30. januára 2020

Berlín ako prvá nemecká spolková krajina zavádza obmedzenie výšky nájomného. Tamojší parlament vo štvrtok 30. januára väčšinou hlasov schválil príslušný zákon, ktorý vstúpi do platnosti od momentu zverejnenia v zbierke zákonov.

Na základe zákona nesmie nájomné pre zhruba 3,7 milióna obyvateľov hlavného mesta stúpnuť päť rokov. Pre nové nájomné zmluvy budú platiť stanovené limity. Existujúce nájomné sa musí znížiť, ak stanovenú najvyššiu hranicu prekračuje o vyše 20 %.

Revolučné nájomné na berlínsky spôsob:
Najviac 9,80 eura za štvorec – alebo koľko vyráta úradník

Opozícia aj ekonomické združenia úmysel vedenia mesta tvrdo kritizovali. Podľa nich obmedzenie výšky nájomného neprispeje k zlepšeniu situácie na bytovom trhu. Združenia z oblasti bytovej výstavby a realít dokonca parlamentu vyčítajú, že obmedzenie nájomného zníži novú výstavbu v Berlíne. Tým sa problém ešte zhorší, a navyše to môže stáť pracovné miesta.

Opozícia ohlásila podanie na ústavnom súde. Podľa nej obmedzenie nájomného v praxi zlyhá, a navyše porušuje ústavu.

Relatívne lacný Berlín

V Berlíne, ktorý bol v rámci Nemecka relatívne lacný, za posledných desať rokov zdraželo nájomné zhruba dvojnásobne. Podľa ministerstva pre výstavbu to bolo z priemerných 5,59 na 11,09 eura (rok 2018), pričom celonemecký rast dosahoval 39 percent. Ani opatrenia proti rastu nájomného, takzvaná brzda (Mietpreisbremse), ktoré v Berlíne platia už štyri roky, veľmi nepomohli. A podiel štátom dotovaných sociálnych bytov sa znížil na stotisíc. Nájomných bytov je pritom v takmer štvormiliónovom meste až 1,6 milióna. To predstavuje až 85 percent trhu, oveľa viac ako v nemeckom priemere.

Podľa analýzy spotrebiteľského portálu Finanztip sa do Berlína každý rok prisťahuje približne 40-tisíc ľudí. Dopyt po nájomnom bývaní neutlmuje ani fakt, že priemerný príjem v Berlíne bol vlani podľa portálu Gehalt.com v nemeckom kontexte iba podpriemerný, tesne nad hranicou 41-tisíc ročne v hrubom.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk