Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne vzrástol o 0,7 percenta a zaostal za očakávaniami aj priemerom Európskej únie. Rast brzdia najmä slabý priemysel, konsolidácia a nižšie investície.
Rast slovenskej ekonomiky sa v druhom štvrťroku sa spomalil na 0,7 percenta a zaostal za očakávaniami. Nekopíroval ani mierne oživenie európskeho hospodárstva. Ekonomickí analytici očakávajú podobne utlmený vývoj aj vo zvyšku roka, pričom celoročné tempo by malo zostať do jedného percenta.
Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku medzikvartálne o 0,2 percenta. Medziročne sa jej rast spomalil na 0,7 percenta, čo bolo najmenej za posledný rok.
„Slovenská ekonomika tak zaostala za priemerom Európskej únie, ktorej rast sa v druhom štvrťroku zrýchlil na 0,5 percenta medzikvartálne,“ uviedla hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
„Slovenská ekonomika pokračuje v slabom raste už viac ako dva roky. Priemysel pod tlakom neistého vonkajšieho prostredia a slabnúcej konkurencieschopnosti stagnuje. Oporou ekonomiky zostáva trh práce, ktorý pomáha udržiavať spotrebu domácností aj napriek konsolidačným opatreniam,“ zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska Michal Doliak a Viera Mráziková.
Hospodársky rast podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka naďalej brzdí domáca fiškálna konsolidácia, ktorá sa tento rok prejavuje najmä slabšou investičnou aktivitou komerčného sektora.
„Naopak, napriek tomu, že fiškálne opatrenia tento rok vo väčšej miere cielili na domácnosti, spotreba domácností nateraz relatívne odoláva, a hoci tempo jej rastu ostáva relatívne utlmené a zaostáva za zvyškom regiónu, spotreba i naďalej ostáva nad úrovňou minulého roka,“ upozornil.
Pozitívnym signálom je podľa analytika Inštitútu finančnej politiky Daniela Dujavu zrýchlenie rastu eurozóny z 0,5 percenta v prvom na jedno percento v druhom štvrťroku.
„Vzhľadom na konflikt na Blízkom východe ide o prekvapivé výsledky. Pozitívne prekvapili všetky krajiny bloku vrátane opäť sa rozbiehajúceho Nemecka,“ doplnil.
Valachyová očakáva za celý rok rast slovenskej ekonomiky na úrovni jedného percenta, pričom riziká vidí smerom nadol. Protivietor podľa nej neprináša iba externé prostredie, ale pravdepodobne aj spôsob konsolidácie.
„Fiškálne opatrenia prijaté počas posledných dvoch rokov sa opierajú najmä o príjmovú stranu rozpočtu a vyzerá to tak, že vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu. Náš odhad rastu na tento rok sa opieral aj o rýchlejšie čerpanie eurofondov, ku ktorému asi tiež nedochádza, viac však napovie podrobná štruktúra HDP, ktorá bude zverejnená neskôr,“ konštatovala.
Koršňák v základnom scenári predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky tento rok zostane približne na úrovni vlaňajška, prípadne sa mierne zrýchli z 0,8 na 0,9 percenta. Vo volebnom roku 2027 by sa mal následne posilniť na 1,5 percenta. Tento rok podľa neho prevažujú riziká smerom nadol, v budúcom, naopak, mierne nahor.
Rast bude podľa neho brzdiť predovšetkým domáca fiškálna konsolidácia. Na rozdiel od minulého roka už hospodárstvo výraznejšie nepodporia ani verejné investície a nepomôže zrejme ani externé prostredie.
„Tento rok sa však objavia aj faktory, ktoré by mohli ekonomický rast podporovať, hoci ich časovanie je otázne a väčšia časť pozitívnych efektov sa najskôr presunie až do budúceho roka,“ uviedol Koršňák.
Aktuálne výsledky európskej ekonomiky sú podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša pre Slovensko nádejou. Nemecko, ktoré je jeho najväčším obchodným partnerom, zrýchlilo v druhom štvrťroku tempo rastu z 0,6 na 0,9 percenta. Vývoj však môže opäť zhoršiť veľké sucho, ktoré počas leta spomalilo dopravu v Európe.
„Za celý rok zostane náš rast celkom pravdepodobne pod hranicou jedného percenta, rovnako ako v minulom roku. A to je na dobiehanie vyspelejších ekonomík, ako aj budovanie sociálneho bohatstva občanov málo. Pre porovnanie – česká ekonomika rástla v druhom štvrťroku takmer trikrát rýchlejšie ako slovenská, poľská dokonca už takmer päťkrát rýchlejšie,“ doplnil Gábriš.
