O úspešných firmách sa píše prostredníctvom čísel, o ľuďoch, ktorí ich vedú, často len cez funkcie. V skutočnosti však pravých lídrov definuje ich charakter a skúsenosti. V sérii, ktorá vzniká pri nomináciách na ocenenie PwC Najrešpektovanejší CEO, dostávajú slovo oni sami a hovoria o rozhodnutiach, ktoré najviac ovplyvnili ich kariéru aj osobný život. Vrátane tých, ktoré sa ukázali ako slepá ulička. Prečítajte si päť rozhodnutí, ktoré najviac posunuli Branislava Strýčka, generálneho riaditeľa Slovenských elektrární.
Najdôležitejšie rozhodnutie prišlo hneď po škole
Prvú pracovnú ponuku po vysokej škole som dostal od stavebnej firmy, v ktorej som počas štúdia stavebného inžinierstva robil diplomovú prácu. Vyštudoval som aj priemyslovku a, úprimne, chcel som stavať domy. V tom čase som už však mal malú dcéru a každá koruna bola dobrá. Preto som sa rozhodol uchádzať o miesto v konzultačnej firme Arthur Andersen, ktorá vtedy patrila medzi najlepšie platiace na trhu.
Priznám sa, že som ani poriadne nerozumel tomu, čo vlastne robia. Starší brat mi však povedal, že sa tam naučím všetko, čo potrebujem vedieť. Tak som to skúsil. A mal pravdu. Financie sú v porovnaní so statikou rádovo jednoduchšie, takže som sa v nich pomerne rýchlo zorientoval. V Andersene boli vysoké nároky a pracovali sme na veľmi zaujímavých transakciách.
Dodnes to považujem za najdôležitejší krok svojej profesionálnej kariéry. Je dobré, keď si na začiatku nastavíte latku veľmi vysoko a potom sa už len posúvate vyššie.
Narodenie prvej dcéry Katky urobilo z chlapca, ktorý si dovtedy užíval život plnými dúškami a občas ešte o niečo viac, zodpovedného človeka.
Rýchlo som dokončil školu, pritom som podnikal a naučil sa po anglicky aj taliansky, čo sa mi neskôr niekoľkonásobne vrátilo. Najväčšou zmenou však bola zodpovednosť za život niekoho iného. Bola to obrovská osobná zmena, ktorá mi pomohla aj v profesijnom živote.
Odišiel som žiť do zahraničia a pochopil som, čo robiť nechcem
Počas vysokej školy som každé leto pracoval dva mesiace ako kuchár na horskej chate v talianskych Alpách. Keď som mal 26 rokov, pôsobil som v Arthur Andersen v Bostone a práve tam sa nám narodila druhá dcéra Barborka. Neskôr sme žili v Padove, kde som v rokoch 2003 až 2006 pracoval pre spoločnosť Emerson, a následne aj v Ríme v rokoch 2011 až 2012.
Je dobré, keď si na začiatku nastavíte latku veľmi vysoko a potom sa už len posúvate vyššie.
Každý pobyt v zahraničí našu rodinu veľmi stmelil. Nemali sme nikoho iného, iba seba, boli sme odkázaní jeden na druhého. Zároveň som veľmi skoro pochopil, čo robiť nechcem. Keď dva mesiace každý deň pripravíte sto steakov a sto kilogramov cestovín, začnete mať o svojej budúcnosti jasnejšiu predstavu. Rovnako som neskôr zistil, že ma nenapĺňa ani život strávený v lietadlách a na poradách bez možnosti niečo vytvárať.
Naučili sme sa jazyky, získali sme skúsenosti, spoznali nové kultúry a boli sme na seba úplne odkázaní. Nikdy by som to nemenil, aj keď dnes som najradšej doma v Bratislave.
