29. júla 2021

„Na konci dňa sme tiež ľudia, takže musíme chrániť svoju myseľ a svoje telo, nielen ísť a robiť to, čo od nás svet chce.“ Tieto slová adresovala svojim fanúšikom, no najmä kritikom, olympijská šampiónka v gymnastike Simone Biles. Jej šokujúce odstúpenie z finále viacboja na OH v Tokiu, kde mala spolu s tímom USA obhajovať zlato, vyvolalo veľmi búrlivé reakcie. Mnohí jej vyčítali, že je sebecká a rozmaznaná, rana bola o to väčšia, že Spojené štáty skončili „len“ strieborné za Ruskom.

Simone neskôr oznámila, že odstupuje aj z individuálnej súťaže vo viacboji. Tím USA vo vyhlásení na Twitteri uviedol, že jej rozhodnutie odstúpiť bolo prijaté po ďalšom lekárskom vyšetrení a podporuje gymnastku, ktorá uprednostnila svoje zdravie. Otázna je aj jej účasť vo finále ďalších štyroch disciplín, ktoré ju čakajú v najbližších dňoch.

„Už si neverím tak ako kedysi. Som trochu nervóznejšia, keď robím gymnastiku. Mám pocit, že sa už tak nebavím,“ povedala Biles novinárom v Tokiu.

Neskôr naznačila, že psychické problémy pôsobia aj na jej telo. Termín twisties poznajú gymnasti ako stav, pri ktorom strácajú rovnováhu a prehľad o tom, kde sa práve nachádzajú pri cviku, a môžu si spôsobiť vážne zranenia.

Obrovský tlak

Medzi športovcami však stále panuje akýsi strach hovoriť o psychických problémoch. Dlhoročné tabu pred pár mesiacmi prelomila japonská tenistka Naomi Osaka, keď pred French Open uprednostnila svoje mentálne zdravie. O to prekvapivejšie bolo, že sa stala tvárou olympiády v rodnej krajine.

Reklama

No kúzlo netrvalo dlho. Po šokujúcej prehre s českou súperkou Markétou Vondroušovou a vypadnutí z bojov o medailu sa opäť riešilo krehké zdravie tenistky aj enormný tlak, ktorý počas olympiády pociťovala.

„Tlak je privilégium, môj priateľ. Bez tlaku neexistuje žiadny profesionálny šport,“ komentoval tieto udalosti tenista Novak Djokovič. Pritom sám zažil, aké je to padnúť psychicky aj fyzicky na dno a opäť sa hľadať.

„Ak sa snažíte byť na vrchole hry, mali by ste sa začať učiť, ako zvládať tlak a ako sa s týmito okamihmi vyrovnať – na ihrisku, ale aj mimo neho,“ dodal.

Problémy tu boli vždy, teraz sa o nich viac hovorí

Mentálnym zdravím špičkových športovcov sa zaoberá športový psychológ a kouč Peter Kuračka, ktorý sa pre Forbes vyjadril aj k aktuálnym prípadom.

Športový psychológ a kouč Peter Kuračka. Foto: archív Petra Kuračku

Vrcholoví športovci čoraz častejšie využívajú služby mentálnych koučov, poradcov a psychológov. Ako si teda máme vysvetliť, že sa vynára aj viac psychických problémov prameniacich zo športovej kariéry?

Vynára sa viac psychických problémov nie preto, že by tu predtým neboli, ale skôr preto, že sa začína o nich otvorenejšie hovoriť. V minulosti tu bol a stále čiastočne pretrváva mýtus alebo obraz, že športovci a športovkyne sú silní, odolní ľudia, zvyknutí na tlak a vysoké očakávania, u ktorých sa nevyskytujú psychické problémy.

Realita je taká, že u vrcholových športovcov sa tieto ťažkosti vyskytujú v podobnej miere ako u inej populácie. Len športovci tým, že sú na očiach, tým, že možno chcú byť vnímaní ako silní a odolní, majú zábrany hovoriť alebo zverejňovať informácie o týchto problémoch.

Niektorí to môžu vnímať ako gesto slabosti, ako niečo, čo potom ich súperi „využijú“ proti nim a získajú voči nim prevahu. V súčasnosti sa našťastie o týchto veciach začína viac hovoriť, dostávajú sa na povrch a pribúda športovcov, ktorí o tom otvorene hovoria. Týmto vlastne pomáhajú ďalším, mladým aj seniorským športovcom, ktorí sa s psychickými ťažkosťami v určitej fáze kariéry stretnú.

Ich výkon ovplyvňuje veľa ľudí

Čo alebo kto vyvíja na športovcov najväčší tlak?

Vrcholový šport je veľmi náročná oblasť, kde je veľký tlak na výkon. Ten môže prichádzať z rôznych strán, od trénerov, rodičov, funkcionárov, divákov. Zoberte si Olympijské hry. Úspech na olympiáde rozhoduje o dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú veľa ľudí a organizácií v okolí.

Ak niekto získa medailu, ovplyvní to kariéru a vnímanie športovca na verejnosti, ovplyvní to trénera, reprezentácia je vnímaná ako oveľa úspešnejšia. Takisto celý zväz alebo federácia.

Podľa umiestnenia či medaily štát pridelí peniaze zväzu, športovcovi… Takže dôsledky výkonu a výsledku sú naozaj veľké, to samotné vytvára určitý tlak. Dôležité je, ako tento tlak spracuje napríklad tréner a realizačný tím.

A potom je tam faktor, že tlak si vytvára na seba aj sám športovec. A je veľmi podstatné, ako s týmto vie pracovať. Aj preto športovcom veľmi pomáha, keď spolupracujú so športovým psychológom alebo kvalitným koučom.

Komplexný pohľad na športovca

Psychologička Daria Abramowicz, ktorá pomáha tenistke Ige Świątek, hovorí, že by sa mali zmeniť aj metódy a prístup športových psychológov. Nemal by sa klásť taký dôraz len na dosahovanie výkonov, ale najmä na duševnú pohodu a psychické zdravie športovcov. Čo si o tom myslíte?

Súhlasím s poľskou psychologičkou a dodám, že by to mala byť úplná nevyhnutnosť. Ak športový psychológ alebo kouč pracuje len na výsledkoch a nemá komplexný pohľad na športovca, na jeho duševné zdravie a kvalitu života, potom niečo nie je v poriadku.

Týmto apelujem aj na športovcov, trénerov, federácie – venujte pozornosť dôkladnému výberu človeka, s  ktorým spolupracujete v rámci mentálnej prípravy. Zistite si referencie, či sa ten človek práci venuje na plný úväzok, s kým už spolupracoval, aké má vzdelanie atď.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?