Money Brief: prečítajte si prehľad grafu, čísla, výroku, udalosti a polemiky týždňa.
Pomerne ostré reakcie vzbudil nedávny rozhovor bývalého ministra práce Jozefa Mihála. Ten pre Aktuality.sk povedal, že by úplne zrušil 13. dôchodky. Priebežný systém má podľa neho vyplatiť len to, čo vyberie na odvodoch.
Témy sa hneď chytil súčasný šéf rezortu sociálnych vecí Erik Tomáš. V emotívnom videu na sociálnych sieťach varoval penzistov slovami: „Seniori, pozor! Ak sa zmení vláda, 13. dôchodok nemusíte dostať už pred Vianocami 2027.“
Je veľký predpoklad, že Tomáš sa zaujíma najmä o konkrétny príbeh jedného šesťdesiatnika. A reálne sa bojí, že po zmene vlády sa už jeho vládny šéf viac nepozrie k moru súkromným lietadlom.
Mihálove slová však vzbudili aj serióznejšie reakcie. Nahnevaný vyzerá byť odborársky analytik Ján Košč. Tvrdenie, že na dôchodkoch možno vyplatiť len toľko, čo sa vyberie na odvodoch, považuje za zavádzajúce. „Takto vedená debata je nielen kontraproduktívna a škodlivá, ale zároveň zabíja aj úroveň verejnej debaty a poznanie témy. Kedy sa začneme poctivo baviť o tom, že dôchodky sa nemusia a vlastne ani nemajú financovať iba z odvodov?“ pýta sa.
V debate o budúcich dôchodkoch treba zdôrazniť, že sú to práve 13. penzie, ktoré prehlbujú deficit Sociálnej poisťovne aj celých verejných financií. A práve pre ich celoplošné vyplácanie hrozí, že možno bude už v blízkej budúcnosti potrebné osekávať bežné penzie.
Ako nekrátiť dôchodky
Košč má pravdu, dôchodkový systém je nastavený tak, že ho treba krížovo dotovať. To je pre demografické zmeny nový normál. Lenže práve to je ďalší dôvod, prečo znižovať neadresné sociálne balíčky a ostatné výdavky.
Akokoľvek sociálne uvažujeme, nedá sa spoliehať na to, že ďalej dokážeme zvyšovať daňové či iné príjmy štátu. Jednoduchšia cesta je rast ekonomiky, ktorý sa prejaví vyšším výberom daní a odvodov aj bez zvyšovania nominálnych sadzieb.
Lenže na to sú potrebné reformy, nie brzdenie podnikania neustálou konsolidáciou na úkor firiem. Slovensko potrebuje prekonať pascu stredného príjmu. Na to rozhodne nestačí dotovať výstavbu ďalšieho priemyselného závodu.
Najjednoduchšie a zároveň najlacnejšie riešenie je úprimnosť. Teda priznať seniorom, že verejné zdroje nie sú neobmedzené a konsolidácia je aj v záujme ich budúcich dôchodkov.
Za odvahu reformovať sa však spravidla platí opätovným nezvolením. A takáto odvaha na domácej politickej scéne chýba. Súkromný let premiéra k moru je v tomto smere dôležitým symbolom.
Aby sme si pomohli parafrázou Matky Terezy: Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť socialistov vo vláde.
Graf: zahraničných študentov u nás je viac ako Slovákov v Česku
Zaujímavý pohľad na štúdium v zahraničí ponúkli z dát Eurostatu analytici Tatra banky. Ak celkový počet slovenských študentov v zahraničí očistíme o české vysoké školy, vidíme, že v ďalších krajinách sa vzdeláva len necelých deväťtisíc mladých Slovákov.
Ešte podnetnejší je pohľad na cudzincov na našich univerzitách. Celkový počet zahraničných študentov u nás je totiž vyšší ako počet Slovákov študujúcich v Česku. Z grafu vidieť, že dominujú Ukrajinci a ich počet výrazne narástol po ruskej agresii. Ak by sa ich podarilo na Slovensku udržať, mohli by čiastočne kompenzovať únik mozgov do Česka.