Mochovce boli skúškou, na ktorú neexistoval návod
Keď som v roku 2018 prijal ponuku stať sa generálnym riaditeľom Slovenských elektrární, vedel som, do čoho idem. Štyria moji predchodcovia nedokázali úspešne dokončiť dostavbu Mochoviec a bolo mi jasné, že ak sa mi nepodarí dosiahnuť progres, skončím rovnako. Nový akcionár by nemal veľkú trpezlivosť s omylmi.
Firma bola zadlžená viac, než bolo dlhodobo udržateľné, a akcionárska štruktúra bola mimoriadne zložitá. Štát požadoval dostavbu a dividendy, no bez možnosti zásadnejšie zasahovať do manažmentu, pričom vedel extrémne znepríjemniť život spoločnosti. Enel nominoval manažéra projektu dostavby a zároveň sa snažil zo spoločnosti odísť s čo najmenšími stratami. EPH hľadalo spôsob, ako celý projekt a firmu stabilizovať. Bol to koktail okolností, ktorý by si nevymyslel ani scenárista.
Mal som rešpekt, možno práve preto, že som si veľmi dobre uvedomoval, v akej situácii sa spoločnosť nachádza. Postupne sme však odstraňovali prekážky, ktoré brzdili dostavbu, a približovali sa k cieľu. Potom prišla energetická kríza. Elektrinu sme mali predanú za ceny, ktoré sa zrazu javili ako veľmi nízke, zatiaľ čo štát navrhoval zdaňovať zisky, ktoré sme v skutočnosti ani nevytvorili.
Aj toto obdobie sme zvládli. Dostavali sme blok, začali znižovať zadlženie a dosiahli sme rekordné hospodárske výsledky. Bola to cesta z pekla do raja a skúsenosť, ktorú sa nedá naučiť z kníh ani v škole, treba ju prežiť. To, čo na začiatku vyzeralo zložito, bolo v realite ešte náročnejšie. Ak sa však obklopíte kvalitnými ľuďmi a vytrvalo idete za svojím cieľom, aj zdanlivo nemožné sa môže podariť.
Prijal som prácu v Ríme, ktorú by som dnes už nerobil
Ak by som mal označiť jedno rozhodnutie, ktoré by som dnes už pravdepodobne neurobil, bolo by to prijatie pozície CFO pre medzinárodnú divíziu Enelu v Ríme. Tá práca ma naozaj nenapĺňala.
Pribral som 10 kilogramov, lietadlom som cestoval po Európe aj trikrát do týždňa, pôsobil som v predstavenstvách a vedeniach spoločností v Rusku, Rumunsku, na Slovensku, vo Francúzsku, v Grécku či Belgicku, no napriek tomu som mal pocit, že nič reálne netvorím.
Na vizitke to vyzeralo mimoriadne atraktívne a bola to pozícia, po akej som celý život túžil. Keď som sa do nej však dostal, zistil som, že mi neprináša skutočné uspokojenie. Chýbal mi pocit, že niečo vytváram, posúvam sa dopredu a vidím za sebou konkrétny výsledok.
Po roku som preto požiadal o preloženie. Nikdy by som sa do tohto obdobia nechcel vrátiť. Bol to pravdepodobne jediný rok mojej profesionálnej kariéry, keď ma práca naozaj nebavila.
BIO
Branislav Strýček vedie Slovenské elektrárne od roku 2018 a je prvým Slovákom na tomto poste od roku 2006. Do firmy nastúpil v roku 2005, o dva roky neskôr sa stal finančným riaditeľom a výrazne sa podieľal na jej reštrukturalizácii. V Ríme pôsobil ako finančný riaditeľ medzinárodnej divízie skupiny Enel, po návrate viedol obchod, dispečing a reguláciu vrátane predaja v Česku, Poľsku a Maďarsku. Je členom Predstavenstva európskeho združenia Eurelectric. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, je členom britskej ACCA a má MBA z London Business School. Vo voľnom čase je skialpinista a horolezec, behá maratóny a zdolal aj Ironmana.
