10. júla 2020

Brankár slovenskej futbalovej reprezentácie a Newcastlu United približuje, ako v súčasnosti funguje anglická Premier League.

Tri a pol mesiaca bola prerušená sezóna najsledovanejšej futbalovej ligy sveta. Martin Dúbravka, osobnosť minuloročného júlového Forbesu, nútenú pauzu využil aj na doliečenie zranenia kolena – a pripravil sa na júlovú divokú jazdu: deväť ligových zápasov za päť týždňov. Pred prázdnymi tribúnami.

Najsledovanejšia liga sveta, obrovské štadióny – a musíte hrať pred minimálnym počtom divákov. Aké je to pre brankára?

Hrať bez fanúšikov je dosť veľké obmedzenie. Premier League je známa tým, že kdekoľvek prídete, fanúšikovia vás tam vždy čakajú. Teraz je atmosféra iná, taká trošku chladná. Dúfam, že sa čoskoro vrátime k normálu a budeme môcť hrať pre ľudí. Diváci chýbajú, máte z toho úplne iný pocit, keď prichádzate na štadión, kde vás čaká 50-tisíc ľudí, ako keď prídete, je úplne prázdny a vy môžete počuť každé jedno slovo.

Júlový Forbes: Martin Škrtel o tom,
prečo odmietol Barcelonu a Juventus

V jednom rozhovore ste spomínali, že si pripomínate, ako všetko, čo zakričíte, všetci aj počujú. Dosť zvláštny pocit, ak dirigujete obranu, však?

(smeje sa) Človek si musí dávať pozor, čo hovorí. Aj otec, ktorý sa pozeral na zápas, spomínal, že v televízii je všetko počuť. Futbal je aj o emóciách, nie vždy sa dá vyjsť povedzme aj bez nejakej tej nadávky. To patrí k zápasu. V zápase je však skôr dôležité, že komunikáciu brankára s tímom si môže vypočuť aj druhá strana a získať tak výhodu. Ale zase, vašou výhodou je, že vás vaši spoluhráči určite počujú, komunikácia neviazne. Môžu tak veľmi rýchlo zareagovať.

Na prenosoch z Premier League počuť aj slabé povzbudzovanie. Odkiaľ?

Medzi opatrenia, ktoré sa trošku uvoľnili, patrí aj sprístupnenie tribún pre malé množstvo ľudí, futbalistov z akadémie. U nás, aj keď boli predtým testovaní, nemohli aj tak na štadióne sedieť pri sebe, museli si zachovať odstupy. Uvoľňovanie opatrení ide veľmi pomaly, ale je pochopiteľné, že si nemôžeme dovoliť nič podceniť.

Súboj s útočníkom West Hamu Michailom Antoniom. FOTO: SITA, AP

Novinkou v pravidlách je aj pauza na občerstvenie uprostred polčasu. Čo robí s hráčmi?

Pre mňa to bolo trošku aj prekvapením, som zvyknutý hrávať aj v teplejších podmienkach. Na Slovensku je často omnoho teplejšie. Ale pre mužstvo je pauza vítaná, aj tréner ju dokáže využiť, zareagovať nejakou radou, taktickými poznámkami. Má to svoje plusy.

Tréner môže odovzdávať informácie častejšie aj počas hry. Je mu dobre rozumieť, hráč sa nemôže vyhovoriť, že sme si nerozumeli alebo sa nepočuli. Opäť však platí, že tie informácie môže zachytiť aj druhé mužstvo.

Nenápadná hviezda pri práci.
Najlepšie fotky Martina Dúbravku

Na začiatku koronovej prestávky ste boli zranený. Ako ste sa doma liečili?

V poslednom zápase pred pauzou som si zranil koleno. Mal som to šťastie, že som ešte stihol navštíviť špecialistu v Londýne. Potom sa všetko uzavrelo a nebolo možné navštíviť ani lekárov, teda do tej miery, ako by sme si predstavovali. Rehabilitáciu som mal v domácich podmienkach, keďže fyzioterapeuti v tréningovom centre neboli.

Zabezpečil som si všetky možné pomôcky, s ktorými som mohol posilňovať, aby som sa vrátil pripravený. Prestávka bola dostatočne dlhá, aby som sa mohol dať dokopy.

Zažili ste niekedy takú dlhú pauzu od športu?

Nikdy. Tie dva mesiace, čo sme boli v karanténe, bol skutočne veľmi dlhý čas a citeľný výpadok. Mnoho ľudí si myslelo, že to bola dovolenka, ale to tak vôbec nebolo. Keď máme normálnu prípravu pred sezónou, máme na ňu šesť až sedem týždňov a potom aj nejaké prípravné zápasy. Teraz to boli (po oznámení, že sezóna bude pokračovať) necelé tri týždne. A išli sme bez prípravných zápasov, okamžite sme skočili do ligy. Bolo to náročné.

Ako prebieha život mimo zápasu?

Na zápasy lietavame z privátneho terminálu. Nasadia nás do lietadla, cestujeme bez kontaktu s ľuďmi na letisku. Kdekoľvek, kam letíme, nás čaká autobus, vyzdvihne nás priamo pri lietadle a okamžite sa presúvame priamo na hotel. Žiadne zbytočné zastávky alebo zdržania. Všetko je naplánované do detailov.

Ako vyzerala karanténa v Newcastli?

Prvé dva týždne brali ľudia situáciu na ľahkú váhu. Nejaké ochranné prostriedky, masky alebo rukavice tu vôbec nebolo vidieť. Ja som nosil masku veľmi skoro, videl som, akými krokmi sa uberalo Slovensko, tak som sa zariadil po svojom. Niektorí sa však na mňa na ulici pozerali, no… trochu ako na blázna.

Po nejakých dvoch-troch týždňoch už bolo v uliciach veľmi málo ľudí, nebolo vidieť takmer nikoho. Už všetci brali situáciu zodpovednejšie. Po tých troch-štyroch týždňoch to bolo dosť náročné, niektoré potraviny neboli k dispozícii, ale ja som sa pripravil, vedel som, čo nás čaká.

So spoluhráčom v Newcastli, Rakúšanom Valentinom Lazarom. FOTO: SITA, AP

Teraz máte extrémne nahustený rozpis zápasov. Ako to zvládate?

Hráva sa v podstate každé tri dni, mám o to menej času byť doma s priateľkou. Zápasov je viac, tak aj času na hoteloch je viac… Ale v minulosti, keď sme hrali Ligu majstrov so Žilinou, som už zažil, aké to je, keď hráte aj dva mesiace systémom sobota – streda.

Zatiaľ nepociťujem výraznejšiu únavu, ale to môže prísť. Máme pred sebou ešte viac zápasov, možno si v istom momente uvedomím – wow, mám toho dosť. V auguste bude aspoň trochu priestoru oddýchnuť si aj po mentálnej stránke.

Aká dlhá bude letná pauza?

V Anglicku zvyčajne trvá šesť až sedem týždňov, teraz je predpoklad, že to budú dva až tri. Pre nás zahraničných hráčov to bude podstatne náročnejšie, ale aspoň budeme mať možnosť stretnúť sa na nejaký čas s rodinami.

Naposledy som rodinu videl počas reprezentačného zrazu v novembri, na pol dňa. Beriem to ako fakt, taká je realita. Dúfam, že život sa vráti k normálu a budú nás môcť prísť do Anglicka opäť navštíviť priatelia.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?