20. decembra 2021

Museli by ste veľmi dlho pozerať dobrodružné filmy, aby ste aspoň na obrazovke zažili to, čo zažil na vlastnej koži. Špičkový horolezec, horský vodca, lyžiarsky inštruktor, podnikateľ a jeden zo siedmich Slovákov, ktorí vystúpili na vrchol Mount Everestu, Vladimír Zboja dnes organizuje vysokohorské expedície a koučuje manažérov.

Visel s polámanými nohami pod vrcholom päťtisícovky, prežil lavínu, konflikt s kanibalmi, výstup na najvyššiu horu sveta aj hádky s topmanažérmi veľkých firiem. Keď ho už nebavilo rátať nové zlomeniny, zavesil vrcholové horolezectvo na klinec a našiel si nový sen. Odovzdať nazbierané skúsenosti horským vodcom či manažérom.

Rodák z oravskej Habovky mal spočiatku k výškam averziu a už pri pohľade na rebrík cítil v žalúdku nevoľnosť. No keď mu lekári identifikovali srdcovú chybu a zakázali akýkoľvek intenzívnejší pohyb, pocítil sladkosť zakázaného a vrhol sa na spoznávanie končiarov, ktoré mal za domom. Aj v noci, lebo rodičia pre horské výlety „pacienta“ nemali pochopenie.

Láska k horám ho už ako tínedžera priviedla na Zbojnícku chatu, kde si splnil sen brigádovať ako vysokohorský nosič. Prvý sen z mnohých.

Vyššie a ďalej

Milovníkovi cestopisov Zikmunda a Hanzelku boli slovenské kopce čoskoro malé. A keďže sa pohyboval v komunite bláznov do hôr a dobrodružstva, postupne začal s priateľmi cestovať za čoraz vyššími nadmorskými výškami.

Reklama

Preliezal staré aj nové lezecké cesty v Alpách, na Kaukaze, v Pamíre či napokon aj v Himalájach. Po troch dekádach medzi nebom a skalami má Zboja na konte viac ako tisíc výstupov. Zdolal vrcholy hôr šiestich kontinentov a absolvoval desiatky zahraničných expedícií.

Horolezec Vlado Zboja zliezol vrcholy najvyšších hôr šiestich kontinentov. Foto: archív Vladimíra Zboju

Pre mnohých je vrcholom horolezeckej kariéry číslo 8848. Pre Vlada Zboju sa ďalší sen s názvom Mount Everest splnil v roku 1998. Spolu s Petrom Hámorom a Vladimírom Plulíkom zastal na jedinom mieste na svete, nad ktoré sa už vyššie kráčať nedá.

Hoci išlo o expedíciu, ktorú HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara využilo na predvolebnú kampaň, Zboja sa od politickej akcie dištancoval. Síce neskôr, ale jednoznačne, vrátením štátneho vyznamenania pre členov expedície.

Za najväčšie dobrodružstvo vo svojom živote považuje inú výpravu. V skupine ostrieľaných cestovateľov sa vybral zdolať najvyšší bod svetadielu Austrália Puncak Jaya alebo Carstenszovu pyramídu.

Rozoklaná päťtisícovka na Novej Guinei patrí svojou tisícmetrovou stenou medzi lezecky náročné výstupy, ďaleko nebezpečnejší je však prístup pod samotnú horu. Partii trvalo týždeň, kým sa vôbec k jej úpätiu presekala dažďovým pralesom. 

„Každý deň okolo poludnia sa začína tropický lejak, ktorý trvá do rána, najmenšie škrabance bleskovo hnisajú a ráno aj večer začínate očistou tela od pijavíc, ostňov a ošetrovaním mokvajúcich rán,“ opisuje putovanie Zboja.

Akoby to nestačilo, skupinu napadli domorodci. V týchto neprístupných končinách miestne kmene zamrzli v kamennej dobe a podľa etnológov doposiaľ praktizujú aj kanibalizmus. Zboja hovorí, že mali šťastie. Pod muškou napnutých tetív sa slovensko-česká výprava musela vzdať akurát časti vybavenia. Životy im ostali.

Trofeje či zdravie

Na dobrodružstvá Zboja nezanevrel ani po tom, ako pri šplhaní na päťtisícovku Mirali v tadžických Fanských horách spadol aj s kusom skaly zo steny. Hoci bol istený kamarátom, pri náraze o skalu si zlomil obe nohy na viacerých miestach. Romantika v malebnej pustatine sa razom zmenila na nočnú moru a dvojici trvalo týždeň, kým sa cez morény a lesy doplahočila k civilizácii.

