Mám pre vás malú hádanku. Čo sa stane, keď šialený egomaniak zrazu príde k enormnej hromade peňazí? Ak si podobne ako Masayoshi Son, šéf japonského investičného giganta SoftBank, myslíte, že vybuduje úspešný globálny biznis, tak hádajte znova.
Trpezlivosť so zadlženou realitkou WeWork, alebo inak povedané s technologickým disruptorom extrémne konzervatívneho biznisu, ako svojho času okomentoval Masayoshi Son, investorom konečne došla. Spoločnosť tak podľa kapitoly 11 čerstvo zamierila do bankrotu.
Kapitola 11 amerického zákona o bankrote funguje ako ochrana pred veriteľmi a spoločnostiam tak umožňuje pokračovať v činnosti, pokiaľ táto činnosť vedie k vyplácaniu veriteľov. Otázkou zostáva, či je to vlastne v prípade WeWorku možné.
Poďme sa pozrieť na desať čísel, ktoré dokazujú, že tento biznisový príbeh bol absurdný už dávno pred tým, než si to začal trh konečne pripúšťať.
Dokáže WeWork vyplácať svojich veriteľov? Foto: Unsplash/P. L.
Investícia 3,1 miliardy
V roku 2016 čakala charizmatickejšieho z dua zakladateľov WeWorku, teda Adama Neumanna, schôdzka s potenciálnym investorom. Japonský miliardár Masayoshi Son a riaditeľ investičného nástroja SoftBank na ňu dorazil na poslednú chvíľu.
Namiesto priestoru na dvojhodinový pitch mal miliardár len dvanásť minút. Ponúkol však, že ho Neumann môže odprevadiť počas ďalšieho presunu autom. Na konci cesty Neumann vystupoval s prísľubom trojmiliardovej investície podpísanej na zadnom sedadle.
Valuácia 20 miliárd
Vstupom SoftBank sa valuácia firmy razom prehupla cez 20 miliárd dolárov. Firma, ktorej stratový biznis balansoval niekde na pomedzí nehnuteľností, pohostinstva (ako dokazoval pivný výčap v prenajímaných kanceláriách) a technológií, mala zrazu podobnú hodnotu ako celá sieť Hiltonu a väčšiu ako realitný gigant Boston Properties či firma stojaca za Snapchatom.
Prestrel v hodnote 47 miliárd
Štyridsaťsedem miliárd dolárov zo začiatku roka 2019 bol najvyšší bod, na ktorý sa valuácia WeWorku kedy dostala. Odhad privátnych investorov, ktorý sa neskôr ukázal ako veľmi veľký prestrel mimo reality, nasledoval po investičnom kole série H, počas ktorého firma získala rovnú miliardu dolárov.
Investičným lídrom kola nebol opäť nikto iný ako SoftBank, ktorá tak zaokrúhlila svoje celkové vstupy do spoločnosti na neuveriteľných 10 miliárd dolárov.
Strata 1,9 miliardy
Hlad WeWorku, alebo skôr jej zakladateľa, po novom kapitáli bol však neukojiteľný. Ešte v auguste 2019 spoločnosť podala žiadosť o vstup na burzu. Takzvaný S-1 formulár pre Americkú burzu cenných papierov však odhalil, že sa firma topí v oveľa väčších problémoch, než sa čakalo.
Firma napríklad za účtovný rok 2018 vykázala stratu 1,9 miliardy dolárov a príjmy len 1,8 miliardy dolárov. Na každý zarobený dolár tak pripadali viac ako dva doláre nákladov.
Prospekt predložený investičným bankám si neviedol o nič lepšie a nepomohlo mu ani to, že pre nafotenie snímok doň Neumannova manželka Rebekah najala bývalého fotoeditora Vanity Fair.
Bloomberg následne označil celý dokument za majstrovské dielo v odbore zahmlievania. Noví investori zaradili rýchlu spiatočku a vycúvala aj jedna zo zaangažovaných investičných bánk – Morgan Stanley. Kapitalizácia firmy razom klesla na 10 miliárd dolárov, čo je hodnota kapitálu naliateho len zo strany SoftBank.