Tatra banka/Eurostat
Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho je dôležité zamerať sa na udržanie mladých talentov. Výzvou je, aby im slovenské univerzity dokázali ponúknuť nielen zanietených pedagógov, ale aj moderný univerzitný areál, kde sa budú mladí Slováci cítiť vítaní. Vzorom môže byť Masarykova univerzita v neďalekom Brne.
Výrok: Slováci nakupovali nehnuteľnosti pred zvyšovaním sadzieb
„Očakávaný útlm realitného trhu v dôsledku zvyšujúcich sa úrokových sadzieb zatiaľ nenastal a rast cien nehnuteľností sa nezastavil ani počas letných mesiacov. Podporil ho silný dopyt, keď domácnosti pravdepodobne urýchlili nákupy bývania ešte pred ďalším zdražením hypoték.“
V reakcii na aktuálne ceny nehnuteľností na to poukázal analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský.
Ako ďalej pripomenul, priemerná cena bývania vzrástla v treťom kvartáli o 2,6 percenta a medziročne dokonca o 10,9 percenta. Vysoký zostal aj prírastok nových úverov, a to napriek miernemu zdraženiu hypoték v septembri. „Určité spomalenie sledujeme až ku koncu štvrťroka,“ dodal.
Pri cenách nehnuteľností vidieť rozdiel pri jednotlivých typoch. Výraznejšie zdražovali jedno- a dvojizbové byty, kým ceny najväčších bytov poklesli až o sedem percent.
Udalosť: trhy rýchlo zabudli na americké voľby
Finančným trhom prirodzene dominovali výsledky amerických volieb. Rovnako zaujímavé ako dianie na trhoch je pohľad na peňaženku najbohatšieho muža sveta Elona Muska. Ten minul na podporu republikánskych kandidátov rekordných 450 miliónov dolárov.
Podľa The Texas Tribune z toho takmer 190 miliónov dolárov vyčlenil na podporu texaského kandidáta na senátora Kena Paxtona. Ani to však nestačilo. Hoci je Texas tradičnou baštou republikánov, z víťazstva sa tešil demokrat James Talarico.
Trhy reagovali na porážku republikánov a oslabenie nevyspytateľného prezidenta Donalda Trumpa najskôr pozitívne. V stredu ešte výraznejšie rástli, otočka prišla vo štvrtok.
„Optimizmus po amerických voľbách sa z akciových trhov rýchlo vytratil a technologický sektor pokračuje v prudkej korekcii, ktorá sa začala už pred voľbami. Investori prehodnocujú vysoké očakávania spojené s umelou inteligenciou, najmä návratnosť rozsiahlych investícií do AI infraštruktúry,“ napísal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Problémom môže byť aj jedna z tém, ktorá demokratom pomohla vyhrať, a to odpor k budovaniu dátových centier. Ako zdôrazňuje CNBC, napríklad vplyvný demokrat Bernie Sanders volá na sociálnej sieti X po moratóriu na dátové centrá. „Američania nechcú, aby oligarchovia z veľkých technologických korporácií ničili životné prostredie, likvidovali pracovné miesta a ohrozovali budúcnosť ľudstva,“ napísal.
Obavy z obmedzenia AI majú technologické giganty aj investori na trhoch.
Číslo: 4 percentá je nová sadzba Bank of England
Britská centrálna banka zvýšila sadzby o 0,25 percentuálneho bodu po prvý raz od roku 2023. Za bolo osem členov bankovej rady, proti bol jediný. No iba preto, že žiadal výraznejšie zvýšenie sadzieb. Dôvodom je rast cien tlačený vojnou na Blízkom východe. Ako zdôraznili britskí centrálni bankári, hoci prepravu Hormuzským prielivom sa podarilo obnoviť, ceny držia hore vysoké náklady na prepravu a poistenie.
Na rovné štyri percentá narástlo po rokovaní Českej národnej banky aj základná sadzba u našich západných susedov.
Včera rozhodovala o menovej politike aj Nórska centrálna banka, sadzby však ponechala na úrovni 4,5 percenta, hoci vníma inflačné riziká. Minulý týždeň zvýšila sadzby aj Európska centrálna banka.
