Pred rokom sa po vyše dekáde vo vedení korporátneho bankovníctva postavil na čelo Komerční banky na Slovensku. Richard Kellner v rozhovore hovorí, prečo sa klienti dovolajú aj generálnemu riaditeľovi, ako si udržať jasnosť v rozhodovaní vo svete plnom neistôt a prečo sa firmám oplatí udržateľnosť.
Dvanásť rokov ste stáli na čele korporátneho bankovníctva, pred rokom ste postúpili na pozíciu generálneho riaditeľa. Ako sa zmenila vaša práca?
Navonok by ste možno veľa zmien nezbadali, ale najviac sa zmenilo moje vnímanie. Ako riaditeľ biznisu máte jasne definovanú agendu a veľa vecí vyriešite sami. Ako generálny riaditeľ zrazu riešite všetko, každý problém skončí na vašom stole. Neustále prepínate medzi biznisom, rizikami, compliance a prevádzkou a musíte vidieť súvislosti. Mnohé ciele idú často proti sebe. Na jednej strane máte znižovať náklady, na druhej máte s tými menšími zdrojmi dosiahnuť zvyšovanie výnosov.
Čo vám ten rok dal osobne?
Poznanie, že takú širokú agendu jednoducho sám nemôžem zvládnuť. Musím mať správny tím, mať ho vyskladaný zo skutočných partnerov a dôverovať mu. Táto pozícia je postavená oveľa viac na ľuďoch a na určovaní smeru než na konkrétnych krokoch v operatíve.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Zmenili ste za ten rok niečo vnútri banky?
Čo fungovalo, nebolo treba meniť a myslím, že naša banka od jej transformácie v roku 2011 fungovala veľmi dobre. Snažím sa však o efektívnu komunikáciu. Napríklad mítingy sú čo najkratšie a je ich čo najviac. Bola to aj spätná väzba od našich ľudí: porady sú dôležité na šírenie informácií, no keď na nich ľudia sedia, nemôžu robiť svoju prácu. A túto efektivitu by sme radi prenášali aj ďalej. Ako komunikujeme vnútri so zamestnancami, tak by oni mali podobne komunikovať navonok s klientmi.
S klientmi sa však stretávate osobne aj naďalej.
Áno. Banky sú súčasťou sektoru služieb, všetko, čo robíme, smeruje ku klientovi. Vzťahy s mnohými klientmi som budoval 12 rokov, nepreruším ich len preto, lebo som sa posunul na inú pozíciu. Bola by to škoda a zároveň chcem, aby moji klienti vedeli, že som tu aj naďalej pre nich.
Nie je chyba povedať „neviem”. Problém je, tváriť sa, že viete, hoci neviete – to sa vždy nakoniec prevalí.
Čo podľa vás získava firma, ktorá príde do Komerční banky, navyše oproti iným bankám?
Individuálny prístup. Profilujeme sa ako korporátna banka, počet klientov nemáme veľký, takže sa každému vieme venovať jednotlivo. Máme plochú organizačnú štruktúru, približne 50 ľudí, ktorí sa poznajú po mene. Informácie sa u nás nestrácajú ani cestou nemenia obsah a klient dostáva riešenia rýchlo.
A ak sa so mnou chce stretnúť majiteľ či finančný riaditeľ, urobím si čas. Peniaze sú komodita, má ich každá banka. Diferencovať sa dá dostupnosťou, kvalitou kontaktu a vzťahom.
Ako sa taký vzťah pozná?
V ťažkých časoch. Každá firma raz zažije búrku, odíde kľúčový odberateľ, prídu neočakávané náklady, narastie konkurencia. Každý vie byť kamarát v dobrom počasí. Dôležité je, ako sa banka ako partner zachová, keď príde tá búrka. Lebo ona príde, je to len otázka času. Preto sa naši klienti vedia dovolať nielen obchodníkovi, ktorý ich má na starosti, ale aj riaditeľke obchodného tímu alebo priamo mne.
Svet je čoraz menej prehľadný – geopolitika, ceny energií, meniace sa pravidlá. Ako robiť rozhodnutia, keď firmy nevedia, čo doslova bude zajtra?
Ja hovorím, že najdôležitejšie je mať transparentnosť v neistých časoch. Ale to neznamená vedieť odpoveď na každú otázku, skôr vedieť komunikovať otvorene. Ovplyvnilo ma 10 rokov v Holandsku, kde sa akýkoľvek problém jednoducho položí na stôl. Nie je chyba povedať „neviem”. Problém je, tváriť sa, že viete, hoci neviete – to sa vždy nakoniec prevalí. Aj neistotu treba odkomunikovať jasne: toto sú argumenty, toto sú možnosti, medzi nimi sa rozhodujeme. Platí to voči zamestnancom aj klientom. Keď každý vie, na čom je, riziko chyby je najmenšie, a práve tak sa buduje dôvera.
Jedna z veľkých tém vašej banky je aj udržateľnosť. Prečo je ESG pre firmy dôležité aj nad rámec regulácií?
Lebo je to aj ekonomická logika, nielen regulačná záťaž. Napríklad konflikty na Ukrajine a Blízkom východe rozkývali ceny energií – kto investoval do udržateľných riešení, je menej závislý od ceny ropy a plynu. A tlačí to aj samotný trh: nájomcovia vyhľadávajú budovy s ESG parametrami a odberatelia žiadajú od dodávateľov údaje o uhlíkovej stope. Naši klienti majú o tieto riešenia stály záujem a my ich v tom podporujeme.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Ako sa vyvíja podnikateľské prostredie na Slovensku?
Firmy sú opatrnejšie. Pri investíciách s návratnosťou päť až 10 rokov sa dnes každý dvakrát zamyslí, či je prostredie dosť stabilné – globálne aj domáce. Udržiavacie investície a mierne navyšovanie kapacít dávajú zmysel ďalej, no do zásadných dlhodobých projektov sa podnikatelia veľmi nehrnú.
Sme pre investorov zaujímavá krajina?
Najväčšou devízou Slovenska sú ľudia – kvalitní, vytrénovaní, často so skúsenosťami zo zahraničia. Investori porovnávajú krajiny podľa daní, odvodov, byrokracie, vymožiteľnosti práva a dostupnosti pracovnej sily. Ak však v týchto kritériách nebudeme konkurencieschopní, investície jednoducho chodiť nebudú. Recept je pritom jednoduchý: stabilné pravidlá hry a čo najmenej zásahov štátu. Keď sa vytvoria správne podmienky, biznis si poradí sám.