Zlatý padák za 1,7 miliardy
Ešte v septembri toho istého roku Neumann odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa. Napriek tomu, že čelil obvineniam z podvodu a nelegálnych účtovných machinacií vo vnútri firmy, odišiel so zlatým padákom v hodnote 1,7 miliardy dolárov. V roku 2019 ocenil Forbes jeho majetok na viac ako štyri miliardy dolárov.
Ihneď po Neumannovom odchode nové vedenie predložil federálnym regulačným orgánom žiadosť o stiahnutie plánov na IPO a ospravedlnil sa verejnosti.
Firma WeWork za účtovný rok 2018 vykázala stratu 1,9 miliardy dolárov. Foto: Unsplash/Sargent Seal
Prenájom za 0,2 percenta
Audit odhalil, že Neumann si od vlastnej firmy postupne požičal takmer pol miliardy dolárov na nákup nehnuteľností, ktoré WeWorku následne ihneď na mnoho rokov dopredu prenajal. Samotné pôžičky boli fakticky bezúročné, respektíve za ne Neumann platil symbolicky 0,2 percenta.
5,9 milióna za patent
Neumann si navyše nechal od vlastnej firmy platiť za použitie obchodnej značky „We“, na ktorú sa predtým nezabudol ako súkromná osoba zaregistrovať. Celkovo sa čiastka za použitie značky vyšplhala na 5,9 milióna dolárov. To bol pravdepodobne aj hlavný dôvod, prečo sa po Neumannovom odchode spoločnosť rýchlo vrátila k pôvodnej značke WeWork.
60 miliónov za súkromný jet
Šesťdesiat miliónov dolárov pri sumách, s ktorými WeWork operoval, nevyzerá ako veľa. Pokiaľ však uvážime, že ide o cenu Neumannovho luxusného privátneho lietadla Gulfstream G650ER, ktoré využíval prevažne na súkromné účely, potom je to už celkom dosť. Niet divu, že sa tento symbol excesívneho míňania stal jednou z prvých obetí následných škrtov. Veľmi to už však nepomohlo.
Len 2,9 miliardy
V máji 2020 prichádza ku krutému vytriezveniu aj sám generálny riaditeľ SoftBank Masayoshi Son. V rozhovore pre CNBC pripúšťa, že bol blázon, keď do WeWorku postupne nalial cez 10 miliárd dolárov a nafúkol tak valuáciu spoločnosti zo 17 na 47 miliárd.
Ešte väčší šok bol však skutočný odhad hodnoty spoločnosti – nie viac ako 2,9 miliardy dolárov. To už nie je príliš ďaleko od straty 2,1 miliardy dolárov, ktorú spoločnosť vygenerovala iba za prvý štvrťrok nasledujúceho roka.
Dnes menej ako 50 miliónov
V roku 2021 si WeWork predsa len splnil svoj sen o vstupe na burzu prostredníctvom zlúčenia so SPAC spoločnosťou BowX Acquisition. A napriek tomu, že spoločnosť stále prerábala miliardy, sa jej chvíľku dokonca darilo ťažiť zo všeobecnej investorskej mánie.
Cena akcií spočiatku vzrástla o 13 percent. Čoskoro však nabrali trajektóriu smerom dole, z ktorej sa už nikdy nespamätali.
Tento rok vo februári bola trhová hodnota spoločnosti nižšia než súkromný majetok Adama Neumanna, ktorý v tom čase ľahko presahoval dve miliardy dolárov, a pred zastavením obchodovania v pondelok ráno trh oceňoval firmu len na necelých 50 miliónov dolárov.
Na spoločnosť, ktorá mala na začiatku tohto leta k dispozícii kancelárske priestory na 777 miestach po celom svete, to nie je bohviečo.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Karel Wolf.
