12. februára 2019

Energická, usmiata, non-stop dobre naladená a stále v pohybe. Tak by sa dala opísať niekoľkými slovami kávičkárka Simona Budinská. Skúsenosti z PR, e-commerce a šesť rokov v gastre priviedli túto mamu dvoch detí k neobyčajnému projektu. Založila portál, ktorý hodnotí kaviarne a gastroprevádzky. 

Fotila si kávy

Napriek tomu, že má vyštudovanú žurnalistiku, gastro má takpovediac v krvi. Rodičia mali reštaurácie, rovnako aj jej širšia rodina pracuje v oblasti hoteliérstva či gastra. Na vlastnej koži zažila, aké to je pracovať za pultom a aké dôležité je budovanie vzťahov so zákazníkmi. “Celú vysokú školu som strávila za pultom. Nie je nič krajšie, ako keď máš hostí, ktorí sa vracajú k tebe do podniku a máš s nimi dobré vzťahy. S rodičmi som si zažila v podniku dobré časy, ale aj krízu, ktorá nás výrazne zasiahla, napríklad keď schválili zákaz fajčenia v podnikoch,” opisuje Simona. “Dovolím si tvrdiť, že by nás zachránil dobrý marketing a sila sociálnych sietí. V tom období to však neexistovalo a nemohli sme na situáciu reagovať tak ako dnes,” dodáva.

Simona Budinská. Foto: Ondrej Bobek

Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobila Simona Budinská v niekoľkých médiách, kde sa primárne snažila venovať lifestyleovým a gastro témam. „Nie vždy to však ladilo s daným periodikom. Mňa však k týmto témam ťahalo viac než k tomu, aby som písala o vraždách či celebritách,“ hovorí.

Potom prišli skúsenosti zo sveta marketingu a online. V portáli Pricemania, kde pracovala najdlhšie, sa podieľala aj na vytvorení vzdelávacieho projektu pre e-commerce oblasť, vďaka čomu sa naučila množstvo cenných informácií o fungovaní webu. Neskôr sa k to mu pridali rôzne menšie projekty, ako napríklad copywriting pre cestovnú kanceláriu Deluxea, vďaka ktorej sa dostala aj k reportážam pre vtedy novučičké hotely St. Regis na Mauríciu či Armani hotel v Dubaji.

Keď cesty a znalosti z online spojila so svojimi skúsenosťami z marketingu a vášňou pre gastronómiu, nemohlo vzniknúť nič iné než portál pre pôžitkárov. Podkladom k stránke bola aj facebooková skupina, kde si vo voľnom čase fotila kávy. Aj preto vlastne názov Kávičkári – napriek tomu, že portál nie je o káve, ale je to „magazín ku káve“.

V Bratislave vyrástlo prvé kávové laboratórium. Spája v sebe podnik a pražiareň kávy

Simona sa od začiatku snažila budovať svoj brand poctivo. Z Pricemanie vedela, že content je kráľ a ihneď si dala predsavzatie, že na vznikajúci web nebude preberať žiadne tlačové správy či cudzie a nekvalitné fotografie. „Existovalo veľa rýchlokvasených webov, ktoré preberali texty, boli plné linkov, mali množstvo zlých fotiek,“ menuje.

Podnikom radia

Vďaka tomu, že Simona mala vedomosti z praxe, nepotrebovala na rozbeh projektu obrovskú investíciu a do webu zo začiatku neinvestovala veľa peňazí. Napriek tomu, že je online silno prepojený so sociálnymi médiami, za celú pôsobnosť Kávičkárov minula na Facebooku neuveriteľných 20 eur. Všetko má zdravú organiku. „Som zástancom toho, že radšej pomaly, ale poriadne. Ako marketér viem, že omnoho väčšiu hodnotu má 5000 reálnych ľudí, ktorí vás chcú sledovať, než 50 000 nabratých reklamami. Naša cieľovka je presne zameraná na pôžitkárov, a preto to celé funguje aj pri nižších číslach, ktoré máme.“

Fotky, texty, cesty, konzumácie, web či propagácia. Všetko má svoju cenu a tú sú od začiatku klienti Kávičkárov ochotní platiť. „Nemám nad sebou investora, teda potrebujem mať zaplatené náklady, no napriek tomu si klientov vyberáme. Niektorých preto aj odmietneme, snažíme sa im aj radiť, a potom sa radi vrátime. Dávame im fotky, ktoré potom môžu využívať pre seba, samozrejme so zdrojovaním,” opisuje fungovanie projektu.

Prekážky a dobrý tím

Vstup do neznáma so sebou prináša radosti aj obavy. Simona odišla z práce a robila PR na voľnej nohe. Ako tvrdí, nikdy si však nedovolila byť nezamestnaná, a preto si klientov stále držala.

“Odvahu reálne budovať iba svoj projekt, som našla až pred dvomi rokmi, kedy som stopla všetky spolupráce netýkajúce sa Kávičkárov. Túto cestu mi ukázal môj starší syn. Až materstvo ma naučilo, že nemôžem sedieť na dvoch stoličkách. Primárna je pre mňa rodina až následne práca, ktorú viem robiť, keď deti spia.”

Simona Budinská s rodinou Foto: Ondrej Bobek

Napriek tomu, že má takmer od začiatku vybudovaný tím šikovných kolegov – fotografov a redaktoriek, teraz, keď má dve malé ratolesti, potrebovala aj niekoho, kto jej pomôže z manažérskeho hľadiska. Odpoveď našla vo vzdialenej rodine, v bývalej stážistke portálu, Augustíne Markocsyovej. Okrem nej, ktorá ako jediná okrem Simony pracuje len pre projekt, je v stálom tíme 5 ľudí. Spolupracovníkov majú však ešte viac.