Okrem lezenia sa Vlado Zboja venuje aj paraglajdingu či parašutizmu. Foto: archív Vladimír Zboja

Zboja zdolal dve osemtisícovky a na skompletizovanie Koruny Zeme, teda trofeje za zdolanie najvyšších vrcholov všetkých kontinentov, mu chýba len antarktický Vinson Massif.

Najvážnejší úraz si ho však počkal doma. V Roháčoch ho strhla lavína a sedemsto metrov ho vláčila dole prudkým svahom. Zbojovi sa podarilo udržať na povrchu snehovej masy, no nohu mal dochrámanú na toľkých miestach, že sa len zázrakom vyhol amputácii.

Ambície na prvoligové výstupy v päťdesiatke napokon zanechal. Certifikát Medzinárodnej asociácie horských vodcov ho oprávňuje sprevádzať ľudí vo všetkých horstvách sveta a dnes sa snaží dopriať vrcholové zážitky iným.

Organizuje expedície do Kordillier, na Aljašku či do Himalájí, no najčastejšie ukazuje ľuďom výhľady na tatranskom Gerlachu. „Výstup nie je ľahký, takže mi je ľúto, kam sa uberá biznis s darčekovými poukážkami. Chodia sem ľudia, pri ktorých máte pocit, že poukaz je pomsta príbuzných,“ hovorí. 

Pravidlá expedície

Ak by ste však chceli ísť s Vladom Zbojom do najvyšších hôr, len peniaze vám stačiť nebudú. „Mal som veľmi bohatého klienta, ktorý mi na Gerlachu povedal, že zaplatí čokoľvek, ak ho vezmem na Everest. Súhlasil som pod podmienkou, že bude horám venovať 150 dní ročne najbližších osem rokov,“ dodáva horský vodca.

Hoci tento konzervatívny prístup získal až časom, bez váhania by ho odporučil aj novodobým komerčným cestovkám. Expedičné kancelárie totiž aktuálne ponúkajú himalájske vrcholy v podstate komukoľvek, kto zaplatí 50- až 70-tisíc dolárov.

Zboja verí poctivej príprave. Postupne lezie s klientmi v Tatrách, v Alpách či Andách, absolvuje s nimi letné aj zimné výstupy a postupne pridáva nadmorskú výšku. „Zisťujem, ako sa správajú v krízových situáciách, ukazujem im, ako ich zvládnuť. Pridávam praktické zručnosti, priebežne ich učím správať sa v extrémnych podmienkach a zvládnuť ich aj samostatne,“ dodal.

Do najvyšších hôr je ochotný ísť až vtedy, keď sú klienti pripravení po fyzickej aj psychickej stránke. Len vtedy majú šancu na úspech.

Domorodci v izolovaných častiach Indonézie žijú v dobe kamennej. Foto: archív Vladimíra Zboju

Tvrdohlavosť váš môže stáť život

Každý z členov výpravy musí byť zmierený s tým, že sa napriek veľkej investícii na vrchol nedostane. Možno sa bude musieť otočiť sto metrov pod vrcholom alebo pomáhať tímu, aj keď sa s ním už nebude počítať pri pokuse o výstup na vrchol. Vydržať niekoľko týždňov v nepohodlí, s bolesťami, nespavosťou a pri každodennom pohľade na tie isté tváre.

Reklama

„Jednu výpravu som musel zrušiť práve preto, že riaditelia a majitelia veľkých firiem na prípravnom pobyte nedokázali spolu ani komunikovať. V bežnom živote si boli blízki, záťaž odhalila, že išlo o pretvárku,“ dodáva horský vodca. 

Ďalšia partia ľudí, ktorých roky pripravoval na Mount Everest, ho požiadala, aby do výpravy pribral ich spoločného priateľa, zdatného športovca. „Nikdy som ho nevidel, nikde som s ním nebol, odmietol som,“ zdôrazňuje Zboja. Dotyčný sa následne pokúsil o komerčný výstup cez britskú expedičnú kanceláriu, vo výške 7800 metrov odmietol príkaz na návrat od šerpu aj vedúceho expedície, ktorí videli, že sa mu rýchlo zhoršuje zdravotný stav. Napokon výstup neprežil.

Biznisové paralely

62-ročný Vlado Zboja dnes svoje skúsenosti z hôr odovzdáva aj v podnikateľskom svete. „Strávil som v stane mesiace s vlastníkmi či riaditeľmi firiem a po čase ma niektorí oslovili, či by som pre zamestnancov neurobil motivačnú prednášku,“ hovorí o začiatkoch.

Aktuálne sa školeniam a koučingu venuje naplno. Rieši najmä otázky riadenia rizika, zvládania stresu, riešenia konfliktov či efektívnej komunikácie. Počas hromadných workshopov zvyčajne premietne film z niektorého výstupu a spolu s účastníkmi hľadá styčné body medzi manažmentom firmy a riadením výpravy.

„Úspešná expedícia do Himalájí znamená, že ste dali dokopy dobrý tím, správne komunikovali, udržali motiváciu a tímovú spoluprácu, zvládli logistiku a vďaka tomu dosiahli cieľ. To isté musíte zvládnuť ako líder v biznise,“ vysvetľuje.

Najlepší horský vodca  je ten, ktorý svoje záchranárske zručnosti nemusí použiť, tvrdí V. Zboja. Foto: archív Vladimíra Zboju

Expedičný horolezec sa snaží vysvetliť svoje poznatky a prístup k výberu správnych ľudí do tímu. Výstup na vrchol je podľa neho len čerešnička na torte, dôležitá je príprava a cesta, na ktorej sa človek naučí najviac. „Rovnako je to vo firme, ak tím nie je schopný pracovať spoločne, obyčajne sa úlohu alebo cieľ nepodarí splniť,“ vysvetľuje Zboja.

Na čo zabúdajú manažéri

„Úloha lídra je slúžiť zvereným ľuďom, nájsť spôsob, ako ich posunúť ďalej, aby sa z nich stali aspoň takí skúsení ľudia ako líder – alebo lepší,“ hovorí.

Upozorňuje tiež, že manažéri sa niekedy príliš sústredia na nových členov tímu a zabudnú na osvedčených kolegov, ktorí už čas a pozornosť nepotrebujú. „Ale ak ju dlhodobo nedostanú, hrozí, že vám z tímu odídu,“ podčiarkol.

Ďalšou paralelou medzi firemným a horským svetom je zostup. „Po výstupe z vás opadne emočné napätie a poľavíte v pozornosti, preto sa najviac nehôd deje na zostupe,“ upozorňuje Zboja.

Podobné chyby robia manažéri vo firme, keď po splnení cieľa zabudnú na reflexiu a vyhodnotenie cesty, ktorú spolu s tímom zdolali. 

Vlada Zboju môžete stretnúť najčastejšie na Kubínskej holi, kde vybudoval a prevádzkuje lyžiarsku školu. Foto: archív Vladimíra Zboju

Biznisové zručnosti Zboja praktizuje aj vo vlastnom podniku. Podniká v cestovnom ruchu, a ak ho chcete stretnúť osobne, najskôr sa vám to podarí na Kubínskej holi, kde spolu s manželkou už roky prevádzkuje lyžiarsku školu a zipline, prípadne v kempe v Oraviciach. Samozrejme, ak práve nebude s klientmi na výprave v Taliansku alebo v milovaných Roháčoch, kde si plní niektorý z ďalších snov.

Kto je Vladimír Zboja (62)

Vyštudoval teoretickú fyziku a neskôr trénerstvo akrobatického lyžovania na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako vedec, tréner, inštruktor lyžovania, paraglidingu a parašutizmu. Získal titul československého vicemajstra v akrobatickom lyžovaní.

Patrí medzi najúspešnejších slovenských horolezcov. Predsedal technickej komisii Medzinárodnej asociácie horských vodcov UIAGM, kde dozeral na vzdelávanie budúcich horských vodcov.

Viedol expedície na osemtisícovky Mount Everest, Šiša Pangma, Čho-Oju a Lhoce a stál na najvyšších vrcholoch šiestich kontinentov. Najviac expedícií organizoval na juhoamerickú Aconcaguu, kaukazský Elbrus či aljašský Denali.

Dohovorí sa štyrmi jazykmi. Ako kameraman sa podieľal na vzniku filmových dokumentov Sen bez hraníc, Tretí Everest a Carstensz – siedma hora. Aktuálne podniká v cestovnom ruchu a venuje sa vzdelávaniu manažérov.

Našli ste chybu? Napíšte na 

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?