používaním sociálnych sietí a problémami v oblasti duševného zdravia, porúch spánku, zhoršenej schopnosti sústredenia, vystavenia násilnému alebo sexuálne nevhodnému obsahu či vytvárania tzv. závistlostných vzorcov správania.
Európska sieť Eurochild vo svojom stanovisku pritom upozorňuje aj na rastúce dôkazy o negatívnom vplyve krátkych videí na pozornosť, impulzívnosť a zníženú schopnosť sústrediť sa na náročnejšie úlohy.
Podľa Eurochild sa v Európe obeťou sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania stane jedno z piatich detí. „Digitálne technológie pritom vytvárajú nové možnosti kontaktovania a zneužívania detí, pričom počet nahlásení online groomingu medzi rokmi 2023 a 2024 vzrástol o 192 percent. Európske údaje ukazujú, že 13 – 29 percent pätnásťročných žiakov v členských štátoch EÚ zažíva opakovanú šikanu vrátane kyberšikany, upozorňuje MŠ SR.
Pozor na jednoduché riešenia
Niektorí odborníci ale upozorňujú, že problém vplyvu sociálnych sietí na maloletých treba riešiť komplexnejšie, ako len zákazmi či pokutami. Sociálne siete sú totiž podľa nich aj prostredím, v ktorom mladí ľudia vyrastajú, vytvárajú si v ňom vzťahy, hľadajú informácie, budujú svoju identitu a často v rámci neho vyhľadávajú aj pomoc.
Amnesty Tech, špecializovaný program organizácie Amnesty International, ktorý sa zameriava na prienik technológií a ľudských práv, napríklad poukázal na to, že zákaz sociálnych sietí pre deti a mladých ľudí v Austrálii je „neúčinným rýchlym riešením“. V Austrálii od decembra 2025 platí zákaz prístupu na sociálne siete s vekovým obmedzením 16 rokov.
Zákaz podľa Amnesty Tech nie je v súlade s realitou generácie, ktorá žije online aj offline. Za najúčinnejší spôsob ochrany detí a mladých ľudí online považuje ochranu všetkých používateľov sociálnych médií prostredníctvom lepšej regulácie, prísnejších zákonov o ochrane údajov a lepšieho dizajnu platformy. A je tu aj ďalší aspekt.
„Aj keď praktiky platforiem sociálnych médií sú škodlivé pre mladších používateľov, mladí ľudia zároveň majú právo vyjadrovať sa online, mať prístup k informáciám a participovať v digitálnom priestore. Sociálne médiá totiž poskytujú príležitosti na začlenenie, prepojenie, kreativitu, vzdelávanie, zdravotné informácie a zábavu, čo všetko je prospešné pre ich duševné zdravie,” uviedla programová riaditeľka Amnesty Tech, Damini Satija.
Amnesty Tech zároveň upozornila na fakt, že „mnoho mladých ľudí si nepochybne nájde spôsoby, ako sa týmto obmedzeniam vyhnúť“. Zákaz jednoducho znamená, že budú naďalej vystavení rovnakému prostrediu, ale v tajnosti, čo ich vystavuje ešte väčšiemu riziku, varuje Amnesty Tech.
V IPčku sa denne stretávame s dôsledkami kyberšikany, porovnávania sa, nenávistného obsahu, manipulácie či mobilizácie k násiliu. Ale rovnako sa stretávame aj s mladými ľuďmi, ktorí práve online našli prvého človeka, ktorému sa dokázali zdôveriť.
Rovnaké hlasy zaznievajú aj na Slovensku. Marek Madro, psychológ a riaditeľ občianskeho združenia Ipčko, ktoré sa venuje poskytovaniu psychologickej pomoci pre ľudí v krízových situáciách: „Sociálne siete dnes totiž nie sú len aplikácie v mobile. Sú prostredím, v ktorom mladí ľudia vyrastajú, vytvárajú vzťahy, hľadajú informácie, budujú svoju identitu a často aj pomoc.“
(Zdroj: rešerš Forbes Slovensko, infografika ChatGPT)
Vyzýva preto na opatrnosť pri prijímaní jednoduchých riešení na zložité problémy. „V IPčku sa denne stretávame s dôsledkami kyberšikany, porovnávania sa, nenávistného obsahu, manipulácie či mobilizácie k násiliu. Ale rovnako sa stretávame aj s mladými ľuďmi, ktorí práve online našli prvého človeka, ktorému sa dokázali zdôveriť.“ Nemyslí si preto, že diskusia by mala stáť na otázke, či sociálne siete zakázať alebo nezakázať. „Dôležitejšie je pýtať sa, ako chrániť mladých ľudí a zároveň ich pripraviť na svet, v ktorom budú žiť,“ hovorí.
