Automobilky sa vlani dokázali vrátiť blízko k rekordným číslam spred pandémie. V krátkodobej perspektíve však najväčší priemyselný sektor na Slovensku čakajú tie najdôležitejšie zmeny, ktoré rozhodnú o budúcej podobe a udržateľnosti automotive u nás. V tejto oblasti už vyhliadky vôbec nie sú ružové.
Napokon, v predaji elektrických vozidiel bolo Slovensko vlani už na úplne poslednom mieste v Európe.
To sú tri tváre automotive a mobility na Slovensku v roku 2023. Začnime tou pozitívnou: celkovo vyrobili automobilky na Slovensku vlani približne o 100-tisíc áut viac ako v roku 2022 a priblížili sa hodnotám zo stále rekordného roku 2019.
Žilinská Kia Slovakia si dokonca vytvorila vlastný historický rekord v počte vyrobených áut za rok a ohlásila novú investíciu, Volkswagen zase zvýšil produkciu medziročne o 22 percent.
Prekonať celkové čísla za Slovensko by podľa prognóz Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR) mali štyri veľké automobilky dovedna už v tomto roku, keďže sa čaká rast z minuloročných 1,08 milióna vyrobených vozidiel na 1,13 milióna. (Rekord z roku 2019 je 1 milión 108-tisíc vyrobených vozidiel).
Napriek tomu znel ten najdôležitejší z odkazov výročnej prezentácie prezidenta ZAP SR Alexandra Matušeka takto: „Kým aktuálna situácia je nad očakávania dobrá, vyhliadky sú prevažne negatívne.“
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Pomohli aj ľudia, ktorých neprepustili
V minulom roku sa totiž spojilo viacero pozitívnych faktorov. Predovšetkým sa v značnej miere zlepšila dostupnosť čipov a dielov, dodávateľské a logistické reťazce sa oproti roku 2022 zásadne oživili a spriechodnili.
Vďaka možnosti držať zamestnancov na takzvanom „Kurzarbeite“, teda rôznych skrátených úväzkoch, sa tiež sektoru podarilo v krízových rokoch nestratiť toľko pracovníkov, koľko by odišlo, keby zamestnanosť klesla na úroveň výroby v pandemických časoch.
Ľudia, ktorých si mohli udržať, aj keď ich dočasne celkom nepotrebovali, tak automobilkám mohli v minulom roku pomôcť ku skokovému nárastu.
K úspechom minulého roku tak mohli na bilančnej tlačovke predstavitelia automotive zaradiť aj vysokú zamestnanosť – priamo v sektore pôsobí 170-tisíc ľudí, nepriamo (agregovane aj vrátane služieb) až 255-tisíc. Veľmi pozitívne tiež vlani bolo, že produktivita na zamestnanca patrí na Slovensku k najvyšším v Európe.
V prípade Kia Slovakia sa na úvod roka spojili až dve pozitívne správy – výrobný rekord, keďže vlani vyrobila žilinská fabrika vyše 350-tisíc áut, čo je aj vyše 12-percentný medziročný nárast, pri súčasnej produkcii vyše pol milióna motorov.
Druhou novinkou je investícia vyše 100 miliónov eur počas piatich rokov do výroby elektromobilov, ktorá má Kii pomôcť udržať krok s prechodom na elektromobilitu.
„Aktuálne sa ešte veľmi starostlivo vyhodnocujú možnosti dodávok batérií, takže je ešte príliš skoro na finálne riešenie. Cieľom značky je rozšíriť vo svete počet svojich závodov na výrobu elektrických automobilov do konca roka 2025 na osem,“ priblížil hovorca Kia Slovakia Tomáš Potoček.
Tu už je vlastne reč o úlohách, ktoré automotive na Slovensku čakajú. Sumár v skratke? „Čas sa kráti, pretože prechod na elektromobilitu sa naplno rozbehne v roku 2026,“ cituje tlačová správa ZAP SR slová svojho prezidenta Alexandra Matušeka.
V prezentácii naznačil aj odpovede na častú laickú otázku, kedy „to“, teda elektromobily do závodov, na Slovensku príde.
Už v súčasnosti sa rádovo desiatky percent áut na Slovensku vyrábajú v najrôznejších hybridných verziách. Rozhodujúce termíny pre produkciu elektromobilov vo veľkom objeme na Slovensku však podľa ZAP SR vyzerajú v jednotlivých závodoch približne takto: Kia: roky 2025 a 2026, Volkswagen: rok 2026, Stellantis v Trnave už elektromobily vyrába, Jaguar Land Rover 2025 až 2030.
Volvo má spustiť výrobu (iba) elektromobilov v roku 2027, ohlásená výroba batérií pre elektrické Porsche v Hornej Strede smeruje k roku 2026, investícia čínskeho Gotionu a konzorcia Inobat do baterkárne v Šuranoch k roku 2027.
