16. októbra 2020

Podnikateľ Ján Sabol (majetok tohto člena rebríčka najbohatších Slovákov odhadujeme na 100 miliónov eur), ktorý je činný v množstve firiem a odborov – od poľnohospodárstva a potravinárstva po biopalivá, sa stal na prelome rokov potichu rozhodujúcim vlastníkom firmy Budiš. Dovtedy v nej mali s partnermi 60-percentný podiel.

Kompletný rebríček najbohatších Slovákov 2020 nájdete tu. 

Firma fungujúca ešte vlani pod názvom Slovenské pramene a žriedla zahŕňa okrem plničky rovnomennej minerálnej vody v rovnomennej obci v Turci aj ďalšie značky vôd a nealko nápojov.

Kým sa Sabol a jeho dlhoroční partneri v biznise, napríklad Mikuláš Trstenský, dostali k plnému vlastníctvu potravinárskej spoločnosti, ubehlo 12 rokov. Pôvodne sa v roku 2008 spojili „sabolovci“ s východoslovenským podnikateľom Jánom Šofrankom, ktorý do skupiny vložil napríklad svoju značku vody Zlatá studňa či kolového nápoja Šofokola (neskôr premenovaného na Lokálka). Za to dostal v spoločnom Water Holdingu 40 percent. Neskôr Šofranko tento podiel predal českému investorovi Oldřichovi Šlemrovi a ten moravskému právnikovi Jaroslavovi Halasovi. Od neho ho získal v decembri minulého roka Water Invest zo Sabolovej skupiny.

Pokus Kofoly

O podiel sa ešte v roku 2015 zaujímala aj Kofola, uzavrela aj zmluvu o jeho kúpe, no v nasledujúcom roku z obchodu odstúpila. Ako dôvod jej šéf Jannis Samaras uviedol nesplniteľné podmienky Protimonopolného úradu SR, ktorý transakciu posudzoval. Pre Forbes Samaras minulý rok spomínal, že dôvodom snahy o spojenie bolo rozšírenie portfólia o minerálku, preto sa pustili do rokovaní so „sabolovými vodami. „Ale dnes sme radi, komentoval nezdar s tým, že im to umožnilo pustiť sa do budovania „nových príbehov – neskôr napríklad kúpili skrachovanú značku Kláštorná a vlani obnovili jej produkciu. „Sabolovci sú ťažkí súperi, všetci ich rešpektujeme, pripomenul vtedy.

Jeden z najbohatších Slovákov investoval
do indickej banky. Jej akcie počas pandémie stratili

V polovici minulého roka Sabolov manažér Robert Spišák pre Trend rozprával, že menší spoluvlastníci Šofranko i Šlemr pri plánovanom odchode z firmy vždy v zmysle zmluvy ponúkali podiel najskôr „sabolovcom. A až keď ho tí za požadovanú cenu kúpiť nechceli, mohli sa obrátiť na iných záujemcov. Tých však „sabolovcom pred predajom najskôr predstavili, či si s nimi vedia predstaviť ďalšiu spoluprácu.

Táto starosť im po nadobudnutí kontroly nad celou firmou odpadá.

Medzi značkami Sabolovej skupiny v segmente nealkoholických nápojov patria okrem Budiša, Zlatej studne a Lokálky aj Fatra a Gemerka. Budiš má päť výrobných závodov, za vlaňajšok vykázal výnosy 40,7 milióna eur a skromný zisk 36-tisíc eur. V Sabolovom impériu to nie sú veľké sumy. Spoluvlastní tiež výrobcu alkoholu St. Nicolaus Liptovský Mikuláš. Alebo poľnohospodársku Exata Group či medzinárodný biopalivový biznis v Envien Group, v ktorých sa výnosy počítajú na stámilióny.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?