Okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku sa dočkal výraznej investície. Nemecká strojárska skupina Winkelmann preinvestovala v Rimavskej Sobote vyše 110 miliónov eur do nového závodu pre perspektívny biznis – tepelné čerpadlá. Christian Knechtel, CEO skupiny Winkelmann Group v rozhovore pre Forbes hovorí, koľko ľudí podnik zamestná či prečo malo dnešné otvorenie podniku ročný sklz.
V prípade skupiny Winkelmann sa musíme v čase vrátiť ešte ďalej. Po rozhodnutí ukončiť činnosť v automotive sme si položili zásadnú otázku – v ktorom odvetví chceme rásť, keď sa celkový obraz priemyslu v Európe zásadne mení? Dospeli sme k dvom záverom. Po prvé, chceme investovať v Európe a pre tento kontinent. Po druhé, chceme investovať do oblasti, ktorá bude v budúcnosti formovať najmä Európu. Z tohto uvažovania nám vyšla energetická a tepelná transformácia.
Európa čelí významnej výzve – ako šetriť energiu. Ako ju šetriť napríklad v stavebníctve, kde sa jej spotrebuje významne veľa? Tam sme našli perspektívu našej pridanej hodnoty a rastu. Vyrábame produkty, ktoré sú kľúčové pre prechod na nové formy vykurovania. V Rimavskej Sobote vyrábame zásobníky teplej vody, ktoré skladujú energiu a využívajú ich tepelné čerpadlá a iné vykurovacie systémy. Zásobníky z Rimavskej Soboty pomôžu zvýšiť účinnosť a efektívnosť vykurovania, znížiť spotrebu energie a v konečnom dôsledku znížiť emisie.
U nás to trvalo dvanásť mesiacov a, áno, zvažovali sme rôzne aspekty – geografickú polohu, dopravnú dostupnosť – cestnú aj železničnú. Skúmali sme trh práce, náklady na výrobu, daňové zaťaženie, silu ekonomiky, ale aj úroveň podpory zo strany mesta, regiónu a vlády a tiež motiváciu realizovať tento projekt. Tá bola pre nás veľmi dôležitá.
Celkovo sme posúdili približne 15 lokalít v deviatich krajinách. Na užšom zozname bolo napríklad Chorvátsko a dve-tri ďalšie lokality, ktoré sa všetky nachádzali v rovnakom regióne. Naše konečné rozhodnutie bolo napokon založené na potenciáli, na perspektíve rozvoja lokality Rimavskej Soboty a spoločnej motivácii.
Áno, na jednej strane rozhodli stimuly, ale na druhej strane to bola obrovská angažovanosť a motivácia na strane úradov, vlády, vedenia mesta Rimavská Sobota a Banskobystrického samosprávneho kraja. Myslím, že voľba bola veľmi výrazne ovplyvnená tým, že bez výnimky všetky zainteresované strany na Slovensku chceli, aby sa výstavba závodu v Rimavskej Sobote podarila a stal sa z nej úspešný projekt. To bola tá hnacia sila, z ktorej sme mali veľmi dobrý pocit. Ešte upresním, že napokon sme preinvestovali viac než 110 miliónov eur.
Pre daný región bude závod určite veľká vzpruha, keďže ide dlhodobo o okres s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Nevnímali ste to aj ako riziko?
Ak si pozriete históriu skupiny Winklermann, zistíte, že máme k výberu investičných lokalít originálny prístup. Nečakáme, kým niekde vznikne priemyselné centrum. Keď na konci 80-tych rokov padla „železná opona“, pán Winkelmann (spoluvlastník skupiny Winkelmann, pozn. red.) sadol do auta a cestoval tisíce kilometrov, aby si osobne pozrel, kde by sa dalo v Poľsku investovať do nového závodu, o priemyselných parkoch vyčlenených na investície v tom čase ešte nikto ani neuvažoval. Dnes máme v Poľsku dva úspešné závody. Podobný prístup stojí aj za investíciou v Rimavskej Sobote. Aktívne vytvárame priemyselné centrum tam, kde prídeme a vytvárame silnú komunitu miestnych lojálnych zamestnancov.
Robo Homola
Spomínali ste stimuly nielen zo strany vlády Slovenskej republiky, ale aj zo strany samosprávy a mesta. Mohli by ste o tom povedať viac?