Práve priemyselný park v Šuranoch a na východe vo Valalikoch, kde príde Volvo, označil prezident ZAP SR za príklad slovenských úspešných príbehov, ale súčasne aj základnú podmienku pre ďalší rast automotive na Slovensku.
Voľné priemyselné parky sú totiž nevyhnutným predpokladom pre to, aby si globálni investori Slovensko ako destináciu vôbec všímali a riešili prepočty rentability prípadnej investície.
Tá však aktuálne v oblasti výroby či kompletizácie batérií pre elektromobily vo všeobecnosti pre Európu vôbec nevychádza dobre.
Baterky odchádzajú z Európy do USA…
Pozíciu Európy na globálnom trhu totiž výrazne zhoršil zákon o pandemickej pomoci v USA, ktorý výrazne zvýšil štátnu pomoc investorom. „V Európe boli plánované stovky takýchto fabrík (podobných projektu Gotionu a Inobatu, pozn. red.), priblížil nedávno širší kontext Alexander Matušek v relácii Rozhovory ZKH.
„Všetky, ktoré neboli rozpracované, ktoré neboli práve vo výstavbe, od okamihu, keď americká vláda zverejnila protiinflačný balíček, odišli a presúvajú investície za veľkú mláku,“ dodal. Ceny elektriny totiž v USA vychádzajú zásadne nižšie ako v Európe.
Tento faktor vstúpil konkrétne aj do rozhodnutia Volkswagenu, ktorý tak dlho čakal s výberom lokality pre svoju gigafactory, až napokon investíciu, blízku 14 miliardám eur, v marci 2023 priklepol Kanade.
… a ľudia zo Slovenska do zahraničia
Potom sú tu aj problémy Slovenska ako destinácie pre priemysel. Ani so spomínaným rýchlo ubúdajúcim časom sa už dlho v zásade nemenia: na čele je totálny nedostatok ľudí, v posledných rokoch už špecificky aj nedostatok pracovníkov, (re)kvalifikovaných na prácu vo výrobe elektromobilov.
Ten znásobuje dramatický únik mozgov, keď zo slovenských študentov podľa ZAP SR odchádza z krajiny už vyše 20 percent, ďalším dlhodobým problémom je vysoké daňové a odvodové zaťaženie.
V praxi tieto faktory vedú k explozívnemu nárastu počtu zahraničných zamestnancov v sektore – v roku 2023 ich pôsobilo na Slovensku už vyše 100-tisíc. Ak zohľadníme demografickú krivku, hovoria predstavitelia automotive, je v blízkej budúcnosti zlepšenie vylúčené.
Faktorom, o ktorom nie je populárne hovoriť, ale polooficiálne zaznieva aj na tlačovkách, je, že odchádzajú zväčša práve tí najkvalifikovanejší odborníci a ostávajú tí, čo musia alebo čo sa do zahraničia nedostali.
V automobilkách na Slovensku tak v súčasnosti nepracujú len Slováci, Ukrajinci, či Srbi ako donedávna, ale priam desiatky národností, pričom fabriky musia ľudí už hľadať napríklad aj v Kazachstane či Indii.
Elektromobily na Slovensku sú stále totálnou raritou
Kým aktuálna situácia vo výrobe je veľmi dobrá a vyhliadky veľmi problematické, tretia oblasť, príchod elektromobility na slovenské ulice, prakticky skolaboval. Slovensko sa vlani prepadlo na posledné miesto v Európskej únii z pohľadu podielu predaných nových elektrických áut: priemer v EÚ je 14,2 percenta trhu, údaj na Slovensku takmer šesťkrát nižší, 2,6 percenta.
O čosi lepšia bola situácia v registrácii nových vozidiel celkovo, keď sa počty medziročne zvýšili na 101-tisíc celkovo a na 88-tisíc v osobných autách (medziročne rast o 13, respektíve 11,6 percenta).
Nová koncepcia registračných poplatkov zase pomohla znížiť dlhodobo mimoriadne vysoký podiel starých a veľmi starých vozidiel, ktoré sa na Slovensko dovážajú – áut starších ako 10 rokov sa vlani doviezlo o 3 222 menej.
To sú však iba čiastkové úspechy, ktoré totálnu nekompatibilitu Slovenska s Európskou úniou v oblasti elektromobility nevyvážia. „Na stoloch ministerstiev ležia nečerpané a už aj nevyčerpateľné zdroje, či už z Plánu obnovy a odolnosti alebo zo štrukturálnych fondov EÚ,“ hodnotil čísla výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak.
„Je smutné a nepochopiteľné, prečo nechytíme podanú ruku a nezačneme motivovať trh a znižovať emisie z dopravy na Slovensku. Radšej necháme alokované prostriedky prepadnúť a vrátime ich naspäť do rozpočtu EÚ,“ uzavrel.