Dve pätiny, teda 39 percent slovenských domácností, v prieskume uviedli, že dnes nežijú slušný život.
Slováci si pod slušným životom nepredstavujú luxus, ale najmä dôstojné bývanie, kvalitnú stravu a finančnú istotu. Na pokrytie týchto potrieb by podľa prieskumu potrebovali v priemere 2 720 eur mesačne. Až 39 percent domácností však nemá pocit, že takto žije, pričom úspory slovenských domácností sa prepadli na 10-ročné minimum. Vyplýva to z júnového prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Partners, ktorý sa uskutočnil na vzorke 1 032 obyvateľov Slovenska.
„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života, posudzujú, či zvládajú bežné výdavky a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv,“ vysvetlil v pondelok sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Róbert Varšányi z Nadácie Partners doplnil, že pod slušným životom si ľudia predstavujú schopnosť pokryť náklady na bývanie, stravu a účty a zároveň mať rezervu na nečakané výdavky. Prieskum však ukázal, že práve táto základná istota mnohým domácnostiam chýba.
Priemerná suma potrebná na takýto život je podľa prieskumu 2 720 eur mesačne, pričom takmer polovici domácností stačí do 2 200 eur. Požiadavky sa však líšia aj podľa počtu členov domácnosti. Kým sumu nad tritisíc eur potrebuje len šesť percent jednotlivcov, pri päť- a viacčlenných rodinách je to až 39 percent.
Dve pätiny, teda 39 percent slovenských domácností, v prieskume uviedli, že dnes nežijú slušný život. Kľúčovým faktorom je pritom výška príjmu. Kým pri príjme do tisíc eur má pocit slušného života len 35 percent ľudí, pri príjme nad 2 600 eur je to až 82 percent.
„Väčšina domácností (87 percent) vníma finančný dosah konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina opýtaných uvádza, že sa ich životná situácia za posledných 12 mesiacov zhoršila,“ doplnil Slosiarik.
Finančné rezervy slovenských domácností sú podľa prieskumu na desaťročnom minime. Takmer štvrtina nemá žiadne úspory, naopak, len 14 percent disponuje odporúčaným polročným vankúšom. Výška rezervy pritom priamo ovplyvňuje pocit slušného života. Ten uvádza iba 32 percent ľudí bez úspor, oproti 91 percentám ľudí s dostatočnou rezervou.
„Finančná rezerva dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia,“ vysvetlila odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners Andrea Kasanická Straková.
Prvým krokom k vytvoreniu finančnej rezervy je podľa odborníčky reálny prehľad o mesačných príjmoch a výdavkoch. Dôležité je odkladať peniaze hneď v deň výplaty, napríklad pomocou trvalého príkazu. Sporenie je podľa nej najvhodnejšie začať s menšími, postupne zvládnuteľnými métami od päťsto eur až po cieľovú sumu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov. Našetrené financie by mali byť uložené na oddelenom, ľahko dostupnom sporiacom účte a slúžiť výhradne na nečakané krízové situácie.