Pre nás bolo dôležité, aby sme spolu s mestom a banskobystrickým samosprávnym krajom rozbehli program duálneho odborného vzdelávania. My zabezpečujeme praktickú časť a kraj zabezpečuje školu. Dôležitá bola pre nás aj autobusová doprava do závodu. Situáciu by nám veľmi skomplikovalo, ak by do závodu nechodila mestská hromadná doprava, ak by pri závode ľudia nemali zastávku autobusu. To všetko dotiahli práve ľudia okolo primátora Rimavskej Soboty a predsedu banskobystrického kraja.
Spomínali ste odborné vzdelávanie stredoškolákov, ktorí budú potenciálne prínosom pre fabriku. V akom štádiu je duálne vzdelávanie?
Od septembra tohto roka by malo do strednej školy v Rimavskej Sobote nastúpiť 12 až 14 študentov, ktorí sa budú postupne vzdelávať nielen v škole a špeciálnom výukovom centre na škole, ale aj v školiacom centre, ktoré sme pre tento účel vybudovali v závode. Sem môžu študenti prísť a absolvovať odbornú prípravu, ktorá ich pripraví na budúcu kariéru v skupine Winkelmann.
Mali ste v regióne Rimavskej Soboty nejaké obavy v súvislosti s chýbajúcou diaľničnou infraštruktúrou?
O tejto téme sme veľa diskutovali so slovenskou vládou. Dôležité bolo pre nás vyhlásenie vlády, že existuje dlhodobá perspektíva a cieľ vybudovať diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami. Nám záleží predovšetkým na cestnom napojení Rimavskej Soboty smerom na západ, ktorého veľká časť bola nedávno dokončená a spojazdnená. V podstate až po Zvolen je diaľnica prakticky hotová a nám to v zásade stačí, spolu s prísľubom vlády, že na pokračovaní sa pracuje. Ale viem, že pre iných investorov, ktorí smerujú ešte viac na východ, je to ťažšie.
Od roku 2023 sa na Slovensku, ale aj v Európe, veľa zmenilo. Slovenská republika napríklad zaznamenala pokles v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia a investičnej atraktívnosti. Ako vnímate rozhodnutie postaviť tu fabriku s odstupom troch rokov?
Rovnako ako pred tromi rokmi. Podnikateľské prostredie na Slovensku stále považujeme za veľmi dobré. Ak si porovnáte Slovensko a Nemecko z pohľadu rastu HDP či inflácie, je to veľmi podobné. Slovensko je naďalej proexportne orientovaná ekonomika, snaží sa zabezpečiť rozvoj priemyslu, energetickú transformáciu a buduje cestnú infraštruktúru. To všetko pomáha stabilizovať podnikateľské prostredie, respektíve ho rozvíjať. Na našom rozhodnutí sa nič nezmenilo.
Robo Homola
Výstavba závodu má približne ročný sklz. Čím to bolo spôsobené?
Veríme, že dobré veci si vyžadujú čas. Samozrejme, pri výstavbe fabriky a realizácii našich zámerov sme museli prekonať viaceré prekážky, to je bežné pri podobných projektoch. V poslednom mesiaci sme sa sústredili na získanie všetkých potrebných povolení od úradov a v tomto roku najmä na získanie schválenia výrobných dielov od našich zákazníkov. Aktuálne pomaly zvyšujeme objem výroby v súlade s dopytom a takto budeme pokračovať v priebehu nasledujúcich mesiacov.
Aký vplyv mal celoeurópsky pokles dopytu po tepelných čerpadlách?
Ako ste už spomenuli, hospodárske prostredie v Európe sa za ostatné roky výrazne zmenilo. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a v Rusku stratila energetická transformácia do istej miery na svojej dôležitosti. Ak sa pozrieme na stavebný trh a tempo zavádzania tepelných čerpadiel v Európe, vidíme, že tento proces sa spomalil…
Hovorme radšej o drastickom prepade. V roku 2022 sa predali v Európe tri milióny tepelných čerpadiel, v roku 2024 už len 2,3 milióny…
Akokoľvek, tento vývoj mal vplyv aj na naše podnikanie. Neovplyvnil však našu celkovú stratégiu ďalšieho rozvoja, pretože jedinou cestou, ako môže Európa naplniť svoje klimatické ciele v stavebníctve je prechod na nové systémy vykurovania a ďalšie zavádzanie tepelných čerpadiel.
Takže to beriete tak, že skôr či neskôr sa dopyt opäť rozbehne?