Pripúšťa však, že najmä pri mladších deťoch skutočne môže mať vekové obmedzenie svoj význam, pretože môže znížiť kontakt so škodlivým obsahom, tlakom na výkon, porovnávaním sa či niektorými formami kyberšikany. „Deti jednoducho nie sú vždy vývinovo pripravené na svet, v ktorom algoritmy bojujú o ich pozornosť. Rozumné vekové hranice preto považujem za legitímnu súčasť ochrany detí.“
Upozorňuje však, že by sme si nemali myslieť, že takto jednoducho vyriešime samotný problém. Ten totiž podľa neho nesúvisí len s tým, koľko rokov má používateľ, ale aj s tým, ako sú samotné platformy nastavené.
Marek Madro. Archív IPčko.
Potrebe istého zásahu do fungovania sociálnych sietí pritom rozumejú aj mladí ľudia. Keď o tom IPčko s nimi diskutovalo prostredníctvom výskumu realizovanom s agentúrou Focus, mnohí hovorili, že rozumejú dôvodom regulácie. Zároveň však otvorene priznali, že ak sa pre nich obmedzí kontakt s rovesníkmi, budú hľadať cesty, ako pravidlá obísť.
„Myslím si, že pri tejto debate často zabúdame na jednu dôležitú vec. Mnohí dospelí vidia sociálne siete ako technológiu. Mladí ľudia ich často vnímajú ako priestor vzťahov.
Ak mladým niečo berieme, mali by sme vedieť, čo im dávame namiesto toho. Ak neponúkneme alternatívy, môže sa časť komunikácie presunúť do uzavretých komunít a menej kontrolovaných platforiem, kde bude ešte náročnejšie zachytávať kyberšikanu, manipuláciu, nenávistný obsah alebo mobilizáciu k násiliu,“ upozorňuje Marek Madro.
Z rozhovorov IPčka s mladými ľuďmi pritom vyplynulo, že na sociálnych sieťach najčastejšie trávia od dvoch do šiestich hodín denne. „To už nie je voľnočasová aktivita. To je prostredie, v ktorom vyrastajú.“
Podľa šéfa IPčka sú sociálne platformy pre mnohých mladých ľudí miestom kontaktu, spolupatričnosti a niekedy aj prvým miestom, kde hovoria o svojich psychických ťažkostiach alebo hľadajú pomoc.
Ochranu maloletých pred škodlivým obsahom však považuje za legitímny dôvod pre zavádzanie obmedzení. Nemyslí si však, že zákaz sám osebe problém vyrieši. „Ak nezmeníme fungovanie algoritmov, odporúčacie systémy a dostupnosť škodlivého obsahu, budeme riešiť skôr dôsledky než príčiny,“ hovorí.
Dnes už pritom podľa neho nehovoríme len o nevhodných videách. Hovoríme o manipulácii, dezinformáciách, nenávistnom obsahu, kyberšikane či mobilizácii k násiliu. Práve tam by mala smerovať veľká časť pozornosti.
Väčšiu zodpovednosť za ochranu detí na svojich platformách by podľa Madra zároveň mali niesť aj samotné technologické spoločnosti a možné obmedzenia či regulácia zo strany štátov by mala ísť ruka v ruke s edukáciou.
„Tak ako učíme deti bezpečne sa pohybovať v cestnej premávke, mali by sme ich učiť bezpečne sa pohybovať aj v digitálnom svete. Potrebujeme rozumné pravidlá, ale zároveň aj digitálnu gramotnosť, kritické myslenie, schopnosť rozpoznávať manipuláciu, budovať odolnosť a vedieť požiadať o pomoc. Nestačí mladých ľudí držať mimo vody. Musíme ich naučiť plávať,“ uzatvára Marek Madro.
