Bankový sektor obstál v kríze so cťou, hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia Jakub Dusílek. Dodáva, že ziskovosť bánk v posledných dvoch rokoch utrpela, hlavne v retailovom bankovníctve. V rozhovore Forbesu sa tiež dozviete, či sú Slováci ochotní investovať viac ako pred pandémiou, aj o technologických a environmentálnych zmenách v bankovníctve.
„Prostredie negatívnych úrokových sadzieb je všeobecne veľmi zložité. Bremeno záporných úrokov nesie banka a akcionári retailové bankovníctvo prechodne dotujú. Univerzálna banka však má výhodu diverzifikovaného podnikania…“
Máme tu tretiu vlnu pandémie. Hoci ju po zdravotnej stránke nezvládame dobre, zdá sa, že biznis sa naučil s krízou žiť. Ako to vnímate z pozície bankára?
Bankový sektor obstál v kríze so cťou, a to hneď z viacerých dôvodov. Podarilo sa nám udržať v chode prevádzky, zaistili sme dostatok likvidity v obehu, bankomatová sieť fungovala bez problémov, platby prebiehali a úverovalo sa.
Banky okrem toho zohrali dôležitú úlohu pri úverovom moratóriu. Bolo správne komunikované a administrované. Sektor ako taký zvládol krízu dobre.
Veľká časť našich zamestnancov prešla na prácu z domu, čo pre nás nepredstavovalo problém vďaka tomu, že sme v uplynulých rokoch výrazne investovali do digitalizácie prevádzok. Boli sme tak bezprostredne pripravení prejsť na prácu na diaľku.
Klienti v pandémii
Ako krízu zvládli vaši klienti?
Na strane firemných klientov sme v roku 2020 reálne videli, že vklady na korporátnych účtoch spočiatku rástli. Bol to zdanlivo pozitívny signál toho, že firmy majú dostatočné rezervy.
Išlo však o krátkodobý efekt, keď firmy následne doinkasovali tržby za rozbehnutú výrobu, no ďalej neinvestovali do nových zásob. Prevádzkový kapitál sa im v dôsledku toho hromadil na účtoch. Až neskôr sa začali prejavovať výpadky v dodávateľských reťazcoch v niektorých odvetviach a šokové nárasty cien.
V roku 2021 sme videli, že rast HDP nestíha za očakávaniami. Zatiaľ čo kríza v roku 2020 nemala významný negatívny dopad na podnikateľský sektor, reálne sme ho zaznamenali v ďalšom.
Sú na to banky pripravené? Počítate s problémami vašich klientov?
Banky sú dobre kapitalizované. Dokázali si vytvoriť nemalý objem rezerv na možné zlyhávanie úverov, čo malo dopad aj na ziskovosť sektora. Tá sa v roku 2020 znížila. Hoci v roku 2021 dochádzalo k rastu ziskov, stále nie sme na úrovniach spred dvoch rokov.
Treba poznamenať, že banky prešli na výkazníctvo IFRS 9, ktoré nás zaväzuje k tvorbe rezervy aj na potenciálne zlyhávajúce úvery. Neriešime teda už len aktuálne zlyhávanie, ale musíme sa pozerať viac dopredu a vytvárať si portfóliové rezervy podľa rizikového ratingu toho ktorého klienta.
Konečný účet ešte len uvidíme
Ste teda pri pohľade do budúcnosti opatrnejší?
Do veľkej miery je to preventívne opatrenie. Konečný účet uvidíme, až keď úplne odznie covidový šok. Časť rezerv bude neskôr zrejme rozpustená. Hovoríme o horizonte dvoch, troch rokov. Očakávaný vývoj zlyhávania úverov je dnes o niečo optimistickejší ako pred pol rokom.
Kríza všeobecne spôsobila zrýchlenie procesu digitalizácie. Ako sa to prejavilo u vás?
