Spravodajské služby po celom svete sa stále spoliehajú na osvedčenú metódu „volaviek“. Ich najnovšou obeťou sa pravdepodobne stal aj muž na čele Nvidie Jensen Huang. Ako ľahko dokáže romantický záujem zlomiť aj tých najmocnejších mužov a ženy na planéte?
Podobne pikantný príbeh hýbal svetom naposledy zrejme v januári 1998, keď naplno prepukla aféra medzi Billom Clintonom a mladou stážistkou Monicou Lewinsky.
Vtedajší prezident USA sa následne pre krivú výpoveď pod prísahou stal jednou z troch amerických hláv štátu, voči ktorým sa začalo ústavné konanie o impeachmente. Čo sa však stane s Jensenom Huangom, najmocnejším mužom najhodnotnejšej firmy na svete, sa ešte len ukáže.
Šéf Nvidie mal mať podľa denníka The New York Times pomer s čínskou špiónkou, čo okrem tajných služieb prirodzene zaujíma aj správnu radu amerického výrobcu čipov. Huang tak môže čoskoro prísť o jednu z možno najprestížnejších manažérskych pozícií na planéte. Rozhodne by však nebol prvým mocným človekom, okolo ktorého sa bez jeho vedomia ovinuli chápadlá špionáže ukrytej za romantickým vzťahom.
Prax využívania takzvaných „volaviek“ predstavuje osvedčenú spravodajskú stratégiu. Jej podstata je jednoduchá, čisto účelová a v jej centre stojí zraniteľný človek. Tento postup sa spolieha na nasadenie atraktívnych operatívcov, ktorí prostredníctvom premysleného lichotenia a telesných zvodov získavajú od vopred vytypovaných obetí vojenské a technologické tajomstvá, prípadne si týmto spôsobom budujú politický vplyv.
Americké bezpečnostné zložky už dlhé roky bijú na poplach práve z tohto dôvodu. Dôrazne varujú, že zahraničné spravodajské služby – s výraznou prevahou Ruska a Číny – cielene infiltrujú americké akademické inštitúcie, analytické centrá a veľké korporácie. Ich agenti pritom volia veľmi nenápadné krytie a na území Spojených štátov vystupujú ako radoví študenti, vedeckí pracovníci či bežní zamestnanci.
Ich úloha po úspešnom preniknutí za brány organizácie je jasná: získavať spolupracovníkov spomedzi zamestnancov, manipulovať s internou firemnou stratégiou, vynášať prísne strážené údaje a v neposlednom rade otvárať pomyselné zadné vrátka pre kybernetické útoky. Obchodovanie so sexom zostáva aj v dnešnej digitalizovanej dobe jedným z najúčinnejších spôsobov, ako dosiahnuť svoje.
Špiónka z Tinderu
John Rogers si užíval čerstvý, hoci mrazivý vzduch, zatiaľ čo pred ním na vôdzke poskakovala rodinná kokeršpanielka Prada. Bol február 2025 a Rogers, bývalý vysokopostavený predstaviteľ americkej centrálnej banky Fed, mal už o niekoľko dní odcestovať so svojou manželkou a dcérou do Číny.
Neodcestoval. V to chladné ráno ho totiž priamo na ulici zadržali agenti FBI s veľmi vážnym obvinením: zo sprisahania s cieľom spáchať hospodársku špionáž.
Celý príbeh sa čítal ako špionážny triler z červenej knižnice. „Prišlo aj na sex. Boli v tom peniaze, manipulácia, tajné stretnutia s pochybnými osobami v Číne, falošné identity, klamstvá a podvody,“ opísal na súde prokurátor Nicholas Hunter.
Rogers sa už v roku 2013 na konferencii v Šanghaji zoznámil s mužom vystupujúcim pod menom Hummin Lee (podľa FBI išlo o čínskeho agenta Ťina Čchuana). Čínska strana presne odhadla ekonómovu slabinu: bol osamelý a jeho dospelé deti už žili vlastným životom. Keď si začal hľadať partnerku na zoznamke AsianDating.com a spoznal tam o 24 rokov mladšiu Šanghajčanku Yu Yu, agent Lee mu okamžite ponúkol pomoc ako nenahraditeľný sprostredkovateľ.
Rogers a Yu Yu sa dokonca zosobášili a Lee sa dokonale votrel do Rogersovho súkromia. Pomáhal organizovať ich svadbu a dvojicu dokonca osobne odviezol do pôrodnice.
Napokon Lee z Rogersa začal mámiť najrôznejšie utajované informácie a Rogers mu dokonca sám poskytol niektoré materiály Fedu. O rok neskôr, keď sa jeho manželstvo s Yu Yu rozpadlo, sa Rogers opäť vrátil k online zoznamovaniu a napriek svojmu vyzdvihovanému analytickému mysleniu posielal cudzím ľuďom svoje nahé fotografie. Z pracovného telefónu. A priamo z centrály Fedu. Práve pre tieto fotografie sa začalo vydieranie, ktoré odštartovalo spomínané vyšetrovanie FBI.
Súdy napokon Rogersa oslobodili od najzávažnejších obvinení. Napriek tomu si však odpykal 38 mesiacov vo federálnom väzení za krivú výpoveď.
Romeo 007
Ak ste si však mysleli, že tajné informácie získavajú výhradne kurtizány, východonemecká Stasi vás ochotne vyvedie z omylu. Program jej niekdajšieho legendárneho šéfa Markusa Wolfa totiž postavil do hlavnej úlohy muža.
Východné Nemecko sa pod Wolfovým vedením rozhodlo vyberať príťažlivých mužov, ktorých prezývali Romeovia, a vysielať ich do krajín západnej Európy. Ich úlohou bolo pokúsiť sa nadviazať vzťah s osamelými a často prehliadanými ženami: sekretárkami, úradníčkami, tlmočníčkami a analytičkami, ktoré pracovali s citlivými materiálmi.
„Myšlienka na špiónov typu Romeo vznikla z praktických dôvodov. Títo špióni predstavovali nákladovo efektívny spôsob získavania tajných informácií. Wolf bol presvedčený, že jedna žena s primeraným prístupom a motiváciou môže poskytnúť viac spravodajských informácií než desať mužských diplomatov,“ píše na svojej stránke CIA.
Množstvo špiónov, ktorí sa vydávali za milencov, napokon prezradila drobnosť: krátko ostrihané vlasy v armádnom štýle. Pre mladých mužov na Západe bol v tom čase takýto strih značne netypický, a tak sa podozrivý Romeo často dostal do hľadáčika kontrarozviedky, ktorá ho zadržala pri prvej chybe, akej sa v teréne dopustil.
Medzi najznámejšie prípady patrí „ulovenie“ sekretárky zo západonemeckého úradu spolkového kancelára, prekladateľky na americkom veľvyslanectve či v centrále NATO, sekretárky z ministerstva zahraničných vecí alebo najvyššie postavenej ženy zahraničnej spravodajskej služby v západnom Nemecku.
Článok vyšiel na forbes.cz.
