Šéfom siete reprodukčných kliník a zdravotníckych zariadení sa Francisco Lobbosco stal po tom, čo mal s manželkou zlú skúsenosť s umelým oplodnením. To mu pomohlo pochopiť proces, ktorým si v tejto citlivej otázke prechádzajú pacienti. A vie, čo treba zlepšiť. Zdá sa, že jeho recept na úspech funguje.
Spoločnosť FutureLife je rýchlorastúca firma pôsobiaca v perspektívnej oblasti medicíny. Svoju sieť reprodukčných kliník rozširuje po celej Európe. Ako vysvetľuje generálny riaditeľ Francisco Lobbosco, povedomie o zachovaní plodnosti narastá a zo Západu k nám prichádza módna vlna čoraz častejšieho zmrazovania vajíčok a spermií.
V súčasnosti združuje firma vyše 40 reprodukčných kliník v 12 krajinách sveta a zamestnáva vyše 1 500 odborníkov. Spolu vykonávajú viac ako 55-tisíc liečebných cyklov umelého oplodnenia ročne. Vďaka nim sa na svet dostane nové dieťa každých 56 minút.
Máte viac ako 15-ročné manažérske skúsenosti na rôznych pozíciách. Na tú najnovšiu, CEO spoločnosti FutureLife, ste však neprišli z odvetvia asistovanej reprodukcie. Ako sa na novom poste cítite?
Začnem najskôr mojimi pracovnými skúsenosťami z minulosti. Na súčasnú pozíciu som nastúpil v apríli 2023. Predtým som pracoval pre spoločnosť Mars, ktorá je známa najmä ako výrobca čokoládových tyčiniek, ale má aj veterinárne kliniky. V nich som bol prevádzkovým riaditeľom.
Ešte skôr som však desať rokov pracoval v maloobchode s optikou Grand Vision, ktorá pôsobila v 43 krajinách. Bol som na finančnom oddelení, prešiel som pozíciami v rozvoji podnikania a manažmentu. Tam som začal byť manažérom. Predtým som pracoval pre Nike, pokrývajúc regióny ako Izrael a strednú Európu, strednú a východnú Európu, západnú Európu a EMEA. Začínal som ako bankár v Argentíne, kde som sa aj narodil. Študoval som ekonómiu, bankovníctvo bolo pre mňa logickou voľbou.
Prečo ste z bankovníctva odišli?
Práca v banke ma nebavila. Uvažoval som, ako zmeniť prácu bez toho, aby boli na mňa rodičia nahnevaní. Rozhodol som sa vyštudovať MBA (študijný program pre manažérov, pozn. red.) a štúdium ma zaviedlo do Nemecka a Európy. Práve v Nemecku som po štúdiu nastúpil do Nike.
A ako ste sa dostali k IVF?
Nebol som teda súčasťou IVF sektora (in vitro fertilization, umelé oplodnenie, pozn. red.). S manželkou však máme osobný vzťah k IVF. Máme tri krásne deti, ktoré neprišli na svet umelým oplodnením, ale absolvovali sme cykly s umelým oplodnením v Spojenom kráľovstve, ktoré nakoniec zlyhali. Mali sme teda osobnú skúsenosť.
Keď z FutureLife zisťovali, či mám záujem o pozíciu riaditeľa, bol som šťastný. S manželkou sme si povedali, že by sme možno mali celú oblasť preskúmať trochu viac. V čase, keď mi dali ponuku, sme si so ženou boli istí, že je to správna vec.
Takže osobná skúsenosť vás presvedčila, že chcete byť toho súčasťou?
Áno, je to tak. Keď som nastúpil, mal som príhovor pred tímom. Povedal som, že neviem, aká je dobrá skúsenosť s umelým oplodnením, ale viem o tej zlej a som tu preto, aby som to zmenil.
Prečo bola vaša skúsenosť zlá?