Klienti začali viac využívať priame kanály. Firemný sektor to do veľkej miery robil aj predtým a retailová časť klientely dokázala veľmi rýchlo prejsť na mobilné bankovníctvo.
Na začiatku roku 2020 tento spôsob aktívne využívalo 47 percent našich retailových klientov. Na konci tretieho kvartálu roku 2021 to bolo už 66 percent. V predchádzajúcich piatich rokoch pritom tento podiel rástol len veľmi pozvoľne, po jednom či pol percente.
Ide teda pre nás o veľký skok, ktorý svedčí o zmene návykov klientov a pripravenosti banky ponúknuť služby online.
Digitalizované sú už aj hypotéky
Urýchlila teda pandémia procesy, ktoré boli už predtým v rozbehu?
Určite áno. Bankové domy urýchlili vývoj niektorých funkcionalít. Trend smeruje k tomu, že veci, ktoré sme si ešte donedávna nevedeli predstaviť online, napríklad hypotéky, už sú dnes digitalizované.
Na druhej strane ešte stále máme dosť práce. Napríklad digitálne riešenia ako kataster nehnuteľností.
Generálny riaditeľ Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia Jakub Dusílek. Foto: Ondřej Pýcha
To je však do veľkej miery dané digitalizáciou štátnej správy.
Áno, ale banky v tom dokážu hrať veľmi aktívnu úlohu a môžu pomôcť zrýchliť digitalizáciu verejnej správy.
Príkladom je Bank ID, ktoré funguje v Čechách. V kontakte so štátnou správou či podnikmi, v ktorých je dôležitá identifikácia klienta, je s ním možné využiť identifikáciu, ktorú realizuje banka.
Vďaka nej dokáže človek na bankovej pobočke podpísať akýkoľvek dokument, napríklad autorizovať svoje úkony v štátnych registroch. Úrady tak nemajú pochybnosť o tom, kto s nimi komunikuje, pretože identifikáciu vykonala banka.
Banková identita
Ako tento projekt vznikol? Kto prišiel s nápadom ako prvý?
Česká banková asociácia iniciovala vznik príslušného zákona o bankovej identite. Následne tri banky založili spoločný podnik a vytvorili potrebnú infraštruktúru. Neskôr sa pridávali ďalšie. Spolu je tak dnes pripojených desať bánk.
Nábeh služieb je postupný. Štát pridáva ďalšie funkcionality, ktoré môže občan prostredníctvom banky autorizovať, môže sa napríklad identifikovať v prístupe ku covid pasu. Hoci digitálne občianske preukazy boli v Česku zavedené už pred niekoľkými rokmi, využívalo ich len zhruba 300-tisíc obyvateľov.
Dnes tu máme podobné riešenie, s rovnakou mierou garancie, no je v ňom 4,2 milióna občanov. Je to obrovský krok smerom k digitalizácii spoločnosti. Banky tak môžu zohrávať konkrétnu úlohu pri digitalizácii štátnej správy.
Je možné, že sa týmto projektom inšpirujú aj iné krajiny?
Prvotná inšpirácia prišla zo Škandinávie, konkrétne z Nórska. Ukázalo sa, že spoločné úsilie viacerých subjektov má šancu na úspech. Pri individuálnej snahe len jednej banky to tak nebolo.
V Česku získala táto legislatíva ocenenie Zákon roka. Dnes sa o prevzatí intenzívne diskutuje aj v Slovenskej bankovej asociácii. Má k dispozícii skúsenosti z českého trhu.
Najdôležitejšia digitálna výzva
Banky by rady dostali klientov z pobočiek do digitálnych kanálov. Je to aj váš prípad?
Na tento trend sa treba pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Jedným je užívateľská prívetivosť. Otvorenie účtu vám napríklad v digitálnom prostredí netrvá pol hodinu, ale len pár minút.