Tím pri krste prvej knihy. Štvrtá zľava Augustína Markocsyová. Foto: Ondrej Bobek

Šéfka si zakladá na tom, aby to pre nich bol skutočný dream job – spoznávať nových ľudí, nové miesta, cestovať, ochutnávať skvelú kávu, posúvať sa osobnostne aj profesijne vpred, mať flexibilitu a robiť v skvelom tíme.

Málokto sa narodí s manažérstvom v krvi, Simona sa to musela tiež naučiť. “Moja prvá asistentka si so mnou užila svoje, lebo som nevedela organizovať, mala som pocit ohrozenia. A pritom bola veľmi šikovná. Nadanie druhých som sa naučila „využívať“ až časom – pri vlastnom projekte. Dnes sa nebojím povedať, že moji kolegovia sú odo mňa v kreatívnej tvorbe nadanejší. Rada im prenechám túto časť práce a ja sa stiahnem skôr do úzadia, do riadiacich záležitostí projektu a nových spoluprác.“

Ako prišli knihy

Vďaka delegovaniu práce sa projekt zdravo rozbehol a Simona cítila, že je čas urobiť ďalší krok. Mala potrebu robiť niečo iné, kreatívne, a tak svetlo sveta uzreli dve knihy. Prvá je bedeker najlepších podnikov celého Slovenska a druhá neučebnica pre školy ako aj pre majiteľov prevádzok. Prvá kniha, v náklade 1000 kusov, sa stretla so záujmom vydavateľstiev i čitateľov. „Zatiaľ, čo pri prvej som sa rozhodovala medzi vydavateľstvami, druhú knihu, (ne)učebnicu, nikto nechcel,“ spomína si.

Top miesta na Slovensku – Neobyčajný bedeker najlepších kaviarní a bistier. Foto: Ondrej Bobek

O druhú vydavateľstvá nestáli, tak si ju Simona vydala na vlastné náklady po tom, ako zistila, že školy by o ňu záujem aj mali. “Keď nás odmietli, musela som zohnať sponzorov. Od začiatku som hľadala aj nejakú pridanú hodnotu. Výťažok z honorára prvej knihy šiel na OZ Vagus. Nebol to pre mňa spôsob, ako zarobiť, šlo mi skôr o PR Kávičkárov, takže peniažky som rada posunula na dôležitejšie miesto. Pri neučebnici som sa rozhodla, že ju urobíme z recyklovaného papiera. Paradoxne recyklovaná kniha je 1,5-násobne drahšia ako obyčajná.“

Simona počas dilemy, či sa do nového projektu pustiť, volala aj s riaditeľom piešťanskej hotelovky. „Dodal mi veľa energie a podpory. Bol tým najsprávnejším človekom na telefonát a dodnes som mu vďačná.” Okrem praktických prekážok sa však pridružili aj osobné.

“Celé obdobie som bola tehotná, mala som rôzne momenty, kedy som si myslela, že to asi nedám. Našťastie šikovní kolegovia, najmä Tomáš Turek, ktorý sa so mnou na tvorbe podieľal, zvládol veľkú časť textov bez problémov,” opisuje Simona. Pomohlo aj to, že od septembra prebrala PR a marketing Augustína. Náklad knižky bol nakoniec 1500 kusov a už teraz sa plánuje dotlač.

Gastro(love). Foto: Tomáš Turek

Gastro(love) je pritom praktická príručka pre žiakov, ktorí študujú odbory z oblasti gastronómie a rovnako aj pre ľudí, ktorí sa chcú vydať cestou gastro podnikania. Ale aj pre tých, ktorí už podnikajú a chcú na sebe pracovať a mať skvelé prevádzky.

Čo treba mať v dobrej prevádzke

“Je veľa podnikov, ktoré sú dobré, navzájom sa hecujú a podporujú. Žiaci najviac nasajú na praxi, zamestnanca treba motivovať a dobre ohodnotiť. Okrem toho mladí potrebujú aj iné benefity – pocit spolupatričnosti, kolektív, návšteva iného podniku, kde im ukážu, ako sa napríklad vyrába drahá čokoláda, aby rozumeli, prečo je jej cena vyššia, baristické kurzy a vedomosti o káve. Je to investícia, ktorá sa vždy vyplatí,” opisuje Simona dobrý podnik.

Augustína sa učí, ako pripraviť kvalitnú kávu. Foto: Ondrej Bobek

Ľudia sa dnes totiž menej pozerajú na ceny. V zásade im je jedno, či za kávu platia 1,20 alebo 1,80 eura, oveľa viac im už záleží na jej kvalite, na správaní obsluhy, prostredí a atmosfére, jednoducho povedané, na tom, čo majú ku káve a koláčiku navyše. V čom robia teda majitelia prevádzok najväčšie prešľapy? “Nie sú prítomní na prevádzke, nepoznajú procesy prevádzky, neberú tú prácu s láskou. V gastre to bez nej jednoducho nejde, neinvestujú do vzdelávania, kvalitného sortimentu či marketingu a nerátajú s krízovým manažmentom,” zhrnula Kávičkárka.

Plány do budúcnosti

K najbližším métam Kávičkárov patria aktuálne bedekre a eventy. “Oslovil nás Trnavský kraj, aby sme pre nich pripravili bedeker tých nalepších prevádzok. Vyšiel v náklade 6000 kusov, teraz chystajú dotlač. Pokojne by som taký urobila pre všetky kraje,” tvrdí Simona s tým, že vo firme chystajú aj konferencie bez “zaplatených, nudných rečníkov”. Do tretice vytvárajú luxusný hotelový bedeker, ktorý budú môcť hotely používať ako promo a aj ako darček pre hostí.