Skôr či neskôr sa to stane. Na výstavbu nášho závodu to nemalo zásadný vplyv, pokračujeme v nastavenej stratégii. Závod sme postavili a teraz ho uvádzame do prevádzky. Dobré veci si vyžadujú čas. To je úplne normálne.
Aký vplyv to má na zamestnanosť v závode? Pôvodný zámer bol zamestnať 452 ľudí.
Zatiaľ nie je dopad až taký drastický. Museli sme však zvážiť niekoľko zmien z hľadiska výrobnej stratégie, práve s ohľadom na vývoj ekonomickej situácie. To sme urobili, momentálne máme 185 zamestnancov a v priebehu nasledujúcich mesiacov budeme ich počet zvyšovať. Stále plánujeme dosiahnuť úroveň až do 450 ľudí.
Kedy závod dosiahne plánovanú kapacitu zamestnancov?
Výroba bude postupne naberať na obrátkach, takže plnú vyťaženosť kapacity dosiahneme až o niekoľko rokov a primerane tomu bude z roka na rok rásť aj počet zamestnancov. Úprimne povedané, nebolo by fér, keby som uviedol konkrétny dátum, pretože nemám krištáľovú guľu. Vidíme to však perspektívne a je naším cieľom dostať sa na túto úroveň.
Pre rozhovorom som kontroloval najväčší pracovný portál na Slovensku a žiadne ponuky práce v tomto závode som nenašiel. Čo majú robiť ľudia, ktorí by chceli pracovať pre spoločnosť Winkelmann v Rimavskej Sobote, ako by mali postupovať?
To ma dosť prekvapuje, pretože stále prijímame nových zamestnancov. Nepoznám detaily fungovania pracovných portálov na Slovensku, ale viem, že za posledných štyri až šesť týždňov sme prijali tridsať ľudí a v nasledujúcich štyroch týždňoch prijmeme ďalších tridsať. Nábor stále prebieha a je zosúladený aj s príslušnými úradmi práce v mestách Rimavská Sobota, Lučenec či Tornaľa. Úzko spolupracujeme a komunikujeme.
Aké máte skúsenosti s trhom práce v Rimavskej Sobote? V minulosti sa objavili špekulácie, že dôvodom sklzu vo výstavbe závodu a spustení výroby je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regióne.
Môžem s istotou povedať, že sa nezakladali na pravde. Máme kvalitný a prísny výberový proces. Chceme pritiahnuť kvalitných ľudí a talenty. Spustili sme duálne vzdelávanie a program odborného výcviku, pretože chceme rozvíjať našich ľudí a vychovávať si budúcich odborníkov. To všetko je súčasťou našej DNA a nášho uvažovania. V nábore sa však určite zameriavame nielen na okres Rimavská Sobota, ale aj na širší región, najmä banskobystrický kraj, ale to bol vždy náš plán.
Aký objem výroby máte naplánovaný v prvom roku výroby?
Tento rok vyrobíme približne 45-tisíc nádrží. Budúci rok plánujeme zvýšiť produkciu na približne 150-tisíc a celková kapacita závodu je 300-tisíc nádrží ročne.
Môžete prezradiť viac o tom, ktoré slovenské firmy sú zapojené do vášho dodávateľského reťazca?
Cieľom je, aby dodávatelia rástli spolu s nami a budeme radi, keď medzi dodávateľmi bude stále viac a viac slovenských firiem. Uvediem jeden príklad – oceľ. Hneď od začiatku sme oslovili spoločnosť U.S. Steel v Košiciach a zazmluvnili sme si u nich výrobu ocele, ktorú sme pôvodne brali od iných dodávateľov. Táto spolupráca už funguje a bude pokračovať. V prípade ďalších subdodávok postupujeme prípad od prípadu, prioritou je bezproblémový nábeh výroby. Ak sme mohli hladko prejsť na nových dodávateľov zo Slovenska, tak sme tak urobili, v iných prípadoch to bude otázka budúcnosti.
Narazili ste možno aj na problém získať konkrétnych dodávateľov z dôvodu, že sú vyťažení konkurenčnými firmami z tohto odvetvia? Vo výrobe tepelných čerpadiel už na Slovensku pôsobia viaceré firmy, Vaillant tu má tri závody, Hoval jeden, vyrába tu tiež Stiebel Eltron a nedávno prišiel Dejong do Prešova…
Verím, že pre kvalitný priemysel a rastúcu ekonomiku sú potrebné spoločnosti ako Vaillant či Stiebel. V tomto zmysle ich nevnímam ako konkurenciu.