Naše mobilné bankovníctvo, do ktorého sme v posledných rokoch výrazne investovali, nielen dobre vyzerá, ale je aj užívateľsky príjemné. Nedávno napríklad z jedného prieskumu vyšlo, že na otvorenie účtu u nás stačí menej klikov ako u niektorých fintechov.
Nedávno sme okrem toho priniesli viackanálový digitálny koncept Open, ktorý zabezpečuje, že veci rovnako jednoducho fungujú v mobile, internetovom bankovníctve, na obchodnom mieste alebo cez call centrum.
Máme jednotné procesné a technologické riešenie naprieč jednotlivými kanálmi, čo je unikátny koncept. Vy ako klient si môžete začať spracovávať žiadosť o spotrebiteľský úver cez mobil, nedokončíte to, no môžete pokračovať doma na PC alebo cez call centrum. Viete sa k žiadosti kedykoľvek vrátiť.
Je to v súčasnosti naša najdôležitejšia digitálna výzva. Digitálna stratégia je tiež kľúčovou prioritou skupiny UniCredit a základným pilierom nového strategického plánu.
Ďalším pohľadom na trend digitalizácie je nákladové hľadisko. Umožňuje nám to znížiť kapacity, ktoré sme mali vyčlenené na administratívne činnosti, a mať viac času na diskusiu s klientmi na tému úverových alebo investičných produktov.
Foto: Ondřej Pýcha
Menej bánk
Budeme aj na Slovensku, podobne ako v zahraničí, svedkami redukovania pobočkovej siete bánk?
Na Slovensku už takáto optimalizácia do veľkej miery prebehla. Je pre nás dôležité, aby sme vždy mali dostatočné pokrytie a kapacity v oblasti poskytovania služieb klientom. Nepôjdeme teda do minimalistického modelu. Naša pobočková sieť na Slovensku je už optimalizovaná.
Koľko dnes máte pobočiek vy?
Obchodných miest je štyridsaťšesť, čo je aj náš súčasný cieľový stav.
Nedávno sa zo Slovenska stiahla maďarská OTP a pred časom ruská Sberbank. Bude tento trend pokračovať?
Vzhľadom na veľkosť trhu je tu ešte stále priestor na konsolidáciu.
Dôležitá diverzifikácia
Znamená to, že slovenský bankový trh nedokáže uživiť všetkých hráčov, ktorí tu dnes pôsobia?
Prostredie negatívnych úrokových sadzieb je všeobecne pre retailovú banku v súčasnosti veľmi zložité, bremeno záporných úrokových sadzieb nesie banka a akcionári prechodne retailové bankovníctvo dotujú.
Univerzálna banka ako UniCredit Bank má však výhodu diverzifikovaného podnikania, vzhľadom na to, že poskytuje služby nielen pre klientov retailového bankovníctva, ale aj pre firemných a privátnych klientov.
Fungujú tu produkty prevádzkového a investičného financovania, poskytovanie bankových záruk, akreditívov a iných služieb, financovanie medzinárodného biznisu, kde sme vzhľadom na veľkosť skupiny taktiež veľmi silní.
Zvýšený záujem o investovanie
Rastie však záujem verejnosti o investičné produkty. Nemôže to stratu na depozitách kompenzovať?
Áno, verejnosť sa skutočne aktívne prikláňa k investíciám do podielových fondov. Dochádza k výraznému nárastu investičných produktov v portfóliách klientov a my sme produktovo aj poradenstvom pripravení a vybavení.
Ako by sa dal tento nárast kvantifikovať?
Oproti dobe pred covidom sa zvýšil záujem o investície o 30 až 40 percent.
Na čom sú postavené vaše investičné produkty?
Naša stratégia sa zakladá na spolupráci s Amudi Asset Management, najväčším správcom aktív v Európe. Jeho produkty považujeme za naše koncernové riešenie.
