Keď si človek kupuje prvé poriadne hodinky, väčšinou hrá na istotu. Nie preto, že by bol nudný. Skôr preto, že chce urobiť správne rozhodnutie.
Mechanické hodinky sú pre väčšinu z nás stále výnimočný predmet. Nekupujeme si ich na jednu sezónu, dovolenku či leto. Kupujeme si ich s predstavou, že s nami zostanú roky. Možno desaťročia. Prirodzene teda siahneme po farbách, pri ktorých máme pocit, že nás neomrzia.
Čierna, modrá, strieborná, biela. Prípadne zlatá, ktorá je vo svete hodiniek disciplína sama osebe. Sú to farby, ktoré sa hodia ku všetkému. K obleku, k rifliam, ku kašmírovému svetru aj k polokošeliam. Pravda však je, že dlhé roky sme ani nemali veľmi na výber.
Ak ste sa pred 15 či 20 rokmi prechádzali pozdĺž vitrín veľkých značiek, svet mechanických hodiniek bol podstatne konzervatívnejší než dnes. Rozdiely sa odohrávali v detailoch. Niekto ponúkal sýtejšiu modrú, niekto elegantnejšiu striebornú. Farba sa objavovala skôr na lunete než na ciferníku. Luxusné hodinky sa predávali najmä ako predmet na celý život a tomu zodpovedala ich estetika. Ak ste túžili po niečom odvážnejšom, museli ste hľadať medzi špeciálnymi edíciami, vintage kúskami alebo v ponuke menších značiek.
Keď sa dnes pozriem na svoju zbierku, uvedomujem si, že ani ja som nebol výnimka. Moje prvé mechanické hodinky mali tmavomodrý ciferník. Ďalšie boli čierne. Dlhé roky som sa pohyboval v priestore, ktorý väčšina z nás považuje za bezpečný. Farby, ktoré skombinujete so všetkým a nikdy nevyjdú z módy.
@watchdeluxe_sk
Rôzne odtiene
A predsa, dnes trávia na mojom zápästí najviac času hodinky s levanduľovým ciferníkom. Nejde o to, aby sa hodili ku všetkému. Jednoducho mi robia radosť. Možno je to vekom alebo len zistením, že nie všetky rozhodnutia musia byť rozumné, aby boli správne. Nikto pritom netušil, že farebnú revolúciu nespustí odvážny mikrobrand ani módna značka. Prišla z miesta, odkiaľ ju čakal málokto. Od Rolexu.
Farebné ciferníky sa v histórii značky objavovali už skôr. Zberatelia dodnes vyhľadávajú niektoré konfigurácie Datejustov v lososových odtieňoch salmon pink alebo menej tradičných lakovaných prevedeniach. Stále však išlo skôr o zaujímavé odchýlky než o vedomý smer. Skutočný zlom prišiel v momente, keď Rolex siahol na svoj najjednoduchší model.
Oyster Perpetual nikdy nebol hodinárskou komplikáciou. Napriek jeho storočnej histórii a mnohým patentom, ktorý Rolex priniesol, tento model nikdy nebol technologickou výkladnou skriňou značky. Bol definíciou jednoduchých mechanických hodiniek. Tri ručičky. Čistý ciferník. Žiadny dátum, luneta ani potreba niečo vysvetľovať. O to väčšie prekvapenie bolo sledovať, ako sa z najjednoduchšieho modelu v katalógu stalo plátno pre najodvážnejšie farby.
Najskôr prišli odtiene red grape, white grape či olive green. Potom koralová, žltá, tyrkysová a ďalšie, ktoré sa dovtedy spájali skôr s letnou módou než so švajčiarskym luxusom. Trh reagoval okamžite. Z entry-level Rolexu sa stal jeden z najžiadanejších modelov značky. Niektoré konfigurácie sa na sekundárnom trhu obchodovali za násobky odporúčanej ceny a na čakacie listiny sa zrazu dostali ľudia, ktorí ešte pred pár rokmi o Oyster Perpetual ani neuvažovali. Prišiel Celebration dial. Prišli pastelové verzie. A prišla nová generácia zberateľov, ktorá zistila, že hodinky nemusia byť len nadčasové. Môžu byť aj zábavné.
Sebavedomie
V hodinárstve sa často hovorí, že Rolex neurčuje trendy tým, že by bol najodvážnejší. Určuje ich, lebo vie, kedy nastal správny čas. Farebné ciferníky, samozrejme, nevymyslel. Objavovali sa u nezávislých značiek, v módnych kolekciách aj v rôznych limitovaných edíciách. No až keď ich Rolex predstavil vo svojom najčistejšom a najdostupnejšom modeli, začalo ich celé odvetvie vnímať inak. Z experimentu sa stala kategória. Z kategórie trend. A z trendu nová norma. V tom je sila značky, ktorá nepotrebuje byť prvá vo všetkom. Stačí, že jej ostatní venujú pozornosť.
Zaujímavé je, že Rolex tieto hodinky nikdy nekomunikoval ako pánske alebo dámske. Komunikoval ich ako farebné. A svet ich tak aj prijal. Keď sa s tyrkysovými, pistáciovými alebo Celebration dial modelmi začali objavovať Lionel Messi, David Beckham, Leonardo DiCaprio či LeBron James, definitívne sa potvrdilo, že výrazná farba na mužskom zápästí už nie je prejavom extravagancie.