Prečo?
Pretože tým rozširujete výrobné kapacity v krajine a rozvíjate ľudí a ich odborné znalosti. Je dobré, že tu máme podobné závody a že spolupracujeme na rozvoji alebo budovaní priemyselnej výroby na Slovensku. Pomáhame tým jeden druhému, rozvoju nových kompetencií, inovácií, zvyšovaniu kvality v odvetví, z čoho môžeme profitovať všetci.
A pokiaľ ide o dodávateľov?
Nemáme problém s tým, že by pracovali pre iné spoločnosti, ktoré ste spomenuli. Ako som povedal, tam, kde sme mohli zapojiť lokálnych dodávateľov, sme to už urobili. V iných prípadoch je potrebný čas. Ak dobrý podnikateľ vidí príležitosť, je ochotný investovať do ľudí, strojov a zapojiť sa. Najprv však potrebuje pochopiť produkt, procesy, nájsť vhodných pracovníkov, stroje a tak ďalej. Som presvedčený, že je to len otázka času.
Bola rimavskosobotská fabrika navrhnutá s ohľadom na boj proti zmene klímy a snahu o čo najnižšiu uhlíkovú stopu? Ak áno, mohli by ste uviesť pár zmien, v ktorých sa odlišuje od ostatných závodov Winkelman?
Začnem tým, že nový závod je celosvetovo najmodernejšia a najviac automatizovaná výrobná prevádzka skupiny Winkelmann. Pri jej projektovaní a výstavbe sme využili skúsenosti z takmer 40 rokov pôsobenia v odvetví. Navrhli sme ju s ohľadom na čo najefektívnejšiu výrobu nášho produktu, má veľmi prísny tok materiálov a disponuje najmodernejšími strojmi, ktoré sme na trhu našli.
A pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2?
Pozreli sme sa na to aj z perspektívy dekarbonizácie a logiky a požiadaviek ESG reportingu. Závod je napríklad navrhnutý tak, aby sme na jeho strechu mohli umiestniť fotovoltické panely a využívať tak obnoviteľný zdroj elektrickej energie, čo nám pomôže znížiť spotrebu elektriny z uhlia, plynu alebo jadra.
Kedy plánujete inštaláciu?
V budúcnosti, keď budeme zvyšovať objem výroby a bude potrebné zvýšiť aj výkon. Ale rozhodnutie o tejto investícii do fotovoltiky sme už urobili. Spomeniem ešte, že v skupine Winkelmann už roky prísne dbáme na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Dbáme tiež na ďalšie aspekty ochrany životného prostredia, ale aj sociálne a „governance“ otázky.
Všetky naše závody sú certifikované podľa normy ISO 50001 (celosvetovo uznávaný štandard pre systém energetického manažmentu, ktorý tlačí firmu k zlepšovaniu energetickej hospodárnosti, pozn. red.). Každý rok sa v našich závodoch snažíme o znižovanie spotreby energie a bude to platiť aj pre závod v Rimavskej Sobote. Napokon, v konečnom dôsledku ide o znižovanie nákladov, čo nám pomáha. A som pevne presvedčený, že ak robíte ESG správne, je to dobrá cesta.
Christian Knechtel je prvý generálny riaditeľ skupiny Winkelmann, ktorý nepochádza z rodiny Winkelmannovcov. Vyštudoval výrobné inžinierstvo a získal MBA na kanadskej Univerzite v Toronte. Pôsobil na vedúcich pozíciách v priemyselných firmách v Spojených štátoch a Kanade. Winkelmann Group vedie od júla 2024.
Tri storočia firmy
Firmu Winkelmann založili v roku 1898 Heinrich Winkelmann a Caspar Pannhof ako firmu na výrobu dielov na panvice, hrnce či kanvice. V roku 1961 začala firma vyrábať dielce pre automotive, aktuálne sa venuje výrobe zásobníkov teplej vody, komponentov pre letecké motory, základových skrutiek či oceľových plechov a rúr na mieru zákazníka. Do zahraničia expandovala firma v roku 1994 závodom pri poľskej Wroclawi, dnes má 14 fabrík fabrík v Nemecku, Poľsku, Číne, Turecku a USA.
Zamestnáva približne štyritisíc ľudí a ročné tržby skupiny presiahli 600 miliónov eur.