Výber investícií je postavený na dôkladnej analýze nielen finančných ukazovateľov, ale v mnohých prípadoch tiež na prísnych kritériách ESG – hodnotení dopadov na životné prostredie (Environmental), spoločenských dopadov (Social) a dopadov z hľadiska riadenia spoločnosti (Governance).
Pre privátnych investorov máme okrem toho v ponuke aj fondy pre kvalifikovaných investorov a model založený na kvalifikovanom poradenstve.
Ako vyzerá moderná banka?
„Trend smeruje k tomu, že veci, ktoré sme si ešte donedávna nevedeli predstaviť online, napríklad hypotéky, sú už dnes digitalizované.“
Ako by mala dnešná banka vyzerať z pohľadu mladých klientov?
Prvým krokom pre atraktivitu banky z pohľadu mladých klientov je byť užívateľsky prívetivý v digitálnom prístupe. To je základ, ktorý očakáva mladá generácia. Čo najmenej niekam chodiť.
Mladí nechcú dnes nič podpisovať. Často majú totiž problém podpísať sa rovnako trikrát po sebe. Chcieť to je pre nich frustrujúci zážitok.
Popritom sú tu požiadavky mladej klientely na spoločenskú zodpovednosť a oblasť ESG, ktorá je našou DNA.
Znižovanie uhlíkovej stopy
Môže byť napríklad aj banka uhlíkovo neutrálna?
Je to zaujímavá otázka. Dnes sa na to, mimochodom, nepýtajú len klienti, ale aj zamestnanci. Téma ESG začína rezonovať. Je to však o tom, ako vyvážiť rýchlosť dosahovania (uhlíkovej) neutrality s dostupnými technológiami a cenami.
Znižovať uhlíkovú stopu sa dá dvomi cestami: jednou je snaha o to, aby naše pracoviská a vozidlá zanechávali čo najmenšiu uhlíkovú stopu, druhou dôležitou súčasťou je podpora našich klientov pri ich transformácii, čo zahŕňa proaktívnu podporu prostredníctvom zeleného financovania.
ESG však nie je len o ochrane životného prostredia, ale aj o sociálnej zodpovednosti a riadení. V rámci toho sa venujeme bankovníctvu s pozitívnym sociálnym dopadom, kde financujeme napríklad domovy pre seniorov alebo zdravotné strediská. Okrem toho chodíme aktívne do škôl, kde máme projekty zvyšovania finančnej gramotnosti. V tomto projekte je zapojených až 150 našich zamestnancov.
Fintech konkurencia
Vráťme sa k technologickým zmenám, ktoré prebiehajú vo financiách. Ako sa pozeráte na agregátory účtov rôznych bánk, takzvaný multibanking? Sú pre vás hrozbou?
Fintech firmy považujeme za zdroj inšpirácie a partnerov na spoluprácu. Myslím si tiež, že očakávania v oblasti multibankingu do istej miery predbehli realitu. Klienti môžu mať účty vo viacerých bankách, zdá sa však, že majú sklon aktívne používať jednu, maximálne dve.
Ako hodnotíte konkurenciu zo strany fintechov? Práve oni mali udávať tempo inováciám v bankovom sektore.
Pred pár rokmi bola bankám podsúvaná obava zo strany fintechov, ktoré mali zobrať bankám klientov. Aby ste však boli úspešní vo svete financií, potrebujete mať niekoľko atribútov.
Ide najmä o kapitál, silnú bezpečnostnú štruktúru a splnenie požiadaviek regulácie. Aj dynamicky rastúce firmy z tejto oblasti dnes čelia požiadavkám regulátorov, čo vedie k väčšej zložitosti, na ktorú sú napríklad tradičné banky už zvyknuté.
Tento článok vyšiel v januárovom vydaní magazínu Forbes. Najnovšie vydanie si môžete kúpiť
TU, alebo získajte predplatné s darčekom podľa vlastného výberu. Príjemné čítanie!
Autormi rozhovoru sú šéfredaktor Juraj Porubský a redaktor Peter Apolen.