Je prejavom sebavedomia. Tu sa dostávame k najzaujímavejšej časti celého príbehu. Dlhé roky platilo, že úspech sa snažil vyzerať nenápadne. Luxus mal byť diskrétny, nevýrazný, ukrytý v detailoch. Hodinky boli často súčasťou tejto filozofie. Čím univerzálnejšie, tým lepšie. Čím menej nápadné, tým bezpečnejšie.
Dnes sa zdá, že sa mení niečo hlbšie než len farebná paleta ciferníkov. Mení sa náš vzťah k tomu, ako chceme pôsobiť. Na zápästiach podnikateľov, športovcov, ľudí z kreatívnych odvetví či technologického sveta sa tak objavujú farby, ktoré by ešte pred 10 rokmi pôsobili takmer provokatívne. Možno je za tým ešte niečo.
Mnohí ľudia si prvé úspechy spájajú s potrebou zapadnúť. Vybrať si správne auto, správny oblek, správne hodinky. Postupom času však prichádza zvláštny druh slobody. Človek už nepotrebuje dokazovať, že patrí do miestnosti. Vie, že tam patrí. A práve vtedy si dovolí siahnuť po pistáciových, levanduľových či tyrkysových Oyster Perpetual alebo po ružovom chronografe. Nie preto, že by chcel pútať pozornosť. On ju už totiž nepotrebuje. Sebavedomie sa často prejavuje opačne než neistota. Nie snahou zapadnúť, ale iba vybrať si to, čo sa páči nám samotným.
@luxury.watches.slovakia
Nástup konkurencie
Rolex neostal dlho sám. Omega predstavila kolekciu Aqua Terra Shades. Modely v odtieňoch terracotta, lagoon green, shell pink alebo saffron pôsobia skôr ako paleta interiérového štúdia než katalóg hodiniek. Napriek tomu fungujú prekvapivo prirodzene.
Breitling priniesol odvážne konfigurácie modelov Superocean. TAG Heuer experimentuje s novými verziami Carrery. Longines rozširuje farebnú ponuku modelov Conquest a HydroConquest. Tudor zaujal modelom Black Bay Chrono v odtieni pink. IWC, značka známa skôr striedmosťou, postupne objavuje zelené, bordové či svetlomodré ciferníky.
Farebná vlna nezasiahla iba luxusný segment. Citizen zaznamenal obrovský úspech s modelmi Tsuyosa. Seiko ponúka farebné verzie Presage Cocktail Time. Tissot premenil model PRX na jedno z najfarebnejších ihrísk súčasného hodinárstva. Oris ostáva verný svojej hravosti s modelmi Cotton Candy či farebnými verziami Aquis. Farebná revolúcia sa tak neodohrala len v najvyšších poschodiach švajčiarskeho luxusu. Zasiahla celé hodinárstvo.
Farebné ciferníky zároveň otvorili dvere ľuďom, ktorí sa o mechanické hodinky dovtedy príliš nezaujímali. Vrátane mnohých žien. Dlhé roky hodinársky priemysel komunikoval predovšetkým technické parametre, komplikácie, kalibre a historické referencie. Témy, ktoré fascinujú zberateľov, ale nie vždy oslovia nových zákazníkov. Farba priniesla do sveta mechaniky emóciu. Práve tá pomohla mnohým ženám objaviť mechanické hodinky – nie ako technický objekt, ale ako osobný predmet. Niečo, čo môže byť zároveň šperk, dizajn aj remeslo.
Praktický účel
Zaujímavé tiež je, že niektoré značky boli farebné dávno predtým, než sa to stalo módou. DOXA je pravdepodobne najlepší príklad. Ich ikonická oranžová nevznikla v marketingovom oddelení. Nevznikla, aby bola fotogenická na Instagrame. Pod vodou jednoducho fungovala lepšie. Bola čitateľná, výraznejšia a praktickejšia. To, čo dnes považujeme za dizajnové vyjadrenie, bolo pôvodne technickým riešením.
Podobný príbeh nájdeme aj v mnohých ďalších značkách. Farba sa postupne oslobodila od funkcie a stala sa emóciou – a práve to je podľa mňa dôvod, prečo farebné hodinky fungujú. Niekto chce mať na zápästí pokoj a siahne po svetlomodrej. Iný hľadá energiu a vyberie si oranžovú. Niekto sa chce skrátka usmiať zakaždým, keď sa pozrie na čas. Potom sú tu tí, ktorí jednoducho iba nechcú ďalšie čierne hodinky. Kupujeme si pocit.
Menia sa aj remienky. Farebný kaučuk, ktorý bol kedysi doménou potápačských modelov, dnes nájdeme aj na hodinkách za desaťtisíce eur. Textilné remienky, farebné NATO strapy či kombinácie materiálov dávajú majiteľom možnosť meniť charakter hodiniek bez toho, aby menili samotné hodinky.
Dnes tak veľa ľudí začína konzervatívnym modelom a až neskôr si dovolí niečo odvážnejšie. Prvé hodinky bývajú rozumné, druhé osobnejšie, ale tretie už často kupujeme srdcom. Je to najzaujímavejšia zmena posledných rokov. Mechanické hodinky sa prestali báť farieb a spolu s nimi sme sa ich prestali báť aj my.
Zdá sa, že sme sa posunuli od hodiniek, ktoré mali vydržať celý život, k hodinkám, ktoré nám robia radosť každý deň. A možno práve preto je dnes čas farebný.